John B. Elektro-punkovo-drum&bassový vizionár, zábavový DJ alebo electro-clashový mikrobiológ? Každé jeho hranie je nezabudnuteľnou show. Presvedčíte sa o tom už tento týždeň v novozámockom klube CCX... A pri robení rozhovorov sa baví tiež...

Ahoj, prešiel som si Tvoj "John B Robot Drum & Bassový Denník" a rozmýšľam, či by prvá otázka nemohla byť akousi reklamou na toto zaujímavé čítaníčko... Mohol by si nám poskytnúť názornú ukážku tvojho blogu? Napríklad: Čo si robil za posledných 48 hodín?

Hmm, vlastne nič zaujímavé. Momentálne sa dostávam z „leteckej horúčky“, v pondelok (28.11.) som sa totiž vrátil z menšieho turné v USA. Pridával som veci na moju webku, chystám na nej pár malých zmien a tak. Okrem toho som editoval októbrové video z Rakúska, dal ho na net a spravil som mu menšie promo. Tiež som sa trochu bavil s ďalšími videami, aby som si mohol spraviť vlastné DVD z mojich hraní. Včera som si poriešil novšie verzie softvéru na mojom hudobnom počítači a ešte raz prepočúval tracky na svoj plánovaný album, či by sa na ňom nedalo ešte niečo zlepšiť. Na niektorých veciach ešte trochu popracujem... ale už som skoro hotový – je to otázka 1-2 týždňov...

Z čítania blogu som mal dojem, že celý Tvoj život je jedna veľká párty. A vyzerá to, že si taký spôsob života celkom užívaš... Nie si občas unavený z toľkého cestovania a žúrovania?

No, v Európe sú to väčšinou len víkendy, keď cestujem a žúrujem. Keď sa vyberiem do Ameriky, tak tam zostávam na pár dní a obyčajne vtedy hrávam na 4 či 5 akciách, vtedy je to intenzívnejšie. To cestovanie je niekedy náročné, najmä nekonečné lety do Ameriky. Taktiež dlhé hodiny na letiskách a v hoteloch bývajú osamelé a nudné – všade kam prídem, stretávam rovnakých ľudí a všetci sa ma pýtajú tie isté otázky – ale väčšinou ma takáto pozornosť poteší. Ale úplne najhoršia vec, ktorú som si nedávno uvedomil je dopad tohto spôsobu života na môj milostný život! Som preč z domu tak často - hlavne tie víkendy – že ak by som chcel mať priateľku v UK, nikdy by sme sa vlastne nemohli spolu chodiť, lebo som by som bol vždy v inej krajine. A s babami, ktoré stretnem v zahraničí sa nikdy nemám možnosť bližšie spoznať, pretože nežijem v ich krajine! To nie je fér!

Hovoríš, že hrávaš často v USA. Poznajú Ťa tam ľudia? Drum&bass tam nepatrí medzi najpopulárnejšie hudobné štýly... Líšia sa tvoje americké sety od tých, čo hrávaš v Európe?

Väčšina ľudí tam samozrejme nevie, kto som – ale zdá sa, že každý, kto pozná drum&bassovú scénu, ma spoznáva – asi tomu pomáha môj divný punk-rockový look! Väčšinou ma ľudia spoznávajú, keď kráčam ulicami New Yorku, dokonca aj na tých najpodivnejších miestach. Raz som tam bol v nejakom ruskom bare (práve som mal rande s jednou slečnou) a taký týpek za mnou došiel že: "OMG IS THAT JOHNN BEEEEE!?". Ale pomohlo to zapôsobiť na tú slečnu, haha! V Amerike hrám veľmi často, vyzerá to, že ma tam majú celkom radi – robím tam 4 až 5 veľkých turné ročne a vždy sú vypredané. Hrávam približne to isté ako v Európe. Američania milujú kombináciu electroclashu a drum&bassu, ktorú hrám a hlavne babám sa to páči – promotéri vždy hovoria, že na akcie, kde hrám, chodí oveľa viac báb ako obyčajne. To je fajn, pozrite si fotky na mojej stránke a uvidíte, že Američanky sa rady nechávajú podpisovať na kozy...

Koľko prsníkov a zadkov si podpísal odkedy si sa začal venovať DJingu?

Veľa. Ale stále chcem VIAC!

Napadnú Ťa ešte nejaké ďalšie rozdiely v medzi Európou a Amerikou? Čo sa týka hudby, ľudí, klubovej scény... Čo je lepšie v Európe a čo je na druhej strane lepšie za oceánom?

Z môjho pohľadu je najväčší rozdiel medzi UK a USA. Európske a americké žúrky sú dosť podobné – vlastne okrem Británie môžem všade zahrať naozaj čokoľvek sa mi zachce a ľudia sa pri tom bavia. Aj keď sa to možno zdá divné, ale doma v UK hrávam len zriedka – doma je populárny istý zvuk a to, čo produkujem a hrávam, do tohto mainstreamu nespadá. Ale som rád, že mimo UK mám toľko možností hrania, pomáha to mojej hudbe získať obrovské globálne publikum.

Myslel som, že v UK nehrávaš moc často kvôli tomu, že Ti nevyhovuje zaužívaná jedna hodina na DJský set...

Nie, časy na set nie sú hlavným dôvodom, keby som mal viac ponúk na hranie v UK, tak by som bol veľmi rád. Hrávam tam v niektorých mestách, ale napríklad v Londýne takmer vôbec – veľké akcie sú totiž napakované každý týždeň tými istými menami a sú orientované na mainstream drum&bass. Mňa na tieto akcie nepozývajú asi kvôli môjmu pozitívnemu vzťahu k electro a trance elementom, ktoré zahŕňa moja produkcia i DJing. Ale nemám rád ani hodinové sety, sú na hovno – hlavne keď sa pokúšam poskladať set tak, aby som postupne a plynule prechádzal rôznymi sub-žánrami... keď musím všetko stlačiť do hodinového setu, tak som nútený miešať aj tracky, ktoré spolu nie vždy dokonale fungujú. Napríklad, keď robím prechod z nejakého super-epického trancového DnB tracku do electro DnB, tak to v setoch robím pomocou niekoľkých trackov, vďaka ktorým tento prechod medzi sub-žánrami znie prirodzenejšie... Keď na to nemá DJ dosť času, tak samozrejme nemá moc na výber...

Tvoje sety nie sú len o hudbe, vidieť Ťa naživo je hlavne obrovská show Johna B... Naozaj sa vždy tak dobre bavíš, alebo len nechceš vyzerať ako znudený profesionál s mŕtvou tvárou? Stane sa Ti niekedy, že máš takú zlú náladu, že by si najradšej vynechal všetky tie tanečky a bonusy, odohral svoj set a išiel spať? Alebo Ťa hudba vždy dokáže nakopnúť k tomu, aby sa z Teba stal človek, ktorý sa na tom celom baví zo všetkých najviac?

Keď niekde hrám, tak sa vždy snažím pri tom ľudí baviť a byť veľkou osobnosťou – verím, že to pomáha aj ostatným, aby sa odviazali - koniec koncov, ja som tam ten zabávač! Snažím sa začať svoju show od prvého momentu, keď vstúpim do klubu. Pre mňa to naozaj nie je len o DJingu, ale aj o rozprávaní sa s ľuďmi - snažím sa byť otvorený a milý voči ľudom, ktorí si zaplatili za to, aby sa na moje predstavenie prišli pozrieť. A keď som na pódiu pri mixe, vždy robím toľko navyše, koľko môžem – burcujem ľudí, pozdravím ich cez mikrofón a proste chcem počas mixovania robiť viac, ako tam sucho stáť a netancovať! Akokoľvek smutný, osamelý alebo znudený som, väčšinou sa mi nálada zlepší v momente, keď prídem do plného klubu a postavím sa za mixpult.

Najdôležitejšie pre mňa je, aby sa ľudia na mojej akcii dobre bavili. Netrápi ma, či vyzerám hlúpo, keď na pódiu tancujem alebo si pospevujem alebo sa snažím do mikrofónu hovoriť po nemecky – chcem len prísť do klubu a urobiť niečo výnimočné. Predtým, ako som začal robiť hudbu, som zvykol chodiť do klubov veľmi často a bol som šokovaný ako nudne niektorí DJi vyzerajú – len postávajú, fajčia cigarety, žiadne emócie – ako môže človek očakávať, že sa clubberi budú baviť na DJskom sete, keď to vyzerá, akoby tam ten DJ ani nechcel byť!?

Keď som na turné a zomieram únavou z celého toho cestovania, tak väčšinou venujem dostatok času spánku v hoteli, aj keď by som najradšej vyrazil niekam von na príjemnejšie miesta. Ale musím šetriť sily na svoje hranie! Stavím sa, že promotéri v USA si myslia, že keď nie som v klube, je so mnou strašná nuda, lebo tam okrem hrania v kluboch nerobím nič iné, len odpočívam v hoteli. Ale ja sa len pripravujem na to, aby som ich neskôr poriadne rozbil, pretože to je jediný dôvod prečo som tam...

Hmm, a ty sa nezvykneš rozbiť? Jeden nemenovaný, asi najznámejší, anglický breakbeatový DJ, ktorý je taktiež veľkým showmanom, sa strašne opil na nedávnom festivale v Českej republike. Skákal a pobehoval okolo DJ-ského pultu a takmer sa mu podarilo rozbiť mixák... Stalo sa Ti niekedy niečo také?

Óó áno, počul som o Adamovi Freelandovi... Hahaha. Pijem dosť veľa, keď DJ-ujem, ale kontrolujem sa, nezvyknem sa až tak opiť... fľaša jemného bieleho vína a som šťastný. Najhoršia vec je, keď potrebujem ísť na záchod uprostred setu, hlavne, keď je tanečný parket plný a tažko sa dostanem k WC. Pred pár týždňami v Poľsku som musel nechať rezidentného DJa strážiť priebeh setu a nechať ho zahrať jeden track, kým ja som utekal na záchod spolu s veľkým sekuriťákom, ktorý mi pomohol sa tam cez celý klub prepracovať! Všetci si mysleli, že som skončil skôr, ale ja som sa naozaj proste potreboval ísť vycikať! Hneď potom som sa vrátil naspäť za mixpult a hral som ďalšie 2 hodiny!

Ako sa Ti páči nu skool breakbeat, ktorý sa v posledných rokoch začal šíriť z UK a stáva sa stále populárnejším na elektronickej scéne? Poznáš ľudí, ktorí tvoria tento žáner?

Breaky moc nepočúvam... ale všimol som si, že v USA to dosť funguje. Robil som remix pre Freestylers tento rok, ale veľa ľudí z breakbeatovej scény nepoznám. Minulý víkend som stretol niekoho z Atomic Hooligan cestou z Mníchova ale ešte som nemal čas si ich CD vypočuť...

Čo teda hovoríš vývoj na drum&bassovej scéne? Hovoril si, že v UK vôbec nezapadáš do mainstreamu ale určite naň máš nejaký názor... Kto, okrem Johna B, podľa Teba udržuje drum&bass nažive?

Želal by som si, aby bolo viac producentov, ktorí by robili electro DnB... potrebujem viac materiálu na svoje sety! V drum&basse počúvam úplne všetko, pretože sa snažím nájsť dobré veci, ktoré by som mohol hrávať, ale je to ťažké... Väčšinou sa mi páči, čo robia známi a úspešní producenti, ktorí vedia vždy priniesť niečo nové. Pre trance-ový a namakaný drum&bass mám rád Pendulum a Concord Dawn, všetky dosky labelu Hospital a Calibreho pre liquid funk a producentov z Metalheadz, pokiaľ ide o heavy-monster nakladačky. Väčšinou nie som moc na jump-up, či k čomu zaraďujú Fresha, ale milujem jeho prepracovanú produkciu, ktorá má vždy veľký party potenciál a zároveň je inovatívna – vždy sa snažím hrať vo svojich setoch niekoľko vecí aj od neho...

Ale aby som bol úprimný, oveľa viac inšpirácie a nových nápadov mi dáva počúvanie ostatných tanečných štýlov – mám veľmi rád 4/4 electrohouse, indie, punk, 80’s ale aj tanečné rockové skladby a ich namakané živé bicie a gitary – momentálne sa snažím práve tieto veci zapracovať do svojej drum&bassovej produkcie.

Takže už sa Ťa nemusím pýtať, čo Ťa inšpiruje pri produkcii... Ale predsa je tu ešte jedna vec: Čo Tvoj titul z mikrobiológie? Myslíš, že to bolo na niečo dobré? Odporúčal by si Tvojim obdivovateľom vyštudovať mikrobiológiu, aby sa z nich neskôr mohli stať takí skvelí producenti, ako si Ty? Čo by si poradil prichádzajúcim talentom, aby si vždy pamätali na ceste k úspechu?

Haha, no bolo to dobré hlavne pre moje sebavedomie, aby som si dokázal, že som dosť šikovný vyštudovať takú kapacitu a byť schopný pracovať v takom špecifickom obore. A asi mi to tiež dosť pomohlo z hľadiska disciplíny a organizovanosti... Čo by som poradil? Snažte sa hlavne robiť niečo nové a originálne, nekopírujte to, čo je momentálne na scéne populárne, skúste preraziť s niečím úplne novým a odlišným.

V Tvojich setoch môžeme počuť množstvo skvelých remixov. Zaujímalo by ma, čo si o nich myslia originálni autori skladieb? S akými ohlasmi sa stretávaš, keď spravíš napríklad remix pre rockovú hviezdu typu Marilyna Mansona? Páči sa im to? Predpokladám teda, že o takýchto remixoch vedia... alebo nemusia vedieť?

Nemyslím si, že Marilyn Manson počul môj remix, čo je dosť škoda. Keď robím oficiálne remixy, hudobníci sú nimi vždy nadšení – vlastne aj na mojom novom albume ich zopár bude, pretože som od originálnych tvorcov skladieb dostal povolenie na vydanie týchto remixov. Ale tých neoficiálnych vecí je fakt škoda, niekedy je nemožné získať povolenie na použitie samplu a tým pádom mnohé veci, ktoré robím nemôžem vydávať, takže ich hrávam len v setoch. Napriek tomu sú dôležitou súčasťou môjho hudobného prejavu - hrám tracky, ktoré nikto iný nevlastní a všetko sú to veci, ktoré som spravil špeciálne pre svoje sety, aby fungovali s celým tým 80s/electro vyžarovaním, ktoré prezentujem vo forme ťažkotonážneho drum&bassu...

Keď sme pri tom Marilynovi Mansonovi, stretol si sa s ním niekedy?

Nie, ale videl som jeho vystúpenie v lete na Reading festivale, skutočne veľmi pôsobivá show! roCkkkkk! Ináč, bol dosť vysoký.

Navštívil si nedávno nejaký dobrý koncert?

Myslím, že naposledy to boli Nine Inch Nails v Londýne. Boli skvelí. A poriadne hluční!

Sú v Londýne miesta – kluby, kam chodievaš, keď sa chceš stretnúť kamarátmi alebo kam ideš len tak popočúvať hudbu, ktorá Ti vyhovuje?

Málokedy sa chodím do klubov pasívne zabávať, aj tak vidím klubov dosť. Ale moje obľúbené žúrky v Londýne sú electro nights – pravidelné akcie s názvom "Electrogogo", ktoré má pod taktovkou Mark Moore sa konajú vo štvrtky v Madame Jojo’s – to je klub, na ktorý nedám dopustiť. Ďalšou skvelou nocou je "Kashpoint" – býva raz za mesiac, vždy má nejakú tému a každý sa podľa toho oblečie do úžasných kostýmov...

Tvoj posledný album 'in:transit' bol veľmi úspešný. Čo plánovaný album 'Electrostep', o ktorom si hovoril, že bude hotový už o pár týždňov... Hrávaš už niektoré jeho skladby na svojich shows? Ako na ne ľudia reagujú?

Áno, ten album je už naozaj na spadnutie. A som z neho veľmi šťastný, už teraz sa teším na dokončenie tohto projektu - jeho release a následné sledovanie odoziev ľudí. Mnohé skladby už dlhšie hrávam vo svojich setoch a v kluboch fungujú skvele. Len dúfam, že si to všimnú aj mainstreamoví DJi v UK a pomôžu tomuto albumu svojou podporou...

Spomenieš si na nejaké miesto, kde sa Ti zatiaľ najlepšie hralo, prípadne prečo by si sa tam chcel vrátiť?

Och, všelikde – je ťažké vybrať jedno miesto. Takmer každá žúrka, na ktorej som hral tento rok, bola excelentná, všade ma čakali nažhavené davy ľudí a pre mňa bolo skutočným potešením zahrať pre nich. Napríklad východoeurópske akcie sú vždy špeciálne, Budapešť bola nezabudnuteľná! Hral som tam asi 4 hodiny v kuse!

Neviem síce, či si tak dobre pamätáš aj svoje hranie na Slovensku, ale tentokrát si ho určite pamätať budeš... ak si to však budeš musieť v piatok pripomenúť zahratím skvelej pecky 'Remember Tonight' tak myslím, že nikto nebude proti. A dúfam, že o tej noci napíšeš potom aj zápis do blogu, bude to stáť za to! Ďakujem za čas strávený pri tomto interview.

Jasná vec. Pozdravujem všetkých – uvidíme sa už čoskoro v Clubbing Complexe! A baby – bacha na mňa!

Autor: Patrik Marflák

Rozhovor bol pôvodne publikovaný na stránke Breakbeat.sk.