Karol Mikloš: "Angličtina je jednoducho jazyk rock'n'rollu"

Trenčan Karol Mikloš nie je našej hudobnej scéne novým pojmom. Po prvotnom pôsobení v skupine Shellwoy sa v roku 1993 vydal sólovou cestou. O štyri roky neskôr uzrel svetlo sveta debutový album 'The Same Mist Here', na ktorom sa nachádzal aj singel 'Tomorrow', ktorý sa okamžite stal hitom a je hitom dodnes.

Po debute nasledoval vydarený album 'Vis-á-vis' (2002), v ktorom po prvýkrát použil popri angličtine aj slovenčinu a decentne pripojil prvky elektroniky. Od roku 2004, kedy sformoval svoju súčasnú kapelu, začal pracovať na albume 'The Past Of The Future'. Album nakoniec vyšiel v máji tohto roku v spojenectve slovenského labelu Deadred Records a českého Starcastic. Je opäť čisto anglický, oproti predchádzajúcemu koncepčnejší, s väčším dôrazom na živé nástroje. Už čoskoro nás Karol Mikloš prevedie novým albumom prostredníctvom pripravovaného jesenného turné, preto sme mu položili pár otázok.

Od vydania debutu 'The Same Mist Here' ubehlo 11 rokov a ty máš na konte 3 albumy. Je to podľa Teba málo alebo veľa?

Ako sa to vezme. Je to málo, ak by si niekto chcel konzistentne budovať nejakú kariéru a byť neustále v pozornosti a je to veľa, ak niekto nemá čo povedať. Chvíľku mi trvá, kým dospejem k presvedčeniu, že už je to to pravé, ale snáď to potom stojí za to, takže v mojom prípade, myslím, je to akurát.

Častokrát sa spomína Tvoje pôsobenie v rannej ére Shellwoy. Ako hodnotíš toto obdobie?

To obdobie nebolo veľmi dlhé, ale bolo pre mňa dôležité v tom, že Tiborov drive mi pomohol naštartovať sa od snov k realite a získať prvé skúsenosti s hraním i nahrávaním. Dnes, s viac než 15-ročným odstupom, je evidentné, že by bolo skôr prekvapujúce, keby sme sa v tom našom malom mestečku minuli.

Čo spôsobilo Tvoj odchod?

V skupine Shellwoy som pôsobil najmä ako gitarista a ja sa dodnes veľmi necítim byť gitaristom. Ale predovšetkým, chcel som sa sústrediť na svoje veci a Shellwoy bol predsa len trochu niekde inde.

Tibor Rostas, spevák a líder kapely Shellwoy, si pochvaľuje veľmi intenzívnu spoluprácu s Tebou pri vzniku ich posledného albumu 'The Love'. Považuješ aj tento album za svoje "dieťa"?

Myslím, že všetci veľmi radi spomíname na obdobie, keď sa ten album robil, pretože sme si užili množstvo úžasných momentov, pre ktoré to vlastne všetko robíme a do tej miery, do akej sa mi podarilo na ten album prispieť a nejako ho ovplyvniť, ho určite považujem aj za svoje dieťa. Bola to aj skvelá príležitosť vyskúšať si "naostro" niektoré postupy, ktoré lepšie zapadajú do kontextu Shellwoy, než do mojich vecí.

Väčšine ľudí, ktorí Ťa registrujú na našej hudobnej scéne, sa pri mene Karol Mikloš vybaví singel 'Tomorrow' s nápaditým "bicyklovým" klipom. Čím si vysvetľuješ, že na túto 11 rokov starú vec publikum stále tak dobre reaguje?
Veľa BPM, štipka optimizmu, sympatický klip a potom už len dosoliť a môžeme podávať - aj vychladené... (smiech)

Nezvykneš koncertovať často, z väčších šnúr ma napadá len tá spoločná s Blue Sundown a Shellwoy-om k albumu 'Vis-á-vis'. Tvoje meno sa neobjavuje ani v programoch letných festivalov. Považuješ sa viac za štúdiového hudobníka?

No je pre mňa o dosť jednoduchšie byť štúdiovým hudobníkom, pretože na to mi stačí zapnúť počítač a nemusím si ani vyzúvať papuče. V skutočnosti mám ten koncertný "oheň" veľmi rád, ale z toho všetkého okolo, ako napr. cestovanie, nakladanie, vykladanie a neustále čakanie, mám takmer fóbiu. Čo sa však týka tých letných festivalov, nie je to nejaký zámer, jednoducho nás na letný festival málokedy niekto zavolá.

V súvislosti s Tebou sa málo hovorí o kapele. Má Karol Mikloš svoju stabilnú kapelu?

V každom albumovom období je tá kapela iná, ale v ich rámci je stabilná. Na jeseň budeme hrať v tej istej zostave ako na jar, čiže Radmila K. (YouCoco) na gitare, Matúš Homola (Abuse, Nylon Union) na bicie a Uko (Radio Rebels) na basu. Ako už zloženie napovedá, koncertný program bude kompletne postavený na živom hraní s minimom elektroniky.

Na jeseň pripravuješ turné k aktuálnemu albumu 'The Past of the Future'. S akým očakávaním? Budeš mať aj nejaký hudobný support?

Zatiaľ sa iba chystáme začať skúšať, takže úplne som do toho ešte nevhupol, ale vstupujem do toho s nádejou, že to bude čo najviac slastí a čo najmenej strastí a teším sa, že sa nový album dostane k ďalším ľuďom. Väčšinu koncertov s nami odohrá aj skupina YouCoco, jednak preto, že sa nám páči, ale aj preto, že v mojej kapele hrá Radka z YouCoco, takže bola by škoda to nevyužiť, aj keď to asi nebude mať jednoduché, hrať dva koncerty za večer... V Trnave by s nami mala vystúpiť aj skupina Blue Sundown, ktorú si už spomínal.

Na Tvojom myspace možno vidieť plán týchto koncertov. Je ten zoznam konečný alebo nechávaš ešte klubom priestor, aby si Ťa "rezervovali"?

Ten zoznam nie je konečný a pozerám, že ani aktuálny - chýba tam Svidník, 24. október, Kasárne Košice, 25. október, a podľa mojich informácií je ešte niekoľko koncertov v jednaní. Predpokladám, že sa to uzavrie niekedy koncom septembra. Aktuálne informácie budú k dispozícii nielen na myspace, ale aj na www.karolmiklos.sk a www.deadred.sk.

Vráťme sa k novému albumu. Kde bol nahrávaný a kto sa na ňom podieľal?

Ako sa uvádza na obale albumu, vyprodukovalo ho štúdio Garage One a za tým sa vlastne skrýva Matúš Homola a ja. Je to také produkčno-nahrávacie štúdio, ktoré sa snažíme rozbehnúť. Okrem môjho albumu sa chystáme pracovať na debute YouCoco, Matúš teraz napr. dokončuje mixáž Jelly Belly (košická kapelka z Deadred Rec.) a momentálne dokončujeme aj skvelý projekt slovenského Londýnčana Gabriela Kaina. Okrem toho sa urobilo mnoho vecí aj z iných oblastí, napr. divadlo, video a pod.

Album sa nahrával na viacerých miestach, bicie sme nahrali na malebnej drevenej chate v rázovitej obci Mojtín, spevy a akustické gitary som nahrával u seba doma a príznačne pre Garage One, veľa vecí sa robilo aj v garáži.
Album filozoficky i muzikantsky výrazne ovplyvnil aj basgitarista Andrej Gmuca. Celkovo na album prispela takmer desiatka muzikantov zo súčasnej trenčianskej alternatívnej scény a vlastne jediným "cudzincom" bol gitarista Jano Lupták, ktorého možno niektorí poznajú z kapely Hŕŕŕ na ne.

Nemožno si nevšimnúť, že si tentokrát upustil od slovenčiny (pozn.: predchádzajúci album Vis-á-Vis bol pol-na-pol slovensko-anglický). Je za tým snaha dostať hudbu za naše hranice?

Určite nie. Pri predošlom albume vznikli nejaké slovenské skladby akosi prirodzene a tento krát sa tak nestalo. Ale angličtina je jednoducho jazyk rock'n'rollu a je pre mňa ťažké robiť slovenské pesničky s takou estetikou, akú si predstavujem a bez dopadu na ich atmosféru a presvedčivosť. Aj keď zase na druhej strane je pravda, že tie pesničky zostávajú najmä na Slovensku a angličtina vytvára istú bariéru, kvôli ktorej by stálo za to nájsť si nejakú "slovenskú" cestu – snáď niekedy v budúcnosti.

Budeš uprednostňovať angličtinu aj na koncertoch?

Tých anglických vecí je v celkovom súčte omnoho viac, takže inak to ani byť nemôže. Momentálne sú pre koncertný program v pláne dve slovenské skladby.

Počul si v poslednej dobe nejaký album, ktorý by ťa dostal "do kolien" ?

Veľkým objavom pre mňa v poslednom období bola skupina Nine Horses, čo je nový projekt Davida Sylviana. Cez ňu som sa dostal aj k starším Sylvianovým veciam a najmä jeho pesničkové albumy sú skutočne fascinujúce. Vrelo odporúčam.

Nedávno si bol videný ako návštevník na festivale Colours of Ostrava, ktorý bol tento rok nabitý zvučnými menami. Zažil si v poslednej dobe nejaký nezabudnuteľný koncert, či už v Ostrave alebo kdekoľvek inde?

Do Ostravy som šiel preto, lebo som si nechcel nechať ujsť príležitosť vidieť pozostatky "Madchestru" a určite som nebol sklamaný. Veľmi podmanivý bol aj Goldfrapp. Inak sa na koncerty veľmi nedostanem.

Napriek tomu, že 'The Past Of The Future' vyšiel len prednedávnom, myslíš už teraz na ďalší album?

Zatiaľ iba vo veľmi teoretickej rovine, ale tak tomu bolo aj po druhom albume. Vtedy som si myslel, že už žiadny album robiť nebudem, ale potom začali vznikať nové veci a ja som pochopil, že sa nedá nechávať tie veci v šuplíku, pretože bez toho, aby ich niekto počul, vlastne nemajú zmysel.

Karol Mikloš – The Past Of The Future
2008 Deadred Records/Starcastic

Galéria k článku

Počet fotiek: 1

Autor: Patrik Marflák

Karol Mikloš: "Angličtina je jednoducho jazyk rock'n'rollu"

Bleskovky z hudby