Po troch rokoch sa štvorčlenná formácia Noisecut hlási s novou platňou BLIIIZKO, a to vo veľkom štýle. Album produkovaný Ecsonom Waldesom sa uchytil na popredných priečkach predajnosti - čo pripravujú v dohľadnej dobe sme sa za vás spýtali "frontmana" Bet-Maj Sepje.
Doteraz sme vôbec nemali čas tieto veci riešiť, keďže hneď po vydaní albumu sme sa naplno vrhli na turné. Avšak pred nedávnom sme sa začali konkrétnejšie zaoberať klipom k prvému singlu "Ako ďalej", ktorý bude vznikať pod taktovkou mladého a talentovaného režiséra Tomáša Flacheho. Bližšie detaily ešte nie sú rozpracované, ale chceli by sme ho poňať dynamicky, v čom je Tomášov strih vynikajúci, keďže tomu dokáže dať istý punc jedinečnosti. Okrem neho ešte plánujeme video k piesni "Zem stíchla" konceptuálne ladené do nostalgického rázu.
Aké sú zatiaľ ohlasy na nový album BLIIIZKO?
Výrazne pozitívne, čomu sme veľmi radi – zatiaľ sa nám objavujú len samé dobré recenzie, ako v Čechách, tak aj na Slovensku. Fanúšikovia skvelo prijali album a dokonca sme sa dozvedeli, že v rebríčku predajnosti Artfóra sa pohybujeme na pomerne dosť vysokých priečkach. Ľudia chodia na koncerty a atmosféra je úžasná. Na druhú stranu sme sa trocha báli reakcií na "live" hranie pomalších vecí, ale funguje to bez väčších problémov. Celkovo sa na koncertoch snažíme mať čo možno najviac nových vecí, ale vždy zaradíme aj 2-3 staršie, ktoré nám dodajú energiu zo starých čias.
Čím sa líšila tvorba tohto albumu od predošlých?
Predtým sme to robili, dalo by sa povedať, na kolene. Šli sme na chatu, rozložili mašinky, počítače, klávesy a pracovali sme s materiálom, ktorý bol po ruke. Niečo z toho vyšlo, niečo sme prečistili a boli spokojní s tým, čo vzniklo. Teraz to prebiehalo oveľa úhľadnejšie – pokúsila som sa dať si naozaj záležať na textoch a vážila som každé jedno slovo, ktoré tam má a nemá byť použité. Okrem toho to bol aj súboj so zvukmi, s čím nám pomohol aj producent Ecson Waldes. V podstate je album vyrobený oveľa konceptuálnejšie a precíznejšie, čo nám nasadzuje latku zasa o trocha vyššie.
Aká bola spolupráca s Ecsonom?
Ecson je fantastický v tom, čo sa týka remesla a technologického prehľadu. Nenormálne sa vyzná v mašinách, frekvenčných rozsahoch a štúdiových veciach, o ktorých nemáme ani potuchy. Ideálny pre nás bol najmä preto, lebo sa vie na vec pozrieť aj neutrálne, keďže nie je súčasťou kapely, ani tvorby. Jeho samého album zaujal, čo je preňho základnou podmienkou na nadviazanie spolupráce. Bol kritický a tvrdý, ale vedel čo robí – mali sme v neho dôveru, čo sa myslím ukázalo aj na samotnom výsledku.
Prečo práve BLIIIZKO?
Ono s názvom je vždy problém a keďže máme demokraciu v kapele, je dohodnúť sa na takýchto veciach vyslovene náročné. Keď ale padol tento návrh, zareagovali všetci pozitívne a nejako to nášmu dielu prischlo. Neskôr to bolo ešte podporené aj grafickou podobou, ktorú vymyslel bubeník. Celé to bolo a stále je o tom, že aj napriek obdobiu, kedy sme boli rozcestovaní po celej Európe, sme stále mali pocit, že sme "BLIIIZKO".
Sama tvrdíš, že nie je pre teba ľahké písať texty. Bolo tomu tak i teraz?
Najmä teraz, predtým som si s tým toľko hlavu nelámala. Pri prvých albumoch som slová a vety "len" dávala na papier – nebrala som to významovo, skôr som sa hrala so slovíčkami. Tentokrát to bolo presne opačne, snažila som sa ísť slovo po slove. Cieľom sa stalo posilnenie rytmiky skladby rytmikou textu, nad čím sme predtým až tak nerozmýšľali – stačili rýmy. Najväčším problémom je vždy jazyk - slovenčina je ťažká v tom, že vyvoláva ohromné množstvo asociácií, spojenia sú rôzne a niekedy vyznievajú jednoducho a smiešne.
Čo angličtina?
S tým sme už raz koketovali a experimentovali, ale zistila som, že ma to nebaví. Tichá dohoda s kapelou hovorí o tejto možnosti jedine v rámci bočného projektu, ktorý bude založený na hraní sa s angličtinou. Inými slovami na tom, že sa nebudeme tváriť ako rodení anglickí "spíkeri", ale na priamom priznaní si svojho stredoeurópskeho pôvodu.
Kopírovať niečo, čo nie je prirodzené ako vyjadrovací prostriedok mňa osobne nebaví. Je pravda, že spev znie po anglicky lepšie a celé to na prvé počutie vytvára klamnú ilúziu profesionality - pre mňa je to však neosobné a neprirodzené. Samozrejme nechcem znevažovať kapely, ktoré to robia po anglicky a dobre, no osobne ma to jednoducho neláka.
Ostatní členovia kapely neplánujú prispieť svojimi textami?
Myslím, že nie a okrem toho - takéto tendencie sa ani nikdy neobjavili. Pre mňa je ťažké spievať cudzie texty, párkrát som to skúšala s domácou tvorbou mladých autorov, ale zistila som, že dokážem byť interprétom len sama sebe.
Existujú potenciálne plány na B-side album?
Určite áno. Je nám ľúto toho, čo sa povyhadzovalo a určite z toho niečo vypustíme von v nejakom hluchom období, keď bude viac času.
Ako ste sa dostali do vydavateľstva Slnko Records?
Paradoxne sme doň neboli prizvaní - v podstate sme sa sami nanominovali. V čase, keď sme pracovali na druhom albume, bolo cítiť potrebu zmeny. Oslovili sme viacero vydavateľských domov na Slovensku i v Čechách, kde sme ale nezapadali do plánov a očakávaného smerovania. Shina zo Slnko Records zareagovala na materiál veľmi dobre, aj napriek tomu, že my sami sme sa úplne nevideli v ich profile. Nakoniec sa veci pohli tak, ako sa pohli a máme v nej stálu podporu s prísľubom temer úplnej voľnosti.
Celkovo značka Slnko Records narástla, čo vnímam pozitívne. Shina vždy vyberá veci, ktoré ju nejakým spôsobom oslovia – má rada slovenský text a kvalitatívne výrazné výpovede interpreta. Určite by sa nezaoberala niečím, s čím nesúhlasí a pokiaľ bude veľa projektov, s ktorými súhlasí – je to len dobre, pretože to znamená bohatší výber zaujímavej autorskej hudby.
Myslíš si, že kapely hrajúce alternatívnu hudbu majú dostatok priestoru na Slovensku?
Alternatíva určite neupadá, ale to je len vďaka tomu, že ju ľudia chcú. Podpora v rámci kultúry ako takej je biedna – talentu by bolo dostatok a existujú jednotlivci, ktorí to budú robiť aj bez vidiny veľkého finančného zisku. Smutné je to, že nemáme žiadne špecializované časopisy a v éteri je len jedno rádio odvažujúce sa hrať aj trochu inú hudbu, no ani to nemôže hrať všetko a všetkých neustále. Teším ma však, že tu existuje aj publikum, ktoré si vie nájsť to, čo sa mu páči aj samo, potom to celé naberá nový zmysel.
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Symon Kliman - Noisecut.sk
Súvisiaci interpreti: Noisecut
