Po úspešnom ukončení turné k novému albumu a jedinečnej možnosti zahrať si pred britskými Editors sa celá zostava bratislavskej formácie Diego pomaly pripravuje na nahrávanie nového materiálu. O minulosti, prítomnosti, Radio_Head Awards, akustickom sete a o prípadnom rozširovaní kapely sme sa rozprávali s jej lídrom - Ľubošom Kuklišom alias Diegom K.
Bolo to najmä kvôli našim obmedzeným možnostiam - Riffs and Jingles tour malo podľa pôvodného konceptu ponúknuť akýsi bližší pohľad na Peripheries. Celé sa to ale skomplikovalo odchodom Maťa Hanuša do Guatemaly a hneď na to prišla správa o očakávanom prírastku v rodine Diega S., čo bol vlastne ďalší preklad termínu a napokon to padlo až na november minulého roka.
Kompletný album bol isté obdobie k dispozícií aj cez voľné stiahnutie na vašej oficiálnej stránke – nerozmýšľali ste aj o modeli "zaplať koľko chceš"?
Úprimne povedané nie, keďže sme to jednak nestíhali časovo a agenda okolo niečoho podobného je dosť náročná. Okrem toho bolo hlavné dostať naše skladby medzi ľudí, pre nás bol tento model oveľa výhodnejší – kto má reálny záujem počuť čo hráme, príde na koncert. Pripadá mi dôležitejšie rozšíriť hotový materiál medzi obrovské publikum, ktoré sa potom samé rozhodne, či má o našu hudbu záujem alebo si vyberie niečo iné.
Bola tým nejako výraznejšie ovplyvnená samotná predajnosť CD?
Na Slovensku je ťažko o nejakej predajnosti vôbec hovoriť, nie to ju ešte rátať do väčších čísiel, no na druhú stranu sa to iba ťažko dá zmapovať. Štatistiky tejto scény kolíšu rok od roka stále viac a pokiaľ nie je kapela dostatočne hraná v rádiách, nikdy nedosiahne "potrebnú" predajnosť. Viacero kapiel sa pustilo do LP platní ako Tomáš Sloboda a Sounds Like This – je to zaujímavé, ale v našich končinách sa skôr jedná o imidžovú záležitosť.
Pomedzi koncerty Peripheries Live Tour sa vám podarilo predskakovať britským Editors – ako vnímate túto skúsenosť?
Bolo to veľmi fajn. Zahrali sme si pred veľa ľuďmi na dobrom aparáte a pred výbornou kapelou.
Je možné hľadať istú paralelu medzi týmto koncertom a minuloročným vystúpením so Zita Swoon?
Iba v tom predskakovaní. Pri Zite sme s ohľadom na okolnosti experimentovali, pri Editors sme hrali to, na čo sme zvyknutí.
Koncert so Zita Swoon ste odohrali v rámci unikátneho projektu Band in a box, kde sa k vám pridala i Ali...
Vtedy práve plynulo obdobie, kedy sme vedeli, že Diego H. odíde na niekoľko mesiacov preč a hľadali sme nejaké "náhradné" riešenie. Mišo Kaščák, ktorý to celé organizoval, vlastne ako prvý navrhol, aby sme skúsili vymyslieť niečo menej akčné a vzhľadom na to, že niektoré z vecí boli už v tej dobe prepísané do akustickej podoby, nás napadlo zavolať Alenku. Pôvodne s nami mala hrať ešte jedna kamarátka, ale napokon sa to zhodou okolností zredukovalo iba na ňu.
Vtedy si sa iba veľmi opatrne vyjadroval k tomu, či bude táto zmena permanentná – takže v súčasnosti je už "Diego Ali" definitívou?
Pôvodne sme ani my nevedeli, ako sa k tomu stavia. Všetko to bolo v rovine, kde sme ju zavolali hrať a ona si pre seba povedala, že čo to zase vymýšľame. Nechceli sme teda hovoriť o nejakom členstve, kým si ona sama nebola na istom a myslím, že to dopadlo veľmi dobre. Za oficiálnu členku sme ju vyhlásili na svadbe nášho kamaráta, ktorá bola niekedy začiatkom tohto leta, no na albume je vedená iba ako Ali – Diegovia sme my ostatní. Ale znášame sa veľmi dobre. (smiech)
Prebehli aj ďalšie diskusie o rozširovaní strunovej sekcie?
Skôr si myslím, že by nás už bolo priveľa – nehovorím, že človek nemôže mať väčšiu kapelu, ale aktuálny stav je akurát. Ali je vlastne taký náš kamarát, keďže sa poznáme ešte z čias, kedy sme s Diegom S. hrávali v orchestri, no paradoxne sme v kapele ženu nikdy mať nechceli. Ale Ali nie je typickou "babou v kapele".
Chystáte ďalšie akustické koncerty?
Nedávno sme hrali v trochu oklieštenej zostave v rámci Live_FM, ale to sa jednalo skôr o potrebnú záležitosť. Náš manažér Janči sa nás síce snaží dotlačiť do akustiky a unplugged, a my sa tomu nejako zvlášť ani nebránime – jedinou podmienkou je londýnska filharmónia. (smiech) Ktovie, keď budú podmienky a čas, tak možno by sme si tak pár akcií zahrali, ale z nášho pohľadu je lepšie ísť do toho naplno s gitarami.
Napriek tomu ste odohrali upravený set aj na tohtoročnom udeľovaní Radio_Head Awards, kde ste získali ocenenie za album roka. Ako vnímaš zmenu spôsobu hlasovania z SMS na internet?
Priznám sa, že som to natoľko nesledoval, ťažko povedať, či to prinieslo nejakú výraznejšiu zmenu. Svojim spôsobom ide o prejavy sympatie a ak to fanúšikovia vidia v zúrivom klikaní na webstránke, prečo nie? Objektivita v hudbe stráca svoj význam a to platí aj pri tvorení, čo sa vlastne potvrdilo aj v rámci nášho výstupu. Pôvodná verzia 'Lights' bola Vladom Ďurajkom (The Autumnist, pozn. autora) dosť výrazne pozmenená, no po menšej tvorivej debate sa nám prispôsobil. Bol som asi trochu tvrdohlavý, ale napokon to dopadlo dobre.
V poslednej dobe sa šíria chýri, že si opäť začal pracovať na svojom povestnom južansko-lamačskom prízvuku, ako to s ním teda vyzerá?
Pomaly sa začínam vracať na druhú stranu Atlantiku, momentálne som niekde v bristolských končinách, no ktovie kde to zakotví tentokrát. (smiech) U mňa je to dosť pohyblivá záležitosť, takže neviem akým smerom sa to bude uberať pri treťom albume. Určite ale nebudeme riešiť žiadnych hlasových pedagógov, ani nič podobné, keďže pri prvej platni nás správnym smerom posunul ešte Chris Weber a šlo to bez väčších problémov. Zaujímavé boli naše debaty s Diegom S., ktorý hovoril, že to anglicky neznie, no po silne tvorivej debate s "native spíkerom" Chrisom napokon ustúpil. (smiech)
--
Text: Miroslav Meňhert
Foto: Magdaléna Vinterová - Hudba.sk
