Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

The Swan Bride: "Ľudia spravidla vypískajú sedlákov, ktorí si na koncert ako keby odskočili zo staničného bufetu"

The Swan Bride: "Ľudia spravidla vypískajú sedlákov, ktorí si na koncert ako keby odskočili zo staničného bufetu"

The Swan Bride 20.11.2010 - 15:08 | Patrik Marflák

Kapela The Swan Bride, pôvodom zo Žiliny, sa v roku 2007 výrazne prihlásila o slovo svojim debutovým EP Monsters In Your Drawers a odvtedy sa stala neodmysliteľnou súčasťou našej alternatívnej scény. Nie je u nás mnoho kapiel, ktoré by do hudby vkladali tak silný drajv a nasadenie ako práve táto partia zdravo ambicióznych hudobníkov, ktorá v tomto roku navyše vydala vo vydavateľstve Wagon Records svoj druhý album 2.


Na sklonku tohto roka sa kapela rozhodla odohrať na Slovensku ešte niekoľko koncertov, nám sa pred tým košickým (19.11. v Kasárňach Kulturparku) podarilo pozhovárať so spevákom Matejom Rafom a gitaristom, klávesákom a dušou kapely Matejom "Kačom" Kačaljakom.

Každý triezvo uvažujúci slovenský rockový hudobník vie, že šanca presadiť sa vonku smerom na západ je veľmi malá, v Čechách to naša hudba tiež nemá ľahké, nehovoriac o skromných podmienkach a možnostiach, aké majú kapely na Slovensku. Nie sú tieto skutočnosti pre hudobníkov demotivujúce?

MR: Podľa mňa ide v zásade o to, čo od hudby kto očakáva. Či je to o presadení sa alebo o radosti z hrania. Ja osobne som mal ten sen v puberte, že budem niekto, kto vypredáva štadióny, ale v posledných rokoch hlavne aktívneho hrania prichádzam na to, že je omnoho dôležitejšie zahrať tak, aby to naplnilo v prvom rade mňa a potom tých ľudí, ktorí prídu. Niekedy je lepší pocit a radosť pred menšou skupinkou ľudí, ktorí si to vedia užiť, než povedzme pred veľkým davom. Nikdy som nemal možnosť živiť sa týmto profesionálne a úprimne - je mi to už jedno. Pre mňa je dôležité, že naozaj niečo tvorím, resp. sa na tom procese podieľam. Je to pre mňa filter zo života, spôsob, ako sa vyjadriť či už spevom alebo textami alebo povedzme pohybom. Tým ale nechcem povedať, že by som úspech nechcel, skôr len, že mi na tom už tak veľmi nezáleží.

K: Ja si dovolím len rozviesť pár myšlienok v otázke samotnej. Tá šanca je naozaj malá, ale najmä preto, že priemerný slovenský rockový hudobník podlieza slovenskému vkusu a nemá záujem na sebe makať. Vtedy sú tie šance naozaj mizivé. Našou filozofiou nie je sedieť na zadku a kuvikať, ale pokúsiť sa dotiahnuť kvalitou na kapely, ktoré na západe naozaj vypredávajú štadióny. Muse sa nestali slávnymi preto, že by podplatili nejakého promotéra, je za nimi vidieť kvantum poctivej roboty.

Na slovenskej scéne pôsobíte už nejaký ten rok. Každému, kto sleduje aktuálne dianie je zrejmé, že vzťahy v rámci alternatívnej hudby u nás sú vcelku priateľské, niekedy by sa dali nazvať až rodinnými. Nie je to podľa vás niekedy na škodu, nepotláča to zdravú rivalitu medzi kapelami, ktorá by ich hnala dopredu?

MR: Hmm, ale my máme medzi sebou rivalitu podľa mňa, akurát nie agresívnu. Vieme sa navzájom doceniť, podporiť a tým vlastne vôbec nejakú scénu formujeme. Chápeme, teda pokiaľ sa bavíme o alternatívnej scéne, že sami nedosiahneme nič, na to je tu príliš malá skupina ľudí, ktorá takýto typ hudby počúva a vie doceniť. Nás ženie, teda hovorím za seba, dopredu úplne niečo iné.

K: Asi nikoho nemotivuje pozitívne, keď o ňom cez médiá vyhlásim, že je mentálny kripel. Sú kapely, ktoré mám rád aj ľudsky, aj po hudobnej stránke. Sú aj také, ktoré mi nemajú čo povedať. Ale asi už skončili tie časy, keď si gitaristi merali svoju dĺžku penisu tým, že sa snažili zahrať dlhšie a komplikovanejšie sóla ako ich "rivali".



S trochou nadsázky by sa dalo povedať, že dobrý rocker je „nasratý“ rocker. Vo vašej hudbe, či už na albumoch alebo na koncertoch, cítiť silný drive a spomínanú rockerskú "nasratosť" od začiatku až do konca, čo je v našich vodách dosť zriedkavý a pozoruhodný jav. Čomu to pripisujete?

MR: Tomu, že to robíme alebo snažíme sa to robiť naplno, bez kompromisov, bez hraníc, bez nejakého logického rozumu, proste čo najpriamočiarejšie. Snažíme sa vyjadriť pomocou hudby a textov samých seba a spôsob, akým vnímame život, čas, bolesť.

K: (smiech) Asi nie som dobrý rocker. Ja by som to veľmi nerád zúžil do pojmu „nasratosť“. Ak to má znamenať, že nerobíme kompromisy a nehráme divadlo, tak ako povedal Maťo, tak súhlasím. Jednoducho nevieme urobiť niečo ľúbivé, len pre efekt a bez toho, aby sa aj pre nás v tej piesni nedialo niečo zásadné.


The Swan Bride - 'A Day Off From Myself' (live @ Kasarne Kulturpark Kosice, 19.11.2010)

V minulosti ste boli mimo iného aj predkapelou Marilyna Mansona či kritikou uznávaných britských Foals. Čo takéto vystúpenia dokážu kapele priniesť?

MR: Pohľad do prvej ligy hudby, do toho, aká je okolo každej kapely obrovská mašinéria, obrovský počet ľudí, ktorí sa starajú o to, aby všetko klapalo. Potom tá úžasná profesionalita umelcov, ktorí prezentujú svoju hudbu a osobne pre mňa ich úžasná „ľudskosť“, skromnosť a pokora. A potom tá možnosť vyskúšať si to na vlastnej koži, tie zvukovky, samotné vystúpenie a potom aj to zákulisie.

K: Mňa osobne Foals šokovali. Tých pár skromných a zodpovedných týpkov nám ukázalo, ako sa má robiť poctivá muzika. Oni majú v každom meste len jednu šancu dokázať tým ľuďom, že sa na nich oplatilo prísť. A vo Viedni ju využili na sto percent. Tu sa máme veľa čo učiť.

Dostali ste od týchto kapiel, ktorým ste predskakovali, nejaký feedback na svoje koncerty?

MR: Dostali sme feedback od The Foals, ktorým sa to páčilo a s ktorými sme sa potom o hudbe a veciach okolo rozprávali. Ale skôr nám radili, čo robiť ďalej ani nie tak do hudby. A Manson je veľmi veľká star, takže s ním sme sa v podstate do kontaktu nedostali. Podľa mňa ani nevedel, kde momentálne v Európe je a myslím, že mu to bolo aj srdečne jedno.
K: Jedlo, vodu, aj vzduch si vozil svoj, tak je naozaj dosť možné, že už nerozoznáva, kde sa práve nachádza (smiech).

Akým spôsobom sa dokáže slovenská, vonku neznáma kapela, dostať k spolupráci s renomovaným interpretom?



Tým, že na Slovensku veľa koncertujete, ľudia celkom dobre poznajú vaše pesničky, najmä tie staršie z debutového EP Monsters In Your Drawers. Ako ľudia na koncertoch reagujú na veci z "dvojky"?

MR: Podľa mňa reagujú dobre, aj keď mám pocit, že na 2-ke sme urobili nie až také priame veci, skôr sme tak trošku experimentovali, spomalili sme v niektorých pesničkách, takže aj ten koncert možno nebol k albumu až taký dynamický ako v minulosti. Ale ide aj o to, že ľudia nás už poznajú, majú očakávania a niekedy je to ťažké naozaj splniť, resp. nejak sa prekonať. Dali sme si sami sebe vysokú latku (smiech). Ten prvotný boom a očarenie sú už za nami, teraz sa snažíme skôr kvalitne zahrať a pritom (sa) čo najlepšie zabaviť. Ale chceme si dať pauzu a natočiť nejaké nove kúsky a máme vymyslenú aj novú koncepciu koncertov, ale nebudem predbiehať a zatiaľ ani prezrádzať. Cítime, že sa potrebujeme posunúť niekam ďalej.
K. Ja som celkom rád, že sme tú latku trošku zdvihli. Ľudia už teraz spravidla vypískajú sedlákov, ktorí si na koncert ako keby odskočili zo staničného bufetu. Už neprepáčia "kičin ingliš", ani rozladené nástroje. To je podľa mňa len a len dobre. Tlačí nás to ďalej.

Jednoznačným hitom prvého albumu je Alternate Ego, ktorý rezonuje na vašich koncertoch. Ako sa v tomto svetle javí druhá platňa? Ktoré pesničky sa postupne stávajú (súdiac podľa reakcií publika) ďalšími hitmi The Swan Bride?

MR: Alternate Ego bola skladba, s ktorou sme prišli ako prvou, resp. ju začalo veľa hrávať Rádio_FM. To bol ten prvotný boom efekt, kedy sme sa zrazu zjavili s niečím, čo tu predtým nebolo v takejto forme. Celkovo tá pieseň je veľmi jednoduchá, ľahká na zapamätanie si melódie a slov, čiže si myslím, že preto mala taký úspech. Z albumu 2 sme mali ako singel len jednu pieseň a to Lonely Honeymoon In The Wasteland a práve tá má z 2-ky najväčší ohlas u fanúšikov, možno aj vďaka klipu, ktorý sme k nej natočili. Ale ako som si všimol, tak úspech majú práve tie veci, ktoré sú úplne iné ako smer, ktorým sme šli na EP. Hovorím napríklad o Miss_Understanding, ktorú si ľudia pýtajú a potom A Day Off From Myself, ktorá je na 2-ke jednou z tých nadupanejších.


The Swan Bride - Alternate Ego (live @ Kasarne Kulturpark Kosice, 19.11.2010)

Ako už bolo spomenuté - album 2 vydávate aj v špeciálnej edícii obsahujúcej vinyl. Ako vznikol tento nápad? Mali ste také požiadavky od fanúšikov alebo ste si jednoducho chceli spraviť sami sebe radosť?

MR:V prvom rade sme už spomínali vo viacerých rozhovoroch, že vinyl je zatiaľ najdokonalejšie médium pre zvuk. Potom aj to, že sme si chceli splniť sen. Ja osobne pociťujem z vinylov istú trvácnosť, istý život. Proste vinyl sa len tak nestratí, človek či chce alebo nie má k nemu zvláštny vzťah. A samozrejme, že to bol náš sen mať veľkú placku s obrovským bookletom (smiech).
K: Postavili sme si pomník sami, keď už sa na to nikto iný nemal (smiech).

Pomaly sa končí rok 2010? Ako ho hodnotíte a čo pripravujete na ďalšie obdobie?



Myslíte si, že je publikum The Swan Bride konzervatívne, čiže od kapely vyžaduje osvedčené skladby alebo skôr vnímate, že sa od Vás stále očakáva niečo nové?



--
Autor, foto a video: Juraj Cagáň


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti