Ako študenti odišli do Holandska, kde sa vibrafonista Miro Herák a klavirista Michal Vaňouček, lídri skupiny AsGuests, stali rešpektovanými sidemanmi v rôznych medzinárodných zoskupeniach. V našich končinách je netradičná zvukovosť ich vibrafónu a klavíra v kontexte nápaditých a sofistikovaných kompozícií výrazným prínosom do "veľkej rieky európskeho jazzu". Rozhovor pre časopis Hudobný život pripravil Erik Rothenstein.
MH: V Žiline som študoval hru na klasických bicích nástrojoch a neskôr som prestúpil do Bratislavy, kde som päť rokov hral v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu. Potom som sa rozhodol študovať vibrafón a odišiel som do Holandska. Chcel som hrať melodicky, zaoberať sa harmóniou, venovať sa improvizácii...
MV: Zoznámili sme sa v Žiline, kde som študoval dirigovanie. Neskôr som rovnako prestúpil do Bratislavy a ako klavirista som spolupracoval s rozhlasovým orchestrom. Po absolvovaní konzervatória som sa chcel venovať jazzovému klavíru, a tak som odišiel na školu do Haagu.
Možnosti jazzového štúdia sú aj v susedných krajinách. Prečo ste si vybrali práve Holandsko?
MV: Uvažovali sme nad Grazom, ale tam nebolo možné študovať hru na vibrafóne ako hlavný predmet. Takmer som Mira prehovoril na klasické perkusie, len aby sme odišli von. (Smiech.) Potom sme našli v Holandsku školu, kde táto možnosť bola. Mohli sme ostať aj v Nemecku, ale Holandsko nám bolo sympatické.
Mnohé školy vo svete i u nás sa postupne stávajú "továrňami" na študentov-absolventov, ktorí zaplatia školné a škola im vydá diplom.
MH: V Holandsku to určite neplatí. Kráľovské konzervatórium v Haagu je veľkou inštitúciou s mnohými oddeleniami. Okrem jazzu je tam možné študovať klasiku, starú hudbu, balet... Nie je to len o platení školného a akýchkoľvek výsledkoch.
Nové prostredie, odlišný prístup, podmienky a systém výučby bývajú pre mladých študentov veľkým skokom. Ako to bolo u vás?
MV: Na prijímacích skúškach som hral tri štandardy s vopred pripravenými sólami. Keď som potom prišiel prvýkrát na hodinu, učiteľ na mňa s údivom pozeral a pýtal sa, čo sa deje, pretože na prijímačkách som normálne hral a zrazu som vôbec nedokázal improvizovať, neovládal som akordové značky ani jazzovú harmóniu. Postupne sme sa však udomácnili, učili sa holandsky a získavali kontakty. Haag je veľkým centrom hudby, nielen jazzovej. Študujú tam ľudia z Ameriky, Ázie, celej Európy. Je tam iný prístup a hlavne nástrojové vybavenie.
Vaši rodičia boli klasickými hudobníkmi a domáce hudobné zázemie bolo pre vás určite inšpiratívne. Do Holandska ste odišli, aby ste sa remeselne zdokonalili v hre na nástroji, teórii v improvizačných schopnostiach. Ako vám pomohla škola pri uskutočňovaní vašich umeleckých ambícií?
MH: Obrovským prínosom boli napríklad ansámblové hodiny, ktoré som absolvoval u troch profesorov. Výučba u jedného z nich, amerického saxofonistu Johna Ruocca, prebiehala tak, že nám dvakrát pustil nejakú skladbu, a tú sme museli "podľa ucha" zopakovať. Na aranžovaní vo štvrtom ročníku sme museli odovzdať bigbandovú skladbu, ktorú potom zahral orchester. Spočiatku sa mi do toho nechcelo, ale nebyť tohto predmetu, asi by som sa k tomu tak skoro nedostal.
MV: Prvé dva-tri roky sa veľa nedialo, museli sme cvičiť a na iné nebol čas. Chceli sme hrať našu hudbu, no nevedeli sme improvizovať. Mali sme nápady, poznali smerovanie, ale chýbalo nám know-how. V roku 2004 sme dali dohromady kvarteto, kde sme začali realizovať svoje nápady. Na hodinách s kontrabasistom Heinom van de Geynom sme riešili nepárne metrá a ja som písal kompozície na záležitosti, ktoré som potreboval precvičovať: 7/8 alebo 5/8 rytmy, rôzne rytmické chytáky – bolo to zároveň cvičenie v kompozícii. Mali sme čas na tom pracovať, skladby a aranžmány sa vyvíjali podľa toho, čo sme už boli schopní hrať a na čom sme ešte potrebovali pracovať.
MH: Základný rozdiel je ten, že v Holandsku pozývajú profesorov učiť a musíš byť naozaj dobrý, aby ťa zavolali a aby prišli žiaci.
MV: Aj vnímanie jazzu je iné ako na Slovensku. U nás je jazz často nepoznaný a nepochopený. Bežní ľudia, ale často aj muzikanti a učitelia si myslia, že to nič nie je. Len tak prídeš a zahráš si.
Kvalitných hudobníkov a náročné publikum vytvára prostredie. Holandsko relatívne štedro podporuje kultúru, ponúka viac príležitostí na hranie, ale zároveň má omnoho väčšiu konkurenciu.
MV: V Haagu, ale i v iných mestách je dosť klubov, ktoré majú štátnu podporu, ako aj podporu súkromných fondov. Kluby majú rôznu politiku. Niektoré platia lepšie, ale hrá sa tam len raz za mesiac, iné robia pravidelné koncerty a sústreďujú sa na lokálne kapely. Treba mať nejaké smerovanie a koncept.
MH: Holanďania vyčleňujú "balík" na podporu kultúry. Okrem toho je možné založiť nadáciu, ktorá sa môže uchádzať o štátnu podporu. My sme vytvorili nadáciu UM, čo je skratka nášho projektu Universal Mind.
Celý rozhovor s AsGuests si môžete prečítať v najnovšom čísle časopisu Hudobný život alebo na www.hudobnyzivot.sk.
B I O G R A F I E
Vibrafonista Miro Herák (1974) absolvoval Konzervatórium v Žiline, Bratislave a Kráľovské konzervatórium v holandskom Haagu. Koncertoval po celej Európe so skupinou AsGuests, spolupracoval s mnohými hudobníkmi a orchestrami (Kenny Wheeler, John Ruocco, Massimo Morgati, European Colour Jazz Orchestra, New European Jazz Collective, The Hague Ethosperic Orchestra...). Venuje sa aj kompozičnej a aranžérskej činnosti. S kvartetom AsGuests vydal albumy Enter As Guests (Baileo Music Production 2005), DVD Live in Belgium (DAR Productions 2008) a najnovší Universal Mind (Origin Records 2011).
Klavirista Michal Vaňouček (1977) absolvoval Konzervatórium v Žiline, Bratislave a Kráľovské konzervatórium v Haagu. S kvartetom We Ride Bikes iniciovanom holandským kontrabasistom Rubenom Samamom účinkoval na rôznych európskych festivaloch (ocenenie na Amersfoort Jazz Festival 2006). Spolu s M. Herákom je kapelníkom a skladateľom projektov AsGuests, The Fifth Season, Universal Mind a The Hague Ethosperic Orchestra. Skupina AsGuests získala Pim Jacobs Muziek Prijs 2004 a The Dutch Jazz Competition na North Sea Jazz Festival 2004.
--
Zdroj: Hudobný život - www.hudobnyzivot.sk
Autor: Erik Rothenstein
Foto: P. Španko
