Inštrumentálna kapela The Ills sa do popredia dostala najmä vďaka spolupráci s momentálne nefungujúcimi Čistými tvarmi. V súčasnosti má na konte jeden štúdiový album, dve digitálne EP a niekoľko koncertov v zahraničí, na ktoré plánuje nadviazať ďalším turné po Nemecku, Belgicku a Rakúsku. Na otázky Hudba.sk odpovedal gitarista kapely Martin Krajčír alias Isobutane.
Ja som v tej dobe ešte ako Isobutane dorábal album Exchanging, na ktorý som natlačil neskutočné množstvo gitár. Dá sa povedať, že tá konverzia na The Ills prišla viac-menej prirodzene i keď sme to zo začiatku nemysleli vážne. V podstate sme ani reálne nefungovali – vymysleli sme melódiu, jamovali celý mesiac a nič z toho nebolo, takže rovnako vyzerali aj prvé pesničky – úplne na nič. Čo sa týka kombinácie našich vkusov, tak to jednoducho sadlo. Cocteau Twins sú ambientní, romantickí a v podstate absolútne ženskí, zatiaľ čo post-rock je dravejší a myslím, že aj prístupnejší. Aspoň čo sa koncertov týka.
V jednom rozhovore si spomínal, že tú zmenu z elektroniky na shoegaze si potreboval...
Potreboval a ona aj prišla, a pritom úplne nenásilne. V minulosti som počúval strašne veľa zložitej elektronickej hudby, čomu vlastne môžem pripísať to, že ma prestalo baviť všetko, čo som dovtedy robil, a žiadne nové nápady už neprichádzali. K spomínaným Cocteau Twins som sa vlastne dostal úplnou náhodou. Mal som od nich jeden album, pričom som ani nevedel kto to je – ešte teraz si spomínam ako som ich označil za "podivné japonské ľudovky." (smiech) Shoegaze ku mne prišiel sám, a tak som si povedal, že to skúsim.
V princípe však ešte stále hrávaš ako Isobutane...
Áno, ale nie moc rád. Keď je všetko dobre zorganizované tak si idem zahrať a sem-tam to padne naozaj dobre, ale už to nie je mojou prioritou. Isobutane je v súčasnosti skôr takým rekreačným projektom. Ono už len z toho úplne základného dôvodu, že musím všade chodiť a cestovať sám, vybavovať si všetko na vlastnú päsť a ak je nejaký problém, tak ho tiež riešiť bez akejkoľvek pomoci. V The Ills sme štyria a je to lepšie.
Vaša hudba je inštrumentálna a vy sami sa akémukoľvek vokálu bránite. Nie je ho teda možné očakávať v žiadnej skladbe?
Asi nie. Priznám sa, že sme to pred nedávnom skúšali znova, ale tie pesničky sú zrazu úplne iné. Osobne si myslím, že to skôr pôjde spôsobom jedna spievaná skladba na tridsať inštrumentálnych, ale pochybujem, že niekedy prejdeme k výhradne spievaným veciam. V súčasnosti to už ani nevnímam ako nejaké mínus – nespievame, koncerty fungujú a to je celé. Hovoril som to aj v minulosti a stále to budem hovoriť, že s vokálmi to znie ako Nickelback, pretože prehučať taký hluk, aký vyrábame je prakticky nemožné.
V minulosti ste experimentovali aj s VJingom. Myslíš, že na Slovensku je to výhradne záležitosť alternatívnej scény?
Ak áno, tak určite nie nadlho, pretože už teraz existujú neskutočné videá Beyoncé s jej vizualizáciami, a to sa pritom jedná o čistokrvný pop svetového razenia. Myslím si, že ak bude nejaký manažér chcieť "vyhajpovať" napríklad Kristínu, tak s tým bude musieť začať pracovať. U nás je to veľmi striedma záležitosť, ale musím uznať, že to tomu dosť pridáva, pretože pozerať sa na štyri škaredé ksichty nie je zas taká sláva.
Čo slovenské publikum a shoegaze? Je pravdepodobné, že by zvládlo žánrový koncert viacerých rovnako zameraných kapiel?
V Slovákoch je ešte stále zakorenené, že v hudbe sa musí spievať. Je síce pravda, že aj v shogaze sa vyskytujú vokály, ale tie sú utopené v záplave ďalších zvukov. Ak by malo ísť o akciu, ktorá by mala line-up zložený z takejto hudby a žánrov, tak by to zobrala iba hŕstka ľudí. Feefoo už myslím niekde spomínal, že ľudia tu majú inštrumentálnu scénu spojená iba s jazzom a všetci ostatní "musia" spievať. Človeku to tam pochopiteľne chýba – aj mne to chýba a tiež mám radšej, keď si môžem doma kričať a robiť si šalát pri vreskote nejakého speváka, ale to by u nás proste neprešlo.
Z toho analogicky vychádza minimálny počet koncertov na Slovensku...
Presne tak – u nás je tých žánrov veľmi poskromne a asi by to chcelo prevychovať celé publikum, ale nemyslím si, že by sa niečo podobného v dohľadnej dobe chystalo.
Pred pár mesiacmi hrali na udeľovaní Radio Head_Awards. O tom sete ste sa však vyjadrovali pomerne nelichotivo...
Celá naša šou na RHA bola na piču, pretože to mala pôvodne byť úplne iná pesnička. Chceli sme zahrať jednu veľmi peknú a najmä veľmi hlučnú skladbu s epickým záverom, kedy malo všetko na pódiu hučať. Na skúške nám to znelo celkom dobre, ale keď som v priamom prenose šliapol na pedále, tak som zistil, že mi zvukár nezapol do soundsystemu gitaru, takže tam všetko esenciálne chýbalo. Mám taký pocit, že rovnaký problém mal aj Adam (gitarista Adam Kobyda, pozn. red., a tak sme napokon zneli ako No Name s violončelom, kde Ďuro (Juraj Péč z Čistých tvarov, pozn. red.) ešte k tomu spieval falošne. Pôvodne sme to chceli aj nahrať, ale to už asi nedáme.
S Ďurom sa teda aktuálne spolupracovať nechystáte?
Chceli sme, keďže je podľa nás jedným z vizionárov slovenskej hudby a má dostatok talentu, aby veci pohol dopredu. Ťažko sa nám však dohromady stretáva, takže to vidím skôr na neurčito.
Čo nové materiály?
Dá sa povedať, že umierame a to už poriadne dlho. Feefoo aj Adam mali štátnice a vo všeobecnosti sme tak nejako nikto nemali čas. Pred nedávnom sme sa vo vlaku zabávali na tom, že sme za jeden a pol roka spravili dve pesničky, ale vymysleli toľko vtipov, že by stačili na knihu. Zas na druhú stranu, potom by som pravdepodobne opäť dostával kopec mailov ako som všetkých dourážal...
Vy ste vo všeobecnosti známi svojou otvorenosťou v ohľade názorov na našu hudobnú scénu...
Nevidím na tom nič zlé. Všetci to vedia – my to akurát hovoríme na plnú hubu, a to doslova. Musím však zopakovať, že to nehovorím z pozície "ja Boh a ty kokot", ale z toho, že sa mi tá hudba jednoducho nepáči. Nepoviem, že Smasho z Lavagance je debil, lebo nie je, ale tá hudba je debilná riadne. Musím ale podotknúť, že to u nás nie je až také zlé a teraz nechcem robiť reklamu Exitab Label, ale Feefoo má naozaj dobrý čuch na kvalitnú hudbu. Vezmime si len takých Pjoni a Ink Midget, čo je podľa môjho názoru veľký krok pre slovenskú elektroniku. Popri nich tu máme Moustache a Gwerkova, čo sú kapely, ktoré fungujú a budú fungovať, je tam Herzog Herzog, Dead Janitor a ďalší. Ak je na Slovensku aspoň toľkoto dobrých kapiel, čo je síce iba hŕstka oproti všetkým tým sračkám, tak vidím budúcnosť. Nehovorím, že niekto z nich bude hrať na firemných večierkoch a plesoch, ale je to poctivá hudba a tá funguje.
Čo však ďalej?
Neviem či to bude aktuálne, ale pravdepodobne v septembri by sme chceli a aj mali ísť na také menšie turné po Nemecku, Belgicku a Rakúsku. Aby sme sa pochopili, ono to nie je ani tak z toho dôvodu, že tu nemáme pre koho hrať, ale minulý rok sme to obehli celé a chodiť každých pár mesiacov po tých istých mestách je absurdné. Na Slovensku prídu ľudia iba na koncert Pary alebo Pudingu Pani Elvisovej, a to aj dvakrát za mesiac. Pre nás a pre väčšinu iných kapiel to ale takto nefunguje.
Na druhú stranu tu ale naozaj nie je pre koho hrať...
To je pravda. Vlastne to celé robíme najmä preto, že tu nemáme pre koho hrať. Vieme, že v zahraničí nebudeme mať na koncerte 1000 ľudí, dokonca ani 200 alebo 100, ale je to iné publikum. U nás to ľudia prijímajú strašne vlažne. Vo Viedni napríklad neskutočným spôsobom funguje post-rock, avšak shoegaze tam absolútne nejde. V Prahe a Brne to bolo super a aj v takej Budapešti a Györe to býva fajn. Ľudia tomu rozumejú, zvuk je tam dobrý a prístup majiteľov klubov ľudskejší. Pre porovnanie – keď sme boli v Christianii v Prešove, tak sa nám miestny pán organizátor ani len nepozdravil. To jednoducho nemá význam.
Takže myslíš, že to v zahraničí fungovať môže?
Ono to tam aj funguje a nielen klubovo. Vezmime si elektronickú scénu v Anglicku, a to ako často tie kapely hrajú a najmä za aké peniaze. Takí Mogwai napríklad nespievajú a pritom vypredávajú veľké koncerty. Samozrejme si nemyslím, že my niečo podobné dosiahneme, ale bolo by to pekné aj keď neviem, či by som to vôbec chcel. Ja som dosť domácky človek, rád sa vybláznim na koncerte a potom týždeň doma rozdýchavam, čo sa stalo. Bol by som rád, keby The Ills fungovali čo najdlhšie, ale aby to šlo hore iba veľmi pomaly. Pôvodne sme napríklad plánovali v septembri nahrávať jedno EPčko, ale napokon sme sa rozhodli, že spravíme radový album počas zimy s normálnym zvukom a zahraničnou distribúciou.
Spomínal si, že budete hrať vo viacerých krajinách – budú to vaše koncerty alebo koncerty Exitab Label?
Budeme to obiehať my s Dawn to Come. Nemyslím si, že by takí Moustache boli dobrým hudobným "mečom", keďže sú z trochu iného súdka – patria do väčších klubov, majú spev a svojim spôsobom aj popovejšie melódie, čím sa vlastne ani nikdy netajili. Je to prístupná hudba, ale Dawn to Come sú naša krvná skupina a ešte k tomu extrémne skladná na dlhé cesty autom.
Moustache však stále nie sú dostatočne "prístupní" pre slovenské rádiá...
Nesmieme byť až takí pesimisti – veci sa môžu pohnúť aj iným smerom a keď sa ľuďom môže páčiť nová Janka Kirschner, tak sa im môže páčiť aj Moustache a iné veci. Ak Slováci žerú Rytmusove Čo ti jebe a Technotronic Flow, tak prečo by nežrali aj veci od Pištu z The Uniques. Nejdem teraz zachádzať do mien ako Billy Barman a podobne, ale to je presne hudba, ktorá je nijaká. Na moje uši to jednoducho nefunguje a nikdy fungovať nebude.
Keď ťa tu už mám – čo Isobutane?
V júli by som sa mal s Lacom Lučeničom opäť pustiť do jeho projektu Satisfactory, ale pravdepodobne už na gitare. Potom mám na pláne Easthetic festival a inak nič, pretože nechcem. Z Isobutane nikdy gitarový projekt nebude, ale zas zaniknúť ho určite nenechám, keďže je to taký môj zdroj peňazí. Povedzme si to na rovinu – ak idem niekam s The Ills, tak nezarobím nič, ale ak idem hrať sám, prilepším si k výplate. Nechcem povedať, že to robím pre peniaze, ale...
A iné projekty?
Dávnejšie som spolupracoval s istou mladou hudobníčkou z Rakúska a je dosť možné, že by sme to znova dali dohromady aj s jedným Ázíjčanom, s ktorým sme si v minulosti prerábali tracky. Myslím, že to znie dobre, spieva sa tam a v súčasnosti je už reálne spraviť aj pár koncertov. Eventuálne sme ešte rozmýšľali nad videoprenosom, do ktorého by sme hrali live, takže uvidíme.
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Myspace.com/theillsmusic
