Berlin Manson nedávno vydali album s názvom Polámeme svoje ID?, ktorý prišiel nečakane len osem mesiacov po ich debute Poor but sexy. V predvečer nového roka sme sa stretli s jedným z protagonistov, producentom a gitaristom Patrikom Nagyom, a zbúchali spolu rozhovor na tému ich dlhohrajúcej novinky, ktorá pritom pôvodne mala byť iba kratším EP.

Pri prepise rozhovoru mi okrem našich hlasov znejú v slúchadlách aj ruchy a hlasy štamgastov, prislúchajúce legendárnemu bratislavskému výčapu Zora, kde sme si sadli, lebo sa tam dajú aj "kuriť cigy". Náš rozhovor sa nakoniec preklopil do ďalšieho rána a dobrodružstiev, ktoré môžete zažiť iba s týmto výnimočným hudobníkom a človekom.

Patrik Nagy navyše len pred pár dňami vydal aj svoj sólový singel s názvom Inside, ku ktorému na svojich sociálnych sieťach napísal: "Ak ste čakali seriózny trek, tak sorry. Nerobím na trekoch zo zásady viac, ako mi to je pohodlné. Vždy sa snažím hudbou zachytiť moment (pre teba to nemusí byť žiaden). Nie som človek, čo chce niečo povedať. Odovzdávam slovo ľuďom, čo vedia, čo chcú." Dodal tiež, že skladbu nahral za pár minút pri tom, ako robil hudbu pre iných interpretov a že je to jeho prvý krok k vlastnej tvorbe. Pustite si k čítaniu o Berlin Manson.

Vy ste po albume Poor but sexy mali v pláne vydať EP. Čo sa stalo, že z tohto pôvodného zámeru nakoniec vyšiel ďalší dlhohrajúci album?

Nápad spraviť EP na konci roka sme dostali v lete. Malo to mať ucelený koncept a volať sa to malo Interview. Malo to byť naozaj o rozhovoroch, o tom, ako sa nás pýtali stále tie isté otázky. Na novom albume je aj track s názvom Interview, ktorý je takou malou ukážkou toho, ako to malo znieť. Potom prišli nejaké zmeny, čo sa týka kvantity textov u Adama. Silnou inšpiráciou bola udalosť, keď v Košiciach zbil policajt na smrť muža bez domova a celkovo napätie na politickej scéne na Slovensku eskalovalo do takých rozmerov, že sa na to nedalo nereagovať a zrazu sme potrebovali na tie texty aj viac hudby. A zrazu to bol album.

Vyberal si veci zo šuflíka, o ktorom náhodou viem, že je celkom zásobený, alebo si tvoril na tento album úplne nové nápady?
 
To ma práve na procese nahrávania bavilo najviac, že už počas nahrávania singlov, z ktorých sa malo pôvodne vykľuť EP, som zároveň robil aj na úplne nových skladbách na album. Čiže každý jeden track bol úplne nový a album vznikal cca. mesiac.

Čomu by si prisúdil fakt, že dokážeš takto rýchlo vytvoriť hudbu k úspešnému projektu, akým Berlin Manson jednoznačne je? Máš veľa času, talentu… Alebo?

U mňa sa tie tracky tvoria často strašne rýchlo. Sú ľudia, ktorí na prípravu albumu potrebujú povedzme rok alebo dva. Ja som v tomto strašne intuitívny. Vzniká to celé spontánne. Napríklad všetky gitary, čo som doteraz robil na naše albumy, neboli vopred vymyslené. Proste som vedel, že ten trek potrebuje gitaru, tak som otvoril track a po chvíli vymýšlania som to rovno aj nahral. Nerobím ani ďalšie pokusy. Tak ako mi to v tom momente vyjde, tak to tam aj ostane a idem ďalej. Nerád sa k veciam vraciam spätne.

S vaším debutom Poor but sexy ste ale predsa len strávili viac času a oproti novinke je aj citeľne uhľadenejší z hladiska  produkcie. Aký je medzi nimi podstatný rozdiel z tvojho pohľadu?

Poviem to tak… Poor but sexy sme naozaj robili dlhšie, približne tri mesiace s tým, že som vtedy vyťahoval aj tracky z archívu, ktoré vznikali počas dlhšieho obdobia. Celkovo sme mali na výber až 50 trackov, z ktorých sme vybrali to najlepšie. Keďže išlo o náš prvý album, snažili sme sa možno viac, dokonca sme ho odišli nahrávať na chatu a podobné srandy, čo sme nakoniec zistili, že to nie je nič pre nás. Pri Polámeme svoje ID? sme už boli smelší a naším zámerom bolo zachytiť toho čo najviac za krátke obdobie. Znie autenticky, surovo a to bol aj náš cieľ. 

Chceli ste sa týmto posunúť od predošlého albumu a máte nejaké zmeny naplánované aj na budúci album alebo EP?

Práveže vôbec… Ja toto nikdy neplánujem pri robení hudby. Ono to proste vznikne, tak ako to je. Nikdy to nie je výsledok nejakého plánu. Možno toto je to, čo pre mňa znamená punk, keď už sa to každý pýtal. Robiť hudbu spontánne a na základe momentálneho rozpoloženia a možností.

Vo vašej hudbe sú okrem punku aj rôzne iné elementy, povedzme napríklad rapové vplyvy. Mám pocit, že na Polámeme svoje ID? ste sa tejto cesty trocha vzdialili. Plánujete ešte do budúcna nejaké väčšie prieniky s rapom?

Mne je rapová hudba veľmi blízka. A viem si predstaviť urobiť aj celý album ako rap, ale na druhej strane si nemyslím, že vieme fungovať ako rapový projekt. Pre nás je to skôr taká "guilty pleasure" alebo iba "pleasure bez guilty". 

Aby som dodržal povinnú jazdu a zároveň otázku z tracku Interview, čo pre teba znamená punk?

To som myslím už povedal…

Hej? Kokos, prepáč, nepočúval som ťa…

Ale OK, na toto by som sa rád opýtal Chat GPT, keďže ma už dobre pozná.

Ahoj chat gpt, čo pre mňa znamená punk? Ja som Patrik Nagy z kapely Berlin Manson.

Zdá sa, že punk pre teba môže byť skôr postojom než striktne hudobným žánrom. Tvoje vnímanie autority a pravidiel ukazuje, že sa snažíš byť nezávislý a objektívny, pričom si zároveň otvorený kritickému pohľadu na spoločenské normy. Tvoje hodnoty sú v súlade s punkovou filozofiou, ktorá sa zameriava na slobodu prejavu a experimentovanie, zároveň si ale vedomý potreby základnej štruktúry a porozumenia.

Tvoje záujmy o kreativitu a hudbu, kde kombinuješ žánre a vyhýbaš sa prvoplánovosti, tiež ukazujú tendenciu k alternatívnym a nekonvenčným prístupom, čo je ďalšia charakteristika punku.

Tým pádom, punk pre teba môže predstavovať slobodu v tvorbe, kritiku spoločenských norm a neustále hľadanie osobnej a umeleckej nezávislosti, pričom stále oceňuješ silu komunity a spoločného cieľa.

Ako to vidíš, je to správne zhrnutie tvojho pohľadu na punk?

Je?

Myslím, že áno.

Sorry, trocha paranoidne som sa v tom tracku našiel a chcel som sa teda opýtať, čo pre vás znamenajú veci ako rozhovory pre médiá a podobne? Máte k tomu nejaký negatívny postoj alebo je to len nadsádzka? 

My sme si niekedy počas minulého leta povedali, že nebudeme robiť ďalšie rozhovory, resp. iba rozhovory, ktoré by mohli byť z nášho pohľadu niečím zaujímavé, a to z dôvodu situácie, do ktorej sme sa dostali vďaka známemu incidentu, ktorý sa stal v Skalici. Nikoho vtedy nezaujímala naša hudba a čo robíme, zaujímal ich iba clickbait, ktorý by vyrobili z toho, že kapelu niekto zmlátil na pódiu a spevák skončil v nemocnici. Fakt, že nás automaticky niekto zaraďuje medzi pankáčov… Tiež by som sa mohol niekedy opýtať redaktorov/iek, čo znamená punk pre nich/ne, keď nás medzi nich radia. Ja osobne som o sebe nikdy nehovoril, že som pankáč.

OK, ale minimálne Adam má s touto scénou spoločného dosť.

To áno, preto je táto otázka skôr stavaná pre neho. Ja častokrát fakt ani neviem, o čom sú tie texty, a keď nahrávame, ja to ani nevnímam. To, čo mňa zaujíma, je, či to sedí do tracku, či je to dobre nafrázované a až potom si možno nájdem čas na vypočutie albumu. Vlastne ani toto som nikdy neurobil, že by som si vypočul celý album, ktorý som vytváral.

Mám pocit, že pri novom albume ste trocha zanedbali promo. Je okolo neho menej humbuku ako pri Poor but sexy. Bol to zámer? Prečo to tak je?

Nechceli sme sa nikomu kvôli tomu ozývať a boostovať to, ani nám sa nikto príliš neozýval (sorry Paťo, december je overkill, pozn. šéfredaktora) a automaticky to bolo slabšie v algoritmoch, no napriek tomu to má relatívne dobré čísla. Dokonca máme teraz najlepšiu počúvanosť od začiatku, čo funguje táto kapela. Netreba na všetko článok v Refresheri. Na tento album sú aj dobré ohlasy od fanúšikov, ktorí nám tvrdia, že je to lepšie ako Poor but sexy. Boli však aj takí, ktorí nám povedali, že je to veľmi zlé, čo si ja osobne fakt vážim. Jeden taký mi napríklad povedal, že sa mu páči iba track Orlando.

To je tá pomalá vec do divadla, čo znie ako Stairway to heaven?

Hehe, áno, a tak som ju aj volal a vznikla asi za päť minút v štúdiu u Edúvho Syna.

Na záver albumu ste umiestnili krátky výsek starej verzie Netancujem kývem hlavou iba v inštrumentálnej verzii. Prečo si sa rozhodol pre toto outro?

Tak taká sranda. Ja som chcel ukázať ten rozdiel medzi tým, čo som robil pred troma rokmi a čo robíme teraz. Znie to akoby to robilo päťročné dieťa a prišlo mi to proste vtipné, že toto je zrovna tá pesnička, ktorú má toľko ľudí rado. 

Čo by si povedal k tracku Sorry not sorry? Ako vznikla takáto eurodance pesnička s takým srandovným beatom?

To sa aj pôvodne volalo eurodance a to sme s frajerkou pozerali New Kids Turbo a tam hrali také rôzne smiešne tracky a stopol som film a vravím, že ja musím urobiť takýto song. Tak som posťahoval rôzne sample a dal dokopy podobne znejúci beat na ten štýl. Potom počas nejakého nahrávania som to pustil Adamovi iba ako srandu s tým, že to by v živote nemohla byť pesnička tejto kapely. Lenže Adamovi sa to páčilo a napísal k tomu úplne prísny text, kde na všetko pičuje a je to dosť fun. Celý tento album vznikol z takýchto rôznych impulzov.

Zaujíma ťa pri tvorbe nových vecí to, ako to vezme ich budúci poslucháč?

V prvom rade robím hudbu samozrejme pre seba, ale jasné, že ma zaujíma aj to, ako to vezmú ľudia. Dlho som napríklad rozmýšľal nad tým, ako budú pesničky znieť na koncerte. Či budú baviť kopáky a podobne. Ja vlastne robím 80 percent hudby, ktorú vezmem do skúšobne a je to buď-alebo. Nevzniká to ako pri klasickom koncepte kapely, ktorá jamuje v skúšobni.

Stáva sa, že by ti Adam vetoval niektoré nápady?

Vôbec… Naopak, skôr ma podporí, ako napríklad pri spomenotom eurodance tracku, kde ja som bol ten, čo si myslel, že je to blbosť a on do toho chcel ísť. Ale samozrejme sa o tej hudbe aj bavíme a niečo spoločne meníme.

Máš už nejakú víziu, ako by mala znieť vaša nová nahrávka?

No, to je taká vec, že v júni musí vyjsť naše ďalšie EP.

Musí?

Áno a vlastne teraz neviem, či toto môžem spomenúť, ale dostali sme štipendium od FPU, čiže sme sa zaviazali to vydať.

Už si na tom začal robiť?

(záporné pokývanie hlavou a smiech) Ale tuším sme sa s Adamom bavili, o čom by to malo byť, ale neviem si spomenúť na to. Čo to mohlo byť? Ale vlastne som si spomenul, že mám ďalších päť trackov na EP už hotových, ale to bolo ešte v novembri, more. Lenže zase som pri tom, že ja to nechcem takto robiť, že by som sa k tomu vracal. Ako som už povedal, nerád sa vraciam k starým veciam a najradšej by som to zase urobil takto spontánne.

Pre mňa je dôležité, aby som to mal v hlave ako fresh záležitosť. Rick Rubin to raz popísal tak, že keď vydáš von vec, tak už nie je tvoja a netreba sa ňou zaoberať. Je to podobné. Je to minulosť a nechcem s tým mať nič spoločné. Urobil som ďalších 50 trackov, ale nechcem to ani otvárať. Musím robiť ďalšie. Ja nemám k tým veciam nejaký citový vzťah. Ja potrebujem ten moment a ten trvá krátko.

Čo by si si rád splnil do budúcna v rámci hudby, čo sa týka tvorby v úplne inom žánri ako Berlin Manson?

Už dlho mám v hlave svoj sólo projekt…

Čo to obnáša?

Mám dve polohy a jedna z nich je túžba urobiť rapový album a druhá je emo/screamo inšpirácia. K tomuto by som asi inklinoval. Rád by som tiež robil hudbu s rôznymi ľuďmi. Pri Berlin Manson mi chýba taká tá radosť z tvorenia hudby, ktorá je prítomná na začiatku tvorby. Ono to často z ľudí vyprchá. Taký ten entuziazmus ľudí, čo majú zatiaľ v piči nejaké promo, merch a podobné veci a chcú iba tvoriť.

Autor: Renat Khallo