"Makal som tak veľmi, až sa z toho stala moja životná cesta. Akonáhle som prestal koncentrovať myšlienky na úspech, vtedy to prišlo," hovorí spevák Adam Ďurica. Rok pred pandémiou zažil obrovský úspech, až mal miestami pocit, že ho nezvláda prijať, a v tak veľkej miere ho ani nepotrebuje. Pauza hudobného priemyslu, ktorá nastala na jar 2020, mu preto prišla vhod.
V rozhovore s Adamom Ďuricom sa dozviete aj to,
• prečo ho lákajú protiklady,
• čo si myslí o postavení umelcov, ktorí začali tvoriť počas pandémie,
• aké má vzťahy s členmi kapiel, v ktorých začínal,
• či sa chystá vrátiť k stolnému tenisu,
• prečo o sebe tvrdí, že je racionálny umelec,
• koho koncert by si rád pozrel,
• ako sa pripravuje na pracovné leto,
• čo preňho znamenal rok 2019 a ešte ďaleko viac... napríklad aj zaujímavosť o skladbe Medzi nami, ktorá ešte neodznela.
Adam, ešte pred účinkovaním v speváckej súťaži si hral v skupinách Analógia a Storm. Ako je to v kapelách, kde jeden z členov má, nazvime to, navrch? Ovplyvní to vzájomné vzťahy? Môžu ostatní cítiť krivdu, zatrpknutosť, alebo naopak sa z úspechov kamaráta tešia?
Hm, takto som to nikdy nevnímal. V mojom prípade to bolo tak, že brat mal kapelu Analógia. Ja som tú svoju nemal, no tá myšlienka sa mi páčila. Brat mi povedal, že im chýba basgitarista, či to chcem skúsiť. Samozrejme, neváhal som. Takmer okamžite som ale pochopil, že basgitara je nesmierne náročný nástroj, ak chce človek hrať kvalitne. Presne to bol dôležitý impulz, ktorý ma nakopol štýlom: "Môžeš robiť hudbu, máš tú možnosť. Pracovať na sebe a zlepšovať sa." Ak bolo treba, sem-tam som naspieval vokály. Neskôr som mal učiteľa, ktorý učil aj iných chalanov – potenciálnych hudobníkov, a tak vznikla žiacka kapela Storm. Počas obdobia, keď som pôsobil v oboch kapelách, prišla SuperStar. A tu už príde odpoveď na tvoju otázku. (smiech)
Dovtedy by som totiž vôbec netvrdil, že mám navrch. Skôr som zástancom myšlienky, že všetko je tak, ako má byť. V čase SuperStar sa už pomaličky začínal profilovať "scenár", že odídem. No všetci sa tešili z môjho úspechu a rešpektovali, že mám pred sebou zrejme inú cestu. Po mojom účinkovaní v šou prichádzali ponuky na sólový album, single. Chopil som sa tejto príležitosti a hudbu robím doteraz. Všetko to teda prišlo úplne prirodzene. Odišiel som z kapiel, kde som začínal a veľa som sa toho naučil, aby som sa začal venovať vlastnej tvorbe. S chalanmi sme však dodnes v kontakte a máme dobré, korektné vzťahy. Keď sa stretneme, žiadny pocit krivdy či zatrpknutosť z nich necítim. A to sú už roky.
Neprišla ti v tom čase zo strany kompetentných ponuka – ako tomu bolo v prípade kapely One Direction, že spolu s inými chalanmi, ktorí ostali pred bránami finále, vytvoríte boyband?
Nieeee. U nás, teda v tom roku, keď sa SuperStar vysielala a ja som v nej účinkoval, celý projekt držal striktnú líniu. Výnimočné veci tohto typu sa nediali.
Tvoj prvý vlastný album vyšiel v roku 2006 pod názvom Cukor a soľ. Vyhľadávaš protiklady aj v bežnom živote?
Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú, asi na tom niečo aj bude. Napríklad moja žena má v niektorých veciach iný názor než ja, ale vôbec ma to neruší. Práve naopak. Ako celok nám protichodné pohľady na tú istú vec pomáhajú budovať spoločný, nie jednostranne zameraný názor, čo je fajn. A v živote? Všetci ich tak trošku vyhľadávame. Je nám zima? Premýšľame nad tým, aké by to bolo ležať na pláži. Prejedli sme sa sladkého? Vykompenzujeme si to niečím slaným a podobne. Kontrasty môžu byť zaujímavé.
A čo sa hrania týka? Klubové koncerty s okliesneným počtom ľudí verzus festivaly?
V lete určite festivaly a open-air koncerty. Na jeseň zas kluby, intímnejšia atmosféra, miesta, ktoré mám rád, a kde sme už v minulosti s kapelou hrávali. Tam sa cítim skvele.
Viem o tebe, že počas pandémie si nabehol na celkom nový biorytmus. Ešte stále trvá?
(Smiech) Áno! Zatiaľ! Uvidíme, ako dlho. Môj biorytmus je v ostatnom čase výsostne závislý od našich detí. Pokiaľ viem, že vstanú o ôsmej, mám krásne tri hodinky, ktoré venujem sebe, hudbe, pracovným veciam. Vie ma parádne nakopnúť, keď sa moje deti zobudia a ja mám za sebou kus práce. Samozrejme, keď začnú vstávať skôr, už to s mojím včasným prebúdzaním nebude také ružové, o tretej ráno by som budíček asi nedal. O tej piatej mi to problém nerobí.
Letné rána bývajú pre mňa magické. Cez dni, ako je napríklad ten dnešný, fakt trpím, takéto slnko nie je vôbec pre mňa. Keď sa ale pozriem do svojho kalendára, zrejme sa už čoskoro všetko vráti do starých koľají. I keď viem, že spánkový režim, ktorý som dodržiaval uplynulé mesiace, sú pre človeka zdravšie a ísť spať pred polnocou je wow (to neznie zrovna ako návod na život od rockera, že?), budem si musieť nájsť iný spôsob fungovania. Jedno je však isté. Vo svojich životoch máme viacero úloh. Tou mojou, a najdôležitejšou, je byť otcom. A ten, keď nie je ráno oddýchnutý, nastáva problém.
Mávaš aj striktný čas, dokedy si "na telefóne"?
Toto robím pocitovo. Keď si povedzme aj o desiatej večer píšeme s chalanmi z kapely o nových nápadoch, pokojne to rozdebatujeme na ďalšiu hodinu. Ja tým žijem, baví ma to. Na druhej strane, keď si poviem, že na dnes stačilo, tak stačilo. Svoj čas na oddych si chránim.
Tvoj mladší syn oslávil pred pár týždňami prvé narodeniny. Teraz premiérovo zažije pocit, že ocko je počas leta skoro stále preč. Si na to pripravený?
Ja hlavne dúfam, že moja rodina zažije leto, keď budem často preč. Patrí to k tomu, čo robím. Je mojou úlohou zabezpečiť rodinu, aby sme fungovali, aby sme nestrádali. Aj moja práca má klady a zápory, to je jasné. Keď iní nastupujú do práce, ja ostávam s deťmi, môžem sa im naplno venovať, pretože "mám odrobené". A potom, keď iní ľudia oddychujú, ja ich zabávam.
Máme za sebou náročný rok. Poriadny škrt cez rozpočet zažili nielen umelci, ale i pridružené profesie a samozrejme majitelia klubov či organizátori podujatí. Máš pocit, že ten, kto na hudobnej scéne iba začína, už situáciu spojenú s koronavírusom nerozchodí? Že organizátori budú siahať väčšmi po osvedčených menách, aby sa dostali z červených čísel?
To je veľmi ťažká otázka. Nevieme, čo nás čaká, ako sa situácia vyvinie. Faktom ale je, že korona veci urýchlila. Na druhej strane v zahraničí, kde je hudobný biznis oveľa väčší, vidíme, že vznikajú nové skupiny, interpreti, nahrávky. Áno, niekto skrátka umelecky zreje v čase pandémie, čo znamená aj to, že sa prispôsobil dobe. Skôr mám za to, že ak teraz niekto s kariérou začína, stavia na iných princípoch. Čo sa mňa týka, som rád za to, čo bolo doteraz. Keď po mne niekto siahne ako po zvučnejšom mene, určite mi to lichotí. Nemyslím si však, že menej známi umelci majú cestu zatarasenú. Ak sa budú snažiť a budú dobrí, dosiahnu svoje.
Myslíš si, že ty už máš vrchol kariéry za sebou?
Ťažko povedať. V rámci korony som sa hneď na začiatku nastavil tak, že všetko je, ako má byť. Mala prísť, prišla. A prišla pre niečo. To, že sa nám teraz horšie funguje a pracuje, je sprievodný jav toho celého, a je potrebný, aby sme si vážili, čo bolo doteraz. Nevravím, že korona je dobrá. No keď už je tu, snažme sa v nej vidieť pozitíva. Pretože i tie nesporne má.
Napríklad?
Človek sa môže pozastaviť nad tým, ako doposiaľ žil. Myslím si, že to spravil každý z nás, také to poohliadnutie späť. Skúsim to aplikovať na moju osobu. Rok 2019 bol pre mňa preplnený úspechom. Úspechom takým veľkým, že som si miestami myslel, že ho už ani nepotrebujem. Nestihol som si ho uvedomovať a vychutnávať. Momentálne sa k tomuto roku často v myšlienkach vraciam a som zaň vďačný. No mne tá pauza prišla vhod. Bol som a som oveľa viac s rodinou. Tá je pre mňa základný pilier, kameň fungovania, a vedomie, že nech by sa stalo čokoľvek, mám sa od čoho odraziť.
V roku 2019 si toho mal naozaj strašne veľa, i malé dieťa, vieš si spomenúť, koľko si zažil voľných dní?
Muzikantský život je viac o extrémoch než o tom, že máš vyrovnaný program. Jún a prázdniny sú strašný náklad, v našom prípade to bola i séria dvojkoncertov v jeden deň, na rôzne vzdialených miestach. Množstvo pozvaní sme museli odmietnuť, nebola šanca to všetko stihnúť. Do toho som nahrával album, produkoval veci pre Karmen Pál-Baláž, s kapelou sme absolvovali jarné i jesenné turné, keď si na to s odstupom času spomeniem... asi ŠIALENÉ. Mne to však nevadilo. Neprekáža mi, ak mám veľa práce, pretože ju milujem.
Naozaj si počas pandémie neprežíval žiadne ťažké momenty? Byť zvyknutý na také náročné pracovné tempo a zrazu útlm?
Nemal som šancu na ťažké momenty, moje deti mi spotrebovali energiu hodnú 25 hodín zo dňa (smiech). Vieš, kedy vzniká problém? Akonáhle ostávaš zacyklený v jednej monotónnej veci. Život má byť pestrý, bohatý na rôzne aktivity. Ja som taký, že možno na chvíľku prepadnem akejsi melanchólii, ale potom sa fakt nahnevám, že skrátka musím vymyslieť niečo, inak by ma šľak trafil. To sa mi stalo aj v minulosti. Chcel som byť úspešný, no človek nedokáže predpovedať, kedy sa tak stane. Takže som makal, až sa z toho stala moja životná cesta. A akonáhle som prestal koncentrovať myšlienky na úspech, vtedy to prišlo.
Ako si však načrtol, netušíme, čo bude po lete. Máš povedzme stolný tenis, tvoju dávnu športovú vášeň, ako zadné vrátka?
Keď tak, len psychohygienické. (smiech)
Zvyknete si len tak pinkať so ženou?
V minulosti áno, ale neskôr pri deťoch a všetkej tej práci už nebol čas. Chlapci však rýchlo rastú, takže ten moment, keď ich budem učiť hrať ping-pong, je možno za dverami. Každopádne, na tento šport som nezanevrel a z obdobia, keď som sa mu aktívne venoval, mám stále kvantum kamarátov. Chodia za mnou na koncerty, bola to super životná etapa.
A čo umelecké vlohy po mamine? Využívaš ich, respektíve plánuješ využiť, aj vo svojej tvorbe? Napríklad pri tvorbe bookletu na album.
Tak taký dobrý zas nie som (smiech). Aj keď, niektorý z jej obrazov by som mohol použiť, to by sa hodilo.
Maminu často prezentuješ na sociálnej sieti.
Áno, pretože je úžasná a zaslúži si to. Maľuje krásne veci, je čistá, umelecká duša. V takých tých umeleckých veciach mi rozumie azda najviac. Príspevky na sociálnej sieti sú zakaždým konkrétne momenty. Prídem do jej ateliéru a žasnem. Je to sila prítomného okamihu.
Spomenul si, že si výborne rozumiete. Takže, keď máš svoju umeleckú náladičku, chodí sa s ňou napríklad tvoja manželka poradiť, čo si s tebou počať?
Haha, bože chráň! Ja som dosť racionálny umelec, nenechávam partnerské veci vykypieť až do bodu, že by sa so mnou nedalo žiť. (smiech) Je zrejmé, že potrebujem vlastný priestor, kľud, takže vyhľadávam nahrávacie štúdio, kde mám svoj svet a môžem sa ponoriť do tvorby. Manželka to akceptuje a moje ranné pracovné rituály, o ktorých som hovoril, boli – a ešte stále sú – veľmi prínosné. Nielen pre náš rodinný život.
Koho koncert by si si rád pozrel z pohľadu diváka?
Plánoval som ísť na Harryho Stylesa do Prahy, ale myslím si, že to ešte nejaký čas potrvá, kým budú takéto veľké hviezdy blízko nás.
Čo plánuješ v lete okrem koncertov?
Znie to možno prekvapivo, ale chcem dokončiť album. (smiech) S Lacom Rychtárikom, na ktorého v rámci tvorby nedám dopustiť, máme rozpracovaných množstvo nápadov. Už ich len dotiahnuť do konca. Dovolenka môže byť, keď na ňu vyjde čas. Potrebujem dobehnúť všetko, čo som zameškal. Hoci som pracoval počas celého roka, niektoré veci sa nedali robiť osobne a tie dobiehame. V hudbe musím postíhať čo najviac. Jednoducho cítim, ako by mi bolo niečo upreté a musím to dobehnúť. To je moje nastavenie, možno nie každý to pochopí. Budem kľudnejší a cítiť sa istejšie, akonáhle budem mať pracovné veci v poriadku. A presne vtedy začnem poškuľovať aj po nejakej dovolenke.
Adam, posledná otázka. V skladbe Medzi nami máš pasáž, kde šepkáš. Ako k tomuto nápadu prišlo?
(Úsmev) Nemyslím si, že je to šepot.
To vysvetli ženám, ktoré to vnímajú ako afrodiziakum.
Fakt? V skutočnosti som premýšľal, ako oživiť C-pasáž skladby. Prišlo to úplne spontánne. Inak, toto skoro nik nevie, čiže ti prezradím pikošku. Volal som Lacovi Rychtárikovi, že mám nápad a ak je to hlúposť, nech to vymaže, no musím ho zrealizovať. Tú pasáž som nahral na telefón, zatvorený v šatníku. Jednoducho, nutkavá idea, ktorú som potreboval okamžite zaznamenať. Laco to dal do skladby v nezmenenej forme, pretože tá časť tam výborne zapasovala. Bola to sila okamihu. Tá istá, vďaka ktorej vznikli i moje predošlé hity a možno aj vďaka nej som dnes tam, kde som.
Zoznam letných koncertov Adama Ďuricu:
10. 7. - Kežmarok, Nádvorie Kežmarského hradu
16. 7. - Šurany, Amfiteáter
17. 7. - Košice, Kasárne/Kulturpark
31. 7. - Banská Štiavnica, Amfiteáter
7. 8. - Bratislava, Amfiteáter In Park, Štrkovecké jazero
15. 8. - Hlohovec, Amfiteáter Panská záhrada
28. 8. - Krupina, Amfiteáter
Vstupenky:
Autorka: Danka Šoporová
Foto: Laco Rychtárik
Súvisiaci interpreti: Adam Ďurica
