Keď v roku 2012 hrala v Bratislave svoj prvý koncert, počet jej piesní by sme mohli zrátať na prstoch jednej ruky. Odvtedy však už stihla nasať toľko nových vplyvov, že ju komplexne nedokáže vystihnúť ani jeden hudobný štýl.
Spomínaný druhý album pokrstí už tento štvrtok (27.10.) v bratislavskom Ateliéri Babylon. Za sebou má už aj pražský dvojkrst s kapelou Longital, my sme si ju však odchytili na krátky rozhovor po nedávnom koncerte v Kabinete Múz v Brne.
V tvojich textoch sa často opakuje motív vzťahov, fascinujú ťa?
Odjakživa sa nad nimi zamýšľam a myslím, že som nimi aj trochu posadnutá. Totiž, podľa mojich vzťahov sa neustále učím, ako ľudia rozmýšľajú, čo prečo robia, čo funguje a čo nefunguje. A o veciach, ktorým sa konštantne venuješ, sa dobre píše.
Nebojíš sa, že sa niekedy spoločnosti až príliš odhalíš, najmä keď často pracuješ s tak súkromnými témami?
Asi mi je to úplne jedno, že je to príliš osobné. Ja to beriem tak, že je to umenie, že sú to príbehy a ja som tu nato, aby som tie príbehy zdieľala a išli prostredníctvom mňa von. Je to celé nado mnou, nejde o moje ego alebo o to, či sa hanbím. Ide o to, že je to pre ľudí, a že tým zaznamenávam dobu.
Myslíš, že medzi povolaním umelca a psychológa je istá paralela?
Podľa mňa je to určite fakt, keďže sme všetci psychopati.
Tvoj nový album Agnostika je venovaný veľkému podporovateľovi slovenskej nezávislej scény, Jurajovi Kušnierikovi.
Áno, pretože nech ma hocikto akokoľvek odrádzal od toho, čo robím, tak práve Juraj ma naopak stále podporoval a dodával mi energiu. Stále mi vravel, že na to mám, a že je super, čo robím. Neviem, nakoľko to myslel vážne, a nakoľko bol skrátka len človek s dobrým srdcom, ktorý sa nás stále snažil čo najviac podporovať. Každopádne si možno ani sám neuvedomoval, aké kvantum sily a odvahy mi odovzdal. Totiž, keby som ja sama neverila v myšlienku, že dokončím ten album, tak ma od toho pravdepodobne všetci ostatní odradia. Aj blízka rodina ma odhovárala od toho, aby hranie bolo mojou prácou. Ale ja som tomu verila, verila som Jurajovi a teraz som v pohode.
Prečítajte si: Odkaz Katarzie a jej novinky Agnostika: Hudba je hra, stačí si veriť
Na Slovensku sa začínajú ukazovať naozaj kvalitné dámske sólistky ako Zuzka Mikulcová, Sisa Fehérová či Sima Martausová. V čom sa od nich líšiš ty?
Ja som hlavne textárka a na tom to celé stojí. Vždy som rada písala. Dievčatá sú skvelé muzikantky, oveľa - oveľa lepšie ako ja, no robenie pesničiek vždy stojí na textoch.
V tvojej tvorbe, ale aj na koncertoch sa dá pozorovať istá syntéza hudobných štýlov. Od "dievčenského" folku cez elektroniku a rock k ďalším. Jeden ti na vyjadrenie nestačí?
Tak ako rastiem, stále nájdem v nejakom štýle element, ktorý ma fascinuje, a niečo, čo ma skrátka baví. Už nech je to aj hip-hop či drum&bass. Popravde je však mojou úplne najobľúbenejšou hudbou jazz. Bohužiaľ ju ale neviem robiť, nakoľko na to nemám teoretické zdatnosti a zrejme ani až taký hudobný cit.
Jazz je hudba, ktorá si vyžaduje neuveriteľne veľa cviku a potom, keď to človek vidí a počuje naživo, má pocit akoby sám nezahral nikdy ani notu.
Ja to beriem skôr tak, že sa od jazzmanov mám čo učiť. Obdivujem veľa ľudí, ktorí sú omnoho lepší ako ja, ale sú mi obrovskou inšpiráciou. Napríklad Martin Valihora nám počas uplynulých koncertov vravel vždy také krásne veci, ale nie o technike, ale skutočne high level hudobno-medziľudské veci o komunikácii na pódiu, ktoré ma posunuli ďalej... Jasné, že by som sa pred ním mohla báť vôbec zaspievať, ale je to otvorený človek, ktorý takéto veci vôbec nerieši.
A čo hip-hop?
Mám veľmi rada napríklad Kata a Veca, ktorý je veľmi v pohode a pokorný človek. Kto nemá pokoru, padne na hubu...
Zrejme si vyžaduje veľa odvahy pracovať s hudobníkmi ako Marek Minárik či Martin Valihora, ktorí sa okrem iných tiež podieľali na Agnostike?
Zvládla som to asi len preto, že som to podvedome nejako potláčala a neuvedomovala som si to. Úprimne som sa v štúdiu veľmi bála, pretože Martin nahral veci za tri dni a potom tam bol chvíľu stres, ale nakoniec sme sa úplne skamošili, pretože... On je taký istý magor ako ja. Naučil ma, že je úplne jedno, kto vie ako hrať a kto vie ako spievať, ale treba vo všetkom hľadať dušu. A to je presne dôvod, prečo je taký veľký muzikant.
Autor: Matej Kráľ
Foto: Matúš Bence
Súvisiaci interpreti: Katarzia
