Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Swan Bride: Chlastať do rána a grcať na pódiu je nuda

Swan Bride: Chlastať do rána a grcať na pódiu je nuda

29.05.2017 - 11:50 | redakcia

Jedna z najosobitejších slovenských alternatívnych skupín, Swan Bride, vydala minulý týždeň svoj piaty album Timelines. Jej členovia sa už nevedia dočkať koncertov, po prvý raz predstavia nové skladby naživo zajtra (30.5.) v relácii Pohoda_FM Live, ktorú pravidelne vysiela Rádio_FM.


Okrem samotného albumu je pozvánkou na utorkový koncert v Slovenskom rozhlase aj tento rozhovor, ktorý na posedení so štyrmi pätinami kapely "spáchal" Mário Gešvantner - publicista, moderátor a jeden z členov agentúry Real Something, ktorá zabezpečuje booking koncertov, a zároveň zviditeľňuje kvalitnú slovenskú hudbu doma aj v zahraničí. Na jeho otázky odpovedali gitarista Martin Gálik (Maťo), gitarista a klávesák Matej Kačaljak (Kačko), basák Rasťo Tupý (Fuxo) a bubeník Michal Michálek (Mišo).

Aký je album Timelines?

Maťo: Živý a pestrý, plynie od veselosti k temnote a späť.

Kačko: Opäť najlepší, aký sme nahrali. Mám z neho veľkú radosť.

Ako dlho ste na ňom robili?

Maťo: U nás je to vždy tak, že nové nápady vznikajú priebežne. Na každej skúške vznikne nejaký nápad, ktorý sa snažíme ďalej rozvíjať. Keď je tých nápadov dosť, máme album.

V čom je iný ako tie predchádzajúce?

Maťo: Je rôznorodý a farebný, nedominuje tam konkrétny štýl alebo nálada, nie je žánrovo vyhranený.

Kačko: Je farbistejší, takmer by som povedal, že až spevavý. Bavilo ma sledovať, ako pri nahrávaní každý z členov kapely tancuje do rytmu a myslím si, že tá atmosféra je cítiť aj z albumu.

Mám dojem, že vaša hudba v niečom zjemnela. Cítite to aj vy tak?

Maťo: Hráme tak, ako nás to baví a čo odzrkadľuje náš momentálny stav. To, ako to pôsobí na iných, nevieme ovplyvniť.

Fuxo: Nezamýšľali sme sa nad tým. Možno to súvisí s jednou z tém albumu - čas plynie, hrany sa obrusujú. 

Ako vznikali texty?

Fuxo: Väčšina pomerne impulzívne. Náladu udáva vždy hudba, text prichádza následne. Do niektorých skladieb sadli Maťove básne, iné si vypýtali svoj vlastný príbeh.

Čo témy - je tam nejaká zásadná zmena, niečo nové, čo ste predtým neskúšali?

Maťo: Skladanie textov je náročný proces, vždy je na ňom niečo nové. Inak by sme sa kopírovali a to nemáme zapotreby.

Fuxo: Na albume sú v podstate dve nosné témy. Čas, jeho plynutie a s tým spojená (nutná) dávka nostalgie, to sa objavuje v skladbách Timelines, I'm Still Around a aj Fear Of The Touch. Na druhej strane sú to sny a ich konfrontácia s realitou, myslím, že ju cítiť v zostávajúcich pesničkách.

V štúdiu ste boli po celkom dlhom čase, ako ste sa tam cítili?

Maťo: Bolo to perfektné, lebo základné stopy sme nahrávali všetci spolu. Dali sme si z každej skladby tri-štyri pokusy a bolo to. Gro sme nahrali za jeden predĺžený víkend, potom sme dohrávali spev a ďalšie stopy už individuálne, ako kto stíhal.“

Kačko: Mali sme dosť skladieb, ktoré si podľa nás zaslúžili byť nahraté. Do štúdia sme išli s predstavou, že to musí ísť tak rýchlo, ako samotná tvorba tých skladieb. Bez prílišného vymýšľania. Na to najlepšie pasovalo nahrávanie naživo, celá kapela spolu. Z každej skladby tri dobré pokusy a išlo sa na ďalšiu. Priamo v štúdiu ešte nejaké ďalšie skladby vznikli, takže atmosféra bola evidentne prajná. Ak dobre počítam, nahrali sme celkom až deväť skladieb.

Čo ste robili v medziobdobí - medzi albumami, bez pravidelného koncertovania?

Maťo: Ani neviem, človeče, čas plynie hrozne rýchlo. Žili sme svoje životy.

Mišo: Ten čas ubehol tak rýchlo, že som si ani neuvedomil, že sme dlhšiu dobu nekoncertovali. V každom prípade sme boli spolu stále v kontakte a stretávali sa tak často, ako to len šlo.

Nezapadli nástroje prachom?

Maťo: To nie, všetci sme blázni do hrania. Možno necvičíme každý deň šesť hodín, ale neprejde deň, aby som nechytil gitaru do ruky.

Mišo: To určite nie. Aj keď je pravda, že som tajne upodozrieval Maťa, že využíva môj PAD ako podložku pod pivo!



Prečo ste sa rozhodli vydať ho teraz len v digitálnej podobe? Bude aj na fyzickom nosiči?

Maťo: Dobrá otázka. Súvisí to so zmenou postavenia albumu ako samostatnej ucelenej jednotky. Doba albumov je preč, žijeme v dobe playlistov. Neoplatí sa nahrávať a vydávať pesničky, ktoré sú mizerné, len preto, aby zaplnili album. Je to strata času a peňazí. My sa za každú z týchto piesní vieme stopercentne postaviť a zahrať ju. Baví nás to. Fyzická podoba albumu určite bude, ale v tomto ohľade nás netlačí topánka.

Mišo: Fyzickú podobu plánujeme vydať na jeseň. Určite však album nebudeme vydávať v nejakých obrovských nákladoch. Malo by sa jednať o limitovanú edíciu.

Vo vašich súkromných životoch sa odohralo veľa vecí - svadby, deti, seriózne zamestnania. Je to veľký zásah do fungovania kapely? V čom je najväčší problém? 

Maťo: Fungujeme na báze vzťahu na diaľku, keďže časť kapely žije v Žiline a časť v Bratislave, čo ja považujem za oveľa väčší zásah do fungovania kapely ako rodiny, deti a zamestnania. Nemôžeme si totiž len tak po práci skočiť do skúšobne zahrať. Na druhej strane to má aj pozitíva - uvedomujeme si, že čas je vzácny. Preto ním na skúškach neplytváme a tým pádom sú veľmi produktívne, vznikajú nápady, zárodky nových piesní. Hranie nás baví a hudobne si rozumieme, užijeme si kopec srandy. Osobne ma viac bavia skúšky a vymýšľanie hudby ako vláčenie sa po koncertoch.

Čo deti, ťahá ich to k hudbe? Vediete ich k nej?

Kačko: Deti vyrastajú obklopené nástrojmi, koncertmi a novými nahrávkami. Vlastne by bolo prekvapením, keby ich to k hudbe neťahalo. Nemám ambíciu z nich mať virtuózov, ale rád sledujem, ako postupne zisťujú, že na tých nástrojoch vedia vytvoriť niečo vlastné a osobité.

Akí sú Swan Bride dnes v porovnaní so začiatkami?

Maťo: Lepší (haha)!

Kačko: Skúsenejší a zomknutejší. Už vieme, že najcennejšie na kapele je, ak sú všetci členovia jeden gang. Aj pri nahrávaní bolo cítiť, že nikto nerieši, ako by sa presadil nad ostatnými, naopak, bolo vidno, že všetci riešili, ako môže tá ktorá pieseň najlepšie fungovať ako celok.

Čo vám dnes hovorí rockerský život?

Maťo: Chlastať do rána, grcať na pódiu a podobne je nuda. Človeka to po čase omrzí a keď nie, je to niečo ako byť večným študentom.

Kačko: To isté čo predtým, len príležitostí je menej...

Mišo: Ja chlastám aj naďalej. Zvyšok kapely trošku zmäkol - čo už...

Plánovali ste koncerty už teraz na jar, no Fuxo sa zranil na ruke a museli ste ich odložiť. Čo sa vlastne stalo?

Mišo: Zranil sa počas natáčania klipu k piesni Kill for Love. Bola to taká nešťastná súhra okolností, ktoré sa stanú naozaj iba raz za život. V každom prípade je už ok.

Maťo: Bola to veľmi nešťastná náhoda. Keď si spomeniem na niektoré zážitky z minulosti, tak mi to príde, ako keď človek bez problémov pláva medzi piraňami a potom sa doma pošmykne vo vani a zlomí si nohu. Skrátka, smola. Ruka sa mu hojí, hranie mu ide. Má novú basu, ktorá znie úžasne a zvládol už aj štvorhodinovú skúšku, takže je v poriadku.


Už 30. mája budete hrať skladby z nového albumu v relácii Pohoda_FM Live na Efemku. Veľa ste museli cvičiť? Čo môžu ľudia očakávať?

Maťo: Je to výzva, preto sa pripravujeme dôsledne, piesne máme pekne vryté pod kožu. Až na jednu výnimku zahráme všetky nové piesne, ktoré doplníme staršími kúskami. My sa už veľmi tešíme, ľudia nech len prídu a uvidia.

Kačko: Cvičili sme presne toľko, aby sme si piesne mohli užiť spolu s publikom, ale nemáme tendenciu nič leštiť do dokonalosti. Ľudia môžu očakávať Swan Bride v tej najlepšej forme, s dobrou dávkou sebavedomia a so zbierkou nových piesní, ktoré nás veľmi baví hrať.

Kedy teda bude sľubované turné?

Maťo: Turné bude na jeseň, termíny sú už dohodnuté. Keď sa dotiahnu všetky, uverejníme ich dokopy. Ako sa dnes patrí, isto aj s fajnovým vizuálom.

Mišo: Podarila sa nám skvelá vec a tou je, že si nás pod seba zobrala agentúra Real Something, ktorá nám zabezpečuje bookovanie a plánovanie koncertov. Tým pádom sa nám veľmi zjednodušila komunikácia s klubmi a termíny na jesenné turné už máme vlastne kompletne potvrdené a uzavreté.

Vaše koncerty boli vždy v niečom "živočíšne", čo sa na tom zmenilo vekom?

Maťo: Z nášho pohľadu nič, stále ideme tak, že začneme na sto percent a postupne pridávame.

Mišo: Za mňa to zmena určite je, keďže sme začali použivať v pesničkách omnoho viac zvukov a nástrojov a chceme, aby zneli aj v živom prevedení. Musel som začať hrávať s metronómom a to nás prinútilo tu živočíšnosť trošku zmierniť. Fakt je ten, že na začiatku sme hrávali na koncertoch songy aj dvakrát rýchlejšie...

Kačko: Trochu drzo si trúfnem povedať, že tá naša živočíšnosť už sa prejavuje inak. Vieme, čoho sme schopní a za dobrých okolností sa stále vedia diať veľké veci. Už však necítime potrebu revať celý koncert.

Čo vás dnes baví na hudbe najviac?

Maťo: To, čo odjakživa - hranie. Nie je samozrejmosťou, že si ľudia v kapele sadnú a šľape im to.

Kačko: Presne. Je malý zázrak, keď päť silných osobností vojde do jednej miestnosti a spolu vyskladajú niečo, čo sa valí ako lokomotíva. Naposledy som mal na skúške celkom zimomriavky.

Sledujete stále aj novinky na scéne? Čo vás v ostatnom čase najviac zaujalo?

Maťo: Jasné, vzniká kopec dobrej hudby. U nás napríklad 52 Hertz Whale, The Wilderness, Elections in the Deaftown a mnohé ďalšie spoza hraníc.

Mišo: Ja už ani moc nie. Popravde, tej hudby je už toľko, že sa v tom začínam tak trošku strácať.

Myslíte, že ešte máte čo povedať fanúšikom?

Maťo: Povedať? My hráme rock’n’roll, takže keď chcú počuť múdre slová, nech si zapnú nedeľnú chvíľku poézie.

Kačko: Tak.

Album Timelines môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe:



Autor: Mário Gešvantner
Foto: The MM Photography


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti