"Za všetky neúspechy si môžem sám a nikoho za ne neviním. Naučil som sa pozrieť do zrkadla a priznať si: toto ti nevyšlo, s týmito ľuďmi si nemal spolupracovať, tu si to prepískol a tu až príliš tlačil na pílu. Vždy som sa učil na vlastných chybách. Skladať vianočné skladby k nim ale rozhodne nepatrí, práve naopak," hovorí v rozhovore Robo Opatovský (49).
"Určite sa plánujem venovať novým talentom, odovzdať im moje know how a možno tým skrátiť prípadné obdobie kotrmelcov a pádov, keďže by sa mohli poučiť z mojich zlyhaní," tvrdí odhodlane a prezrádza i ďalšie zaujímavosti zo svojho života. Tie sa týkajú nielen jeho súčasných aktivít.
V rozhovore sa okrem iného dozviete:
• kedy mu plány dopadli celkom inak, než predpokladal,
• prečo sa nepovažuje za vianočného speváka,
• ako jeho tvorbu poznačil fakt, že je sviatočným dieťaťom,
• čím ho fascinuje Ondřej G. Brzobohatý,
• ako spomína na život v Japonsku a v čom by sme sa mohli touto krajinou inšpirovať,
• ktorú skladbu považuje za svoju prelomovú,
• čo znamená pravidlo 80:20,
• ako mu takmer zavaril vlastný otec,
• či bude mať projekt Overtime pokračovanie,
• pomýšľal už niekedy na koniec hudobnej kariéry?
Mnoho ľudí si vás ako umelca spája najmä s Vianocami, ste pre nich niečo ako "vianočný spevák". Je to tak, že fanúšikovia si ďalšie a ďalšie vianočné skladby vyslovene žiadajú alebo ide skôr pre vás o mimoriadne tvorivé obdobie?
Ono to tak trošku vychádza z môjho dátumu narodenia – 25. decembra. Už ako malé dieťa som miloval vianočné pesničky. Veľmi rád som počúval Tonyho Bennetta, Franka Sinatru, no a najúžasnejší vianočný album za posledných pár rokov vydal, aspoň podľa mňa, Michael Bublé. Pri ich počúvaní som si vždy vravieval, že aj ja by som rád zložil vianočnú pesničku. Pamätám si, keď sme v roku 1998 s mojím vtedajším producentom debatovali o tom, že by som mal tvoriť vlastné skladby. Prvá, ktorú som mu priniesol na vypočutie, bola Čas sviečok. Daniel Hádl k nej urobil ešte jednu slohu a dá sa povedať, že táto vianočná skladba, na ktorej som spolupracoval s Jankou Kirschner, celý ten boom odštartovala. Dodnes sa hráva v rádiách, čo ma nesmierne teší.
Potom sa stala ďalšia milá náhoda, alebo teda prienik nečakaných udalostí. Juraj Štepka mi priniesol text Vianočná pošta od jeho otca Stanislava Štepku. Okamžite som sa s ním zžil a napadla mi k nemu melódia. Povedal som si, že pripravím celý Vianočný album, prostredníctvom ktorého vzdám hold všetkým úžasným autorom vianočných skladieb a pridám naň i pár tých vlastných. To je v stručnosti pozadie vzniku môjho prvého vianočného albumu. Neskôr sa mi opäť nakumulovali skvelé vianočné demo nahrávky a texty, celkom prirodzene z nich vzišiel druhý vianočný album s pestrou paletou aj mojich autorských pesničiek. Povedal som si, že do tretice všetko dobré a túto, nazvem to vianočnú tradíciu, zavŕšim krásnou bodkou – už posledným vianočným albumom, kde si pozvem rôznych hostí. Vznikli Vianočné duetá, z ktorých jednoznačne najhranejšou skladbou je pieseň Vianoce – duet s Máriou Čírovou.
Nuž, ale viete ako sa hovorí. Vy si vymyslíte plán, Pán Boh sa len usmeje a všetko zariadi inak. Prišla pandémia, vo mne sa nahromadilo množstvo, nielen vianočných nápadov, a tie som pretavil do ďalšieho vianočného albumu Šťastné a Veselé. Nepovedal by som však, že som vianočný spevák. Som skôr autor, ktorý dostal dar, aby mohol tvoriť aj vianočné piesne. (úsmev) No ak si niekto povie, že iný repertoár ani nemám, nie je to pravda. Modlím sa hudbou, Keď muž miluje ženu, Natália, Tancuj, Prší či Je nad slnko jasné sú len niektoré z hitov, ktoré nemajú s Vianocami nič spoločné a ľudia si ich minimálne na mojich koncertoch neustále žiadajú počuť.
Nikdy ste "netrpeli" tým, že ste vianočné dieťa? Povedzme, čo sa darčekov týka.
Jasné, ako dieťa som pociťoval krivdu, že tých darčekov bude deň po Vianociach o čosi menej, no teraz to vnímam samozrejme inak. Vianoce sú pre mňa krásne hlavne pre ich atmosféru a rodinnú pohodu, ktorá zavládne. Ako rodina ich intenzívne prežívame aj cez hudbu. Vekom pre mňa nadobudli úplne iný než darčekový rozmer, čo je prirodzené.
Už som naznačila, že práve počas sviatkov sa blíži oslava vášho životného jubilea. Päťdesiatka – to je veru pádny dôvod na poohliadnutie späť. Čo vidíte?
Vidím dvadsaťpäť rokov kariéry – speváckej, ale tiež autorskej. V roku 1996 mi vyšiel prvý singel Heartbreaker. To bol dôležitý míľnik, pretože nebyť tejto pesničky, nevšimla by si ma Darina Rolincová a nepustila by ju práve producentovi Danielovi Hádlovi. Verím tomu, že náhody nie sú zakaždým náhodné a v živote stretávame ľudí pre niečo konkrétne, či už pozitívne – v zmysle nášho ďalšieho napredovania, alebo nám majú priniesť ťažké chvíle, z ktorých sa poučíme.
Ja som mal šťastie i v tom, že som vyštudovaný klasický gitarista na konzervatóriu a podstatná časť môjho života sa spája s hudbou. Aj pred štúdiom som navštevoval súkromné hodiny gitary, no a napríklad ešte aj dnes mávam hodiny spevu. Hudbou teda doslova žijem. Taktiež mám za sebou niekoľko albumov, úspešných skladieb, založil som hudobné vydavateľstvo a podobne.
Pochopiteľne, nevyhli sa mi ani neúspechy, no i tie vedia byť obohacujúce a podnetné. Posúvajú nás vpred a naučia veľa nového. Som kozorožec, idem za svojím cieľom a nenechám sa zastaviť. Avšak, za tie roky viem, že netreba byť príliš premotivovaný. Verím, že veciam, ktoré sú nám súdené, sa nevyhneme. Som jednoznačne zástancom pravidla 80:20. To znamená, že ak na 80% tlačíte na pílu, dostaví sa iba 20% úspechu, a platí to aj presne naopak. Preto som si povedal, že pokiaľ ma niečo také silné ťahá k vianočným pesničkám, nebudem sa tomu brániť.
O čom snívate do ďalšej polstoročnice?
V prvom rade, aby moja rodina bola šťastná, zdravá, aby sme sa navzájom podporovali a boli súdržní. Zvyknem vravievať, že moja dcéra Hanka je môj najväčší hit. Hovorím to s plnou vážnosťou. Budem šťastný, ak budem môcť ďalej tvoriť, koncertovať a fanúšikovia budú moje skladby a nové albumy vyhľadávať. Máme kde s rodinou bývať, náš život je zabehnutý, nič nám nechýba. Preto si nič viac neprajem, iba to, čo menujem vyššie. Hoci to v skutočnosti znamená tak strašne veľa.
Veríte vo význam snov a dali ste si ich niekedy už vykladať?
Snami som sa nikdy nezaoberal. A mne sa ani nič nesníva. Spím naozaj tvrdo, takže možno sa mi aj sníva, no nič si nepamätám. Snom tak neprikladám vážnosť a snívam skôr s otvorenými očami. (úsmev)
Od roku 2009 ste ženatý. Ako muž pozná, že presne táto žena je pre neho tá pravá? Patrili ste predsa k najobletovanejším spevákom.
Áno, s Katkou sme mali svadbu 9.5.2009. Zoznámili sme sa na kúpalisku v Rakúsku, pričom keď hovorím o osude, zaúradoval aj v tomto prípade. Nikdy som nebol kúpaliskový typ a ani Katka nie. Vyskytli sme sa tam úplnou náhodou, v rovnakom čase. Mal som 36 rokov, bol som bez záväzkov, po rozchode s mladšou modelkou. Keďže moje vzťahy sústavne zlyhávali, zmieril som sa s tým, že tak to má byť, budem sám a žiť bohémskym životom. Ale opäť nastala situácia, keď sa ten hore podľa všetkého usmial a priniesol mi do cesty Katku. Začali sme randiť, vyskúšali si spoločný život, tri roky od zoznámenia sa zosobášili a dnes, aj dvanásť rokov po svadbe, môžem skonštatovať, že je láskou môjho života. Nech už som mal za sebou akúkoľvek históriu románikov, iba pri nej som vedel, že chcem viac a bude to viac. Muži to vycítia, verte mi. (úsmev)
Vďaka dcérke Hanke máte doma určite množstvo detských knižiek, riekaniek. Zaujala vás niektorá natoľko, že by ste ju zhudobnili? Skúsenosť z minulosti, konkrétne s Bibianou Ondrejkovou, už máte.
Je pravda, že spolupráca s Bibou bola veľmi príjemná a úspešná. Príbehy, ktoré rozprávala o Dievčine Julke, som zhudobnil a podhrával gitarou. Krásna skúsenosť. Čo sa Hanky týka, rada si číta, je druháčka na základnej škole, ale inklinuje k próze. Jej obľúbenou knižkou je Dorka Magorka – príbehy o dievčati s bujnou fantáziou. Páči sa mi, že hoci je Dorotka okolím vnímaná ako čudáčka, neprekáža jej to a vytvorila si vlastný svet. Nad zhudobnením tohto knižného žánru som neuvažoval. S Hankou sme sa vybláznili pri skladbe Snehuliak. Pamätám si ako dnes, keď som dostal hudobný nápad, zložil melódiu a pustil ju Hanke. Okamžite navrhla, že ona si so mnou rada zaspieva. Pesnička sa ocitla aj na mojom albume Šťastné a Veselé.
Na tento album sa dostalo celkovo dvanásť piesní. Pozvali ste si naň hneď niekoľko hostí. Sú to všetci, ktorých ste tam chceli mať, alebo vám niektorá z plánovaných spoluprác nevyšla?
Tu by som sa rád vrátil k môjmu albumu Vianočné duetá, na ktorom sú taktiež rôzne zaujímavé spolupráce. Moje pozvanie vtedy prijali Peter Cmorik, Barbora Švidraňová, Mária Čírová, Sima Martausová (dnes už Magušinová) ale aj Miroslav Dvorský. Ani na aktuálnom albume nie je núdza o vydarené duetá, či už ide o Ondřeja G. Brzobohatého alebo Bystríka. S ním sme nahrali veľmi vtipnú skladbu. Ako dieťa som zbožňoval pieseň Zima na saniach od Michala Dočolomanského a chcel som mať v repertoári podobnú pieseň. Vlado Kraus napísal text k pesničke Na kopce, čím sa môj sen splnil. Na albume Šťastné a Veselé počuť i Mirku Partlovú, ktorú moja Hanka považuje za krásnu vílu. Nahrali sme čarovný vianočný valčík. Na albume nájdete tiež tri skladby so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, čo je samo o sebe silný zážitok. Skutočne mi na ňom nič nechýba.
Na novom albume participuje aj váš otec. Museli ste jeho názor pri spoločnej skladbe uprednostniť, panovala zhoda, alebo sa v tomto smere vaše úlohy vymenili?
Nuž, začiatok bol mierne komplikovaný, ale našťastie sme to zvládli. Otcovi som s nadšením poslal jeden text, bol trošku duchovnejší, ale mal som pocit, že v ňom zarezonuje. Zakrátko mi zavolal, že z toho nič nebude, pretože necíti z textu potrebnú emóciu. Ostal som ako obarený. Fakt jediný z ľudí, ktorých túžim mať na albume, ale nebudem, je môj vlastný otec? Paradoxne ma tento moment poriadne naštartoval. Zavolal som skvelej Oľge Šifrovej so slovami, že ma musí zachrániť a potrebujem krásny, emotívny text, adresovaný môjmu otcovi. Stretli sme sa a dlho som jej rozprával naše spoločné zážitky i vzácne momenty. Oľga tak napísala text k skladbe Vianoce s otcom. Nahral som demo, poslal ho otcovi a čakal, čo sa bude diať. Odľahlo mi, keď otec zatelefonoval, že takto si to predstavoval. Text mal totiž hĺbku, emóciu, jasné posolstvo. Pesničku sme nahrávali v lete, no a samozrejme v štúdiu som bol už ja ten šéf, ktorý ho "dirigoval".
Ako prebiehala spolupráca s Ondřejom Gregorom Brzobohatým? Prezraďte mi, je naozaj taký dokonalý?
(Smiech) On je hlavne úžasne ľudský, príjemný, kamarátsky, na nič sa nehrá a srší z neho optimizmus. Stretli sme sa až pri nakrúcaní videoklipu, keďže pandemická situácia nám neumožnila byť spolu naraz v jednom štúdiu. Po skončení natáčania sme debatovali do skorého rána, popíjali víno a neskutočne si sadli aj ľudsky. Obaja veríme, že skladba Poďme si priať nie je našou poslednou spoluprácou a budúci rok sa stretneme opäť, minimálne na spoločných vianočných koncertoch so symfonickým orchestrom na Slovensku i v Čechách.
Obaja ste skvelí, uznávaní a na hudobnom trhu etablovaní umelci. Nepanoval medzi vami akýsi prirodzený súboj mužského ega?
Musím priznať, že medzi nami zafungovala práveže mega chémia. Začali sme džemovať, Ondrej perfektne sketuje, ja som hral na gitare a spievali sme si. Od každého hudobníka, s ktorým spolupracujem, sa rád niečo nové naučím a rovnako dúfam, že i ja dokážem umelecky obohatiť iných. So všetkými umelcami, s ktorými som v minulosti vystupoval, panovala perfektná symbióza. Ale s Ondřejom to bolo ešte niečo navyše. Mali sme si veľa čo povedať o hudbe aj o bežnom živote.
Počas kariéry ste dlhé roky pôsobili v Japonsku. Má táto krajina ešte aj s odstupom času vplyv na vašu tvorbu?
Japonsko ma najviac ovplyvňovalo v období, keď som tam vyše roka žil. Odniesol som si odtiaľ mnoho pozitívnych návykov. Japonci žijú ekologicky, triedenie odpadu je pre nich samozrejmosťou. Mohli by sme si brať príklad z japonskej úctivosti a rešpektu voči starším. Obdivujem ich tzv. "gentleman agreement". To znamená, že keď sa s niekým na niečom dohodnú, ústna dohoda platí a písomná zmluva je už len formalita. Japonsko mi svojho času veľmi pomohlo. Odišiel som tam v zlom profesijnom a súkromnom období, potreboval som si prečistiť hlavu a ísť čo najďalej. Oslávil som tam aj tridsiate narodeniny, čiže dôležitý vstup do ďalšej desaťročnice.
V repertoári máte niekoľko coververzií. Už ste počuli aj nejakú vašu, mimoriadne vydarenú, a dáte nám ju do pozornosti?
Svojho času som si splnil jeden zo snov. Mal som projekt Overtime, kde som v roku 2015 spolu s mojimi muzikantami spracoval do jazzovej podoby obľúbené skladby iných autorov. Za všetkých spomeniem mená ako Lenny Kravitz (Fly Away), Sting (Englishman In New York) či Lady Gaga (Paparazzi). Spolu s týmito coververziami som naň zaradil aj experimentálne verzie mojich hitov, pieseň Jediná znela ako salsa, Hovorila po španielsky dostala takisto úplne nové aranžmány atď. Pri tomto projekte sme sa dokonale vybláznili a odvtedy som sa naplno venoval vlastnej tvorbe. Neviem, či Overtime bude mať pokračovanie, človek nikdy nevie. Ale cesta autorských pesničiek ma ťahá najviac.
Máme tu pandémiu, ktorá ovplyvnila aj vaše avizované koncerty. Trvá už dlho a situácia sa nelepší. Ako ju prežívate?
Pandémiu nik neprežíva s radosťou, kultúra dostala riadne na frak, a nie iba kultúra. Veľa z nás si netrúfa predpovedať, čo bude ďalej, pre mnohých budú nasledujúce týždne a mesiace likvidačné. Veď v roku 2021 sme mohli koncertovať iba štyri mesiace z dvanástich. Nesmierne šikovní zvukári, produkční, osvetľovači... Je smutné, koľko profíkov odišlo pracovať do iných odvetví. Pravdepodobne to ustoja iba umelci s najsilnejším backgroundom. Ani mne nie je všetko jedno, a to som na scéne 25 rokov. Možno by som mal začať uvažovať nad záložným plánom, no nateraz si koniec hudobnej kariéry nepripúšťam. Áno, tešil som sa na vianočné turné, a hoci je už jasné, že Trenčín budeme musieť presunúť, Trnava i Bratislava sú stále v hre, takže v tomto momente neprestávam dúfať.
Blíži sa záver roka a vyzerá to tak, že si zopakujeme scenár z toho predošlého. No predsa len, s akými očakávaniami vstúpite do roku 2022?
Chcel by som, aby bol rok 2022 lepší, "koncertnejší" a z hľadiska napätosti medziľudských vzťahov uvoľnenejší. Dúfam, že sa naskytne viac možností stretávania sa s fanúšikmi. Už teraz mám nespočetne demo nahrávok, ktoré by som rád sfinalizoval a ponahrával. Verím, že takto o rok budeme fanúšikom spríjemňovať predvianočné obdobie na koncertoch, ale zo všetkého najviac si prajem, aby bola moja rodina zdravá, šťastná a pokope.
Vypočujte si
Autorka: Danka Šoporová
Foto: Facebook.com/robo.opatovsky.fanpage
Súvisiaci interpreti: Robo Opatovský
