Fanúšikovia túžiaci po návrate britskej alternatívnej ikony ku gitarovejšej tvorbe budú musieť opäť obrátiť svoju pozornosť niekam inam. Partia okolo Thoma Yorka zverejnila prvú ukážku z očakávaného albumu, ktorá potvrdila, že prím budú tentoraz hrať sláčikové aranžmány. A znejú sakramentsky dobre.
Ticho pred búrkou
Zverejneniu prvej ukážky z nasledovníka albumu The King of Limbs (2011) predchádzala skvelá internetová "antikampaň", ktorou Radiohead veľmi jednoducho a účinne upozornili na to, že sa niečo bude diať. Pár dní dozadu totiž doslova vybielili svoje stránky na sociálnych sieťach - z Facebooku aj Twitteru zmazali všetky obrázky aj príspevky a prázdna bola aj ich oficiálna webstránka. Zároveň novinárom poslali pohľadnice s tajomným vizuálom, nápisom "Upáľte bosorku! Vieme, kde bývaš!" (refrén v preklade) a logom kapely.
Zdroj: Youtube / Chris Hopewell Ničovaté nič však na internete netrvalo dlho. V utorok najskôr zverejnili dve krátke ukážky na Instagrame a o pár hodín neskôr celý videoklip. Ten je svojou “večerníčkovou” formou - ručne vyrábané hlinené figúrky aj prostredie - poctou umeleckej dvojici Bob Bura a John Hardwick, tvorcom britskej trilógie detských animovaných seriálov známej ako Trumptonshire Trilogy (Camberwick Green, 1966; Trumpton, 1967; Chigley, 1969). Obsahovo však pre deti príliš vhodný nie je. Príbeh je totiž skrátenou verziou kultového hororu The Wicker Man (Rituál, 1973), v ktorom policajt vyšetruje záhadné zmiznutie dievčaťa a postupne odhaľuje hrozné praktiky a rituály miestnej sekty, až ho nakoniec na radosť celej komunity upália na hranici v podobe obrovského dreveného muža.
Vizuál, ktorý so svojím tímom za 14 dní vytvoril režisér Chris Hopewell, je obohatením už aj tak dosť znepokojivej atmosféry skladby, no zároveň od nej pri snahe o sústredenie sa na hudbu až príliš odvádza pozornosť. Odporúčam preto prvých pár posluchov absolvovať bez sledovania videa, po poriadnom "strávení" hudby ich spojenie oceníte viac. Mimochodom, "kostra" piesne Burn the Witch existuje už dlhé roky, fanúšikovia kapely ju poznali ako bootleg ešte pred vydaním predchádzajúcej štúdiovky. Thom Yorke ju dokonca niekoľkokrát spieval na koncertoch, samozrejme, v úplne inom aranžmáne.
A čo vlastne robil gitarista?
Paradoxom je, že hoci konzervatívnejší fanúšikovia kapely z neustále sa vyvíjajúceho "nerockového" zvuku kapely pravidelne obviňujú frontmana, vo vlastných projektoch experimentujúceho s hypnotickými možnosťami elektronickej produkcie, tentokrát sa o nový zvuk kapely nepochybne veľkou mierou zaslúžil aj Jonny Greenwood. Vnímať ho len ako gitaristu a klávesáka je totiž chybou. Jeho láska k elektronike je dobre známa a fanúšikom jeho sólovej tvorby určite netreba pripomínať soundtracky, pod ktorými je podpísaný.
Či už je to jeho prvotina Bodysong z roku 2003, There Will Be Blood (2007), Norwegian Wood (2010), We Need To Talk About Kevin (2011) alebo The Master (2012), jeho tvorba filmovej hudby bola vždy vzrušujúcou kombináciou orchestrálnych kompozícií, jazzu, ambientu a experimentov s ďalšími žánrami. Ak sa všetky tieto skúsenosti a inšpirácie prirodzene prenášajú do tvorby Radiohead, je jasné, že výsledkom nebudú obyčajné rockové pesničky. A to je len dobre, pretože práve spolupráca výrazných osobností s neutíchajúcim hladom po novej hudbe robí túto kapelu výnimočnou.
Názov ani dátum nového albumu zatiaľ nie sú známe, rozhodne sa však je na čo tešiť. Kapela predstaví nahrávku v najbližších mesiacoch na vypredanom turné, ktoré začína už 20. mája v Amsterdame. S novým programom vystúpi aj na niekoľkých festivaloch v Európe, Severnej Amerike a Japonsku.
Autor: Patrik Marflák (zdroj: Pitchfork.com, Theguardian.com)
Foto: Youtube / Chris Hopewell
Súvisiaci interpreti: Radiohead
