Je saxofón nástrojom jazzovým alebo klasickým? Kto a kedy ho vyrobil? Málokto sa zamyslí nad tým, odkiaľ pochádza jeho názov, ale všetci sa asi zhodneme na tom, že je to jeden z najsexi hudobných nástrojov. A to je jeho šťastím a zároveň aj prekliatím.

Saxofón vymyslel na začiatku 40. rokov 19. storočia Adolphe Sax a patentovať si ho dal v roku 1846. Niekoho môže prekvapiť, že už na počiatku zostrojil celú rodinu saxofónov od sopraninového po basový. Dôvodom pre tento "výmysel" mladého Belgičana bolo, že chcel (zjednodušene povedané) skonštruovať nástroj, ktorý by mal flexibilitu ľudského hlasu a svojou farbou zvuku tvoril akýsi pomyselný most medzi dychovými a sláčikovými nástrojmi v symfonických orchestroch alebo vojenských a pochodových kapelách. O jazze v tom čase nikto nechyroval, ten sa zrodil na brehoch rieky Mississippi až o dobrých 60 rokov neskôr.

Skladateľov vynález saxofónu uchvátil hneď od začiatku. Hector Berlioz napísal v roku 1842 článok do časopisu Journal des Débats: "Neviem o žiadnom v súčasnosti používanom nástroji, ktorý by sa s ním dal porovnať. Jeho zvuk je plný, jemný, žiarivý, má obrovskú silu a dá sa zjemniť." A už v roku 1844 ho ako prvý na svete použil v inštrumentácii skladby Chant sacré. Očaril aj ďalších velikánov impresionizmu a nastupujúcej vlny symfonického jazzu, ktorí ho zaradili do orchestra – Ravel (Bolero), Musorgskij (Obrázky z výstavy), Gershwin (Rapsódia v modrom, Američan v Paríži a i.), Debusy, Rachmaninov, Bizet, Berg, Šostakovič, Prokofiev, Ibert, Britten, Penderecki, Milhaud a mnohí ďalší. Skladatelia už vyše 180 rokov po celom svete objavujú neuveriteľné zvukové a perkusívne možnosti tohto nástroja vo vážnej aj súčasnej hudbe.

Saxofón v našich končinách 

Do našich končín prišiel saxofón až v 20. rokoch minulého storočia práve s tanečnými a zábavnými kapelami po vzore amerických jazzbandov. Jeho klasickú minulosť (a aj netušenú prítomnosť) však do našich končín zavialo len minimálne. Ako sa stával saxofón stále populárnejším (a viac sexi) nástrojom jazzu a pop music, menili jeho výrobcovia stavbu nástroja aj jeho zvuk. To, čo dnes u nás z 99% poznáme ako zvuk saxofónu, je na hony vzdialené pôvodnému zámeru a vynálezu Adolpha Saxa.

Dobrou správou ale je, že aj na Slovensko za posledné roky začali prenikať snahy o návrat saxofónu medzi plnohodnotné nástroje klasickej hudby a to v jeho pôvodnej zvukovosti. Náš popredný klavirista, a dnes už aj etablovaný saxofonista Ladislav Fančovič je jedným z týchto iniciátorov.

"Klasický saxofón som vyštudoval na Fontys Academy of Music and Performing Arts v Holandsku pod vedením jednej z najväčších saxofónových osobností Andreasa van Zoelena. Mal som možnosť spoznať neuveriteľne farebný a variabilný svet klasickej aj súčasnej tvorby pre saxofón, či už ako sólového nástroja, alebo aj v rôznych komorných zoskupeniach. Minulý rok som inicioval nahrávku komorných skladieb s použitím saxofónu v kombinácii s husľami, violončelom, trúbkou či fagotom v medzinárodnom obsadení a CD The Saxophone Connections vyšlo vo vydavateľstve Pavlík Records. Tento rok som, okrem pravidelných koncertov môjho saxofónového kvarteta Pressburg Saxophone Quartet, vymyslel program saxofónových recitálov Podoby saxofónu s klavírom a husľami a som veľmi rád, že ako klavirista sa do tohto projektu zapojil môj dobrý priateľ a kolega, skvelý klavirista Jakub Čižmarovič a nadaná mladá huslista Janka Macíková. Odohráme spolu sedem koncertov a prvé štyri už teraz v júni v Púchove, Prešove, Humennom a Šahách. Veľmi sa teším, že sa saxofón dostáva do povedomia aj našich prvých inštitúcií a na pôde Slovenskej filharmónie budeme v ďalšej sezóne premiérovať s trubkárom Jurajom Bartošom Koncert pre saxofón, trúbku a sláčikový orchester Jeana Rivieru," povedal.

Projekt Podoby saxofónu spája saxofón s klavírom a husľami. K spolupráci si Ladislav Fančovič prizval nášho popredného klaviristu Jakuba Čižaroviča a na husliach bude koncert dopĺňať mladá talentovaná huslistka Janka Macíková. Atraktívny program predstaví saxofón ako nástroj klasickej hudby od obdobia neskorého romantizmu až po jeho využitie v súčasnej, aj slovenskej tvorbe.

Všetky koncerty podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, ktorý ocenil snahu šírenia komornej hudby tej najvyššej interpretačnej kvality po Slovensku.

Informácie a fotografie redakcii Hudba.sk poskytla Janka Dekanková.