Tretí radový album nu-folkových alternativcov pomenovaný Reality hovorí o kulisách dnešnej zvláštnej doby. Kapela loví v širokom hudobnom spektre od akustickej balady cez ambientné nálady až k experimentálnej elektronike, vďaka čomu ich piesne zasiahnu človeka ako šíp.

Kolektivní halucinace nahrali piesne o súčasnosti, v ktorej neexistuje zdieľaná realita, ale len rad bublín oddelených vysokou stenou neporozumenia. "Je to ako situácia, keď zvedavo klopete na zatvorené dvere, tie sa pootvoria a škárou počujete podivné, desivé zvuky, ale nie je nič vidieť, za dverami je tma. Čo urobíte? Pomaly dvere zatvoríte, otočíte sa a po špičkách sa vraciate späť. Aj samotná otázka 'čo je za dverami' je tak znepokojujúca, že si ju radšej ani nepoložíte, "približuje jednu z tém nahrávky spevák a gitarista Jakub Mühlfeit.

Všetkých desať skladieb na albume stavia na silné melódie a klasické pesničkárstvo. Zároveň piesne kapela doplnila skvelými textami, ktorých zvukový kabát sa od prvého do posledného tracku mení od akustickej balady cez ambientní nálady až k experimentálnej elektronike. Kolektívní halucinace vytvorili z každej piesne strelu, ktorá mieri priamo na komoru, texty sa dotýkajú celého radu tém vrátane jedinečného zaostrenia na sociálne problémy.

Napríklad v piesni Siréna o historickej udalosti počas štrajku baníkov na Kladne v roku 1889 alebo samota, izolácia a nepochopenie moderného sveta v piesni o starnúcej dôchodkyi Šarlotě Žofii. "Je to taká naša Eleanor Rigby, ktorá nechápe, že jej svet päťročníc a všetkého toho bláznovstva 20. storočia je už preč, že už máme iné šialenstvo," dodáva s úsmevom gitarista a klávesista Jaroslav Habrda. V piesni Realita nahliada kapela do hĺbky nového druhu samoty a spieva: "Bloudím, ale ať hodí kamenem, kdo nebloudí, kdo se nebojí, kdo všechno ví."
Bubeník Tomáš Příkaský k tomu hovorí: "V súčasnosti vedľa seba stoja Mickey Mouse, Dalajlama, Breivik, Donald Trump, Batman, Greta, Usáma bin Ládin, atď. A keď sa človek neorientuje v súvislostiach, môžu ísť všetci spolu ruka v ruke ako dobrá usmievavá partia." Oproti predchádzajúcej doske Kosti je na prvé počutie jasný rozdiel vo zvuku. Veľký priestor dostáva syntezátor microKORG. Akustické sa prepletá s elektronickým a zásluhou citlivého ucha producenta Tomáša Neuwertha podporuje význam textov. Jakub Mühlfeit vysvetľuje: "Nechceli sme opakovať zvuk albumu Kosti, svet sa zmenil, my sme inde a tak sme len priložili ucho k zemi a počúvali."

Výsledným dojmom z albumu Reality môže byť pocit, že žijeme v prelomovej dobe, ktorá nám práve preto neodpustí naše zaváhania. "Slyšíme psy, vidíme zdi, cítíme chlad a přichází strach. A pak nevidíme zlo, neslyšíme zlo, necítíme zlo. Ale víme," oznamuje kapela v piesni Šeptají. Po doznení albumu je poslucháč zbavený ilúzií, že budúcnosť je ružová. Avšak už od prvej piesne doskou presvitá nádej, že: "Úsvit už sa blíží." Zatiaľ teda, v tú chvíľu pred úsvitom, spoločne počúvajme, čo táto neobyčajná kapela počula nielen v hlbinách Zeme.

Informácie a foto redakcii Hudba.sk poskytol Přemysl Štepánek z vydavateľstva Indies Scope.

Foto: Anna Baštýřová