Skupina Hrdza funguje na domácej hudobnej scéne už 25 rokov, má veľké množstvo verných fanúšikov po celom Slovensku aj vo svete, no až v posledných rokoch sa jej dostáva uznania doma i v zahraničí aj od hudobných odborníkov. Jej nahrávky prekonávajú rekordy v počte umiestnení v medzinárodných rebríčkoch world music scény a najnovší album Čo mi je, to mi je z roku 2023 sa v tejto žánrovej kategórii aktuálne dostal aj do finálových nominácií Radio_Head Awards.

Aktuálny prehľad úspechov Hrdze aj pohľad do histórie skupiny nám v článku ponúka Vladimír "Potkan" Potančok, ktorý zakladateľa a lídra kapely Slavomíra Gibartiho nedávno privítal ako svojho hosťa v relácii Hudba sveta_FM na Rádiu_FM.

Kapela Hrdza od svojho vzniku v roku 1999 vydala spolu sedem albumov. Debutová nahrávka Muzička vyšla v roku 2002 vlastným nákladom, potom nasledovali dva albumy pod veľkým vydavateľstvom Universal Music (Pod božími oknami, 2006, Hajnajnanyja, 2009). Ďalšie štyri albumy už vyšli vlastným nákladom a obsahujú dve "bestofky" s novými verziami starších piesní (Hrdzavá osemnástka, 2016 a 22 z roku 2021), ale aj nový pesničkový materiál (Neskrotený, 2018 a Čo mi je, to mi je, 2023).

Rekordéri v prestížnom rebríčku World Music Charts Europe

S albumami Neskrotený a 22 zaznamenala Hrdza historicky najvyššie umiestnenie slovenskej kapely v medzinárodnom albumovom rebríčku World Music Charts Europe (WMCE), do ktorého hlasujú rozhlasoví redaktori a dídžeji z viac ako 20 európskych krajín. Obidva albumy bodovali na 4. mieste v Top 20, ten prvý v apríli 2019 a druhý v októbri 2021. Veľmi dobre sa darí aj novému albumu Čo mi je, to mi je, ktorý v januári tohto roku bodoval v rebríčku WMCE na 6. mieste a vo februári na 13. priečke.

V historickom súčte umiestnení už Hrdza dobehla ďalšiu mimoriadne úspešnú slovenskú skupinu Banda, ktorá v tomto rebríčku bodovala v prvej dvadsiatke rovnako päťkrát, Hrdza sa však môže popýšiť o niečo vyššími priečkami. Absolútnym rekordérom však zatiaľ zostáva Katarína Máliková, ktorej album Pustvopol v roku 2017 nielenže bodoval v Top 20 trikrát po sebe, ale v celoročnom rebríčku sa umiestnil na 23. mieste, čo bolo navyššie postavenie albumu z východnej Európy za daný rok. Uvidíme, či sa Hrdzi podarí prekonať aj tento historický úspech.

Od pouličného hrania k vlastnej kapele

O tom, aká bola vlastne prehistória prešovskej kapely a čo ovplyvnilo jej budúci zvuk, rozprával jej líder Slavomír Gibarti v relácii Hudba sveta_FM. "Ja som ovplyvnený rôznymi kultúrami. Už keď som dospieval, zaujímala ma iná hudba, ako bol vtedajší mainstream v rádiách. Veľmi sa mi zapáčila írska hudba, aj som sa k tomu chcel nejako dostať, ale to boli osemdesiate roky a my sme neboli otvorení západnej kultúre."

Situácia sa zmenila po roku 1989. "Po revolúcii sa mi podarilo dostať do Severnej Ameriky, kde som strávil nejaké dva roky – tam som nasával rôzne hudobné kultúry, hudba ma veľmi bavila. Dokonca som hrával ako pouličný muzikant v Seattli začiatkom 90. rokov. No a veľa času som neskôr strávil na Balkáne, študoval som v Írsku, takže všetky tieto kultúry ma ovplyvnili. Pretavilo sa to do hudby, ktorú tvorím. Veľký vplyv mal aj slovenský folklór – na vysokej škole som mal spolužiakov z rôznych regiónov ako Orava, Horehronie, a tak som vlastne získal nejaký náhľad do tej našej ľudovej hudby. Mňa to naozaj bavilo. Takže to všetko sa snáď odrazilo aj v tej hudbe, ktorá sa nazýva Hrdza," spomína Gibarti.

Hudobný folklór, väčšinou z územia Slovenska, je naozaj základným kameňom repertoáru kapely, ale nie sú to len čisté "coververzie" vo folk-rockovom duchu. Na albumoch Hrdze často počuť známe melódie s prerobenými, doplnenými alebo celkom novými textami, ale niekedy je to naopak – k ľudovému textu vznikla nová melódia, ako v prípade skladby Horela ľipka z vlaňajšieho albumu.

Okrem ľudových melódií však veľkú časť repertoáru Hrdze tvoria aj autorské piesne Slava Gibartiho. Na novom albume Čo mi je, to mi je sú milým prekvapením napríklad zhudobnené básne Maše Haľamovej (V zakliatej hore) či Števa Šantu (Dva stromy). Veľmi silnou zbraňou Hrdze sú aj špičkoví muzikanti – v posledných rokoch tvoria základ kapely, okrem lídra, ktorý hrá na strunové nástroje a koncovku, aj huslista Dominik Maniak, akordeonista Matej Palidrab, basgitarista Pavol Boleš a bubeník Marek Szarvaš, ktorých na koncertoch často alternujú alebo dopĺňajú huslista Ľubo Šamo, basgitarista Peter Frák, bubeník Gregor Špener a cimbalista Mykhaylo Zakhariya.

Osobitnou kapitolou Hrdze sú peripetie so sólovými speváčkami. Zatiaľ čo prvý album s kapelou nahrala Jaroslava Sisáková, v rokoch 2002-2015 bola jej hlavnou speváckou hviezdou Veronika Rabada, ktorá sa neskôr vydala na sólovú dráhu. Spočiatku ju úspešne nahradila ukrajinská speváčka a huslistka Susanna Jara, ktorá skupinu pozdvihla svojím talentom a najmä jedinečným spevom, neskôr sa k nej pridala Slavova neter Lucia Gibarti s nezameniteľným účesom aj hlasom a na vlaňajšom albume okrem toho spievajú aj Barbora Fecková, Martina Ťasková Kanošová a Dominika Šutáková.

Exotické nástroje aj "demoverzie", ktoré netreba vylepšovať

O tom, ako vznikal najnovší album, takisto porozprával líder kapely pre Rádio_FM. "Ja sa to snažím robiť tak punktičkársky, hrám sa so zvukmi, hrám sa s textami, tie texty mi idú možno trošku ťažšie, hudba jednoduchšie," priznáva. Hlavný rozdiel v produkcii albumu oproti tým predchádzajúcim však bol v tom, že sa nahrávalo počas pandémie Covid-19. "Prišla pandémia, my sme sa s kapelou nestretávali, dodržiavali sme všetky opatrenia," spomína Slavo.

"Štúdio, ktoré si prenajímam a v ktorom nahrávam, vedie Martin Migaš, s ktorým spolupracujem dlhé roky. No on mal tiež podmienku, že mali by sme chodiť len po jednom, takže realizoval som to tak, že keď to bolo možné, išiel som do štúdia, nahral som basgitaru, bicie, potom gitary, spev, a keď tá pieseň ako-tak vyzerala, tak som zavolal ďalších členov kapely, husle, akordeón, a tak ďalej. Zaujímavé je, že mnohé tie piesne zostali v akejsi 'demoverzii', kde sme vlastne moje pôvodné nástroje ani nemenili, lebo nahrávka znela dostatočne dobre. V tom čase som si cez internet nakúpil rôzne etnické nástroje, napríklad bicie z rôznych krajín ako je Turecko a Arménsko. Strunové nástroje, ktoré som používal dosť veľa na tomto albume, to sú grécke nástroje tzouras a baglamas, vlastne také zmenšeniny gréckeho buzuki. Môj obľúbený nástroj je aj ruská trojstrunová domra, tvarom podobná mandolíne. Jednoducho som hľadal na tomto albume nové zvukové plochy, niečo, čo by bolo nové. A to sa snáď podarilo a možno že aj to oslovuje tých zahraničných poslucháčov," dodáva Slavo.

Plný koncertný kalendár

Hrdza je medzi slovenskými kapelami výnimočná aj neuveriteľnou koncertnou vyťaženosťou a hraním na veľmi rôznorodých podujatiach. Kapela nemá problém vystúpiť na rôznych podujatiach od súkromného firemného večierku cez hodové slávnosti a jarmoky, hudobné festivaly, samostatné koncerty až po celoplošne vysielané televízne vystúpenia na podujatiach typu Športovec roka.

Koncertuje hlavne na Slovensku, ale má za sebou aj vystúpenia v Česku, Poľsku, Taliansku, Nemecku či Portugalsku. Zahraničné koncerty sú však skôr výnimočné, pretože väčšinu sezóny kapela trávi na domácich pódiách. O jej vystúpenia je taký záujem, že už na začiatku roka mala vybookované všetky termíny od júna do októbra na rok 2024 a niektoré aj na rok 2025. Práve kvôli nabitému kalendáru je pre kapelu výhodné mať viacero sólových speváčok a zaskakujúcich muzikantov. 

Na Youtube má Hrdza fanúšikov z celého sveta

Videoklipy sú tiež niečo, na čo môže byť Hrdza naozaj hrdá a v čom je mimoriadne úspešná. Video k skladbe Štefan, ktorá vyšla na albume Neskrotený z roku 2018, má za päť rokov od jeho zverejnenia na Youtube takmer 39 miliónov prehratí. Otázne je, koľkí z divákov by dokázali vysloviť názov kapely. Komentáre pod videoklipom totiž svedčia o tom, že nahrávka a jej filmové spracovanie sa páčia ľuďom naozaj z rôznych kútov sveta.

Dobre sa darí aj ďalším videám – napríklad monumentálne filmové spracovanie piesne Horela ľipka z albumu Čo mi je, to mi je, kde okrem kapely účinkuje viac ako stovka tanečníčok a tanečníkov z rôznych východoslovenských folklórnych súborov, videlo za štyri mesiace už viac ako 1,1 milióna divákov.

Nedalo mi opýtať sa Slava Gibartiho aj na to, prečo je podľa neho Hrdza taká úspešná, že sa páči rovnako domácemu publiku ako aj zahraničným porotcom WMCE a ďalších world music rebríčkov? Na prvý pohľad je to celkom jednoduchý recept: "Úspech spočíva ani nie tak v talente, ako v tom, že niekto nasleduje ten svoj cieľ, a pevne si to drží, verí tomu, a nevzdá sa ani po nejakých drobných neúspechoch a ide ďalej." Želáme teda Hrdzi, aby sa nevzdávala, ešte dlho sa držala vo forme a tak skoro nezhrdzavela.

Autor: Vladimír "Potkan" Potančok, Rádio_FM