V piatok 13. decembra vyjde nová reedícia debutového albumu skupiny Prúdy, ktorý je právom považovaný za jeden z najväčších, ak nie vôbec najväčší míľnik slovenskej populárnej hudby. V utorok večer (10.12.) ho aktuálna zostava Prúdov na čele s Pavlom Hammelom pripomenula aj naživo na jedinom špeciálnom koncerte v Ateliéri Babylon.

Na koncerte, ktorý bol niekoľko týždňov vopred vypredaný, sa zišli fanúšikovia a spolupútnici Pavla Hammela, ktorí s touto skupinou a jej hitmi rástli. Playlist ponúkol dvojhodinový prierez tvorbou skupiny Prúdy, z ktorej sú známe desiatky piesní. Tou prvou bola Spievam si pieseň, pri ktorej Hammel pripomenul, že to bola jeho prvá nahrávka, ešte z roku 1965. Ďalšími boli Stromy, Koče plné ruží a Princezná Zlatovláska, všetky tri z druhej platne, vydanej v roku 1970.

Iba o rok mladšia je Medulienka, po nej nasledovali skladby Podnájom, Kamalásky, Staré kone nahé jazdkyne, Cirkus leto, Keď pavúk svoje siete dotká, Dnes už viem, Na II. programe sna, Po písmenku (z jubilujúceho albumu), Mladosť a pieseň Ľalia poľná, ktorú zaspieval s Hammelom chrámový zbor Ad Una Corda z Pezinka.

Potom už prišiel čas na legendárny album Zvoňte, zvonky, z ktorého hudobníci zahrali skladby Zvonky, zvoňte, S rukami vo vreckách, Balada o smutnom Jánovi, Čierna ruža a Pred výkladom s hračkami. Z ďalšieho kultového albumu Zelená pošta vybral Hammel dve piesne - Smutná ranná električkaSlnečnice, po nich nasledovali Piesne z kolovrátku, Labutie piesne a symbolický záver v podobe ďalšej pesničky zo Zvonkov, Keď odchádza kapela.

Kapela v zložení Pavol Hammel (spev, gitara), František Griglák (gitary), Anton Jaro (basgitara), Peter Preložník (klávesy) a Igor "Teo" Skovay (bicie) však pri tak skvelej atmosfére nemohla odísť bez prídavku. Zahrala tak ešte tri skladby - Pieseň pre Roxanu (Ja nemám lásku v malíčku) z muzikálu Cyrano z predmestia, Chlapci z mesta a Cez plece. Záverečný aplauz bol poďakovaním za parádny večer a zároveň aj gratuláciou Hammelovi k narodeninám, ktoré oslávil 7. decembra.

Hudobníci si počas koncertu zaspomínali aj na spoluhráčov, bez ktorých by legendárny album nevznikol, pričom tým najdôležitejším je nepochybne autor väčšiny skladieb Marián Varga. Súčasťou koncertu bola aj prezentácia nedávno vydaného CD boxu Marián Varga - Collected Works I. so 16 albumami z jeho diskografie, ktorú otvára práve debutový album Prúdov.

Pre všetkých, ktorým sa nepodarilo na koncert dostať, má kapela aspoň malú satisfakciu: koncert sa nakrúcal a vznikne z neho dokument, ktorý bude dostupný pre všetkých.


Nové vydanie s neobvykle bohatým bookletom

Samotná reedícia albumu vychádza na CD vo forme reprezentatívneho digipacku s rozsiahlym 20-stranovým bookletom, ktorý historicky mapuje celý príbeh skupiny Prúdy. 
Súčasťou nového vydania sú texty všetkých bookletov z rokov 1969, 1990, 1993 a 1999, ktoré postupne predstavuje Juraj Čurný.

Je symbolické, že album má polstoročnicu v čase, kedy si na Slovensku a v Česku pripomíname 30. rokov slobody po páde socialistického režimu. Ide totiž o nahrávku, ktorá sa krátko po svojom vydaní dostala na zoznam zakázaných albumov. "Dôvodov bolo viac. Prvý, že autor štyroch textov Rudolf Skukálek emigroval a pôsobil v rádiu Slobodná Európa v Mníchove, a druhý dôvod bol text Borisa Filana k piesni Balada o smutnom Jánovi a všetko, čo akokoľvek súviselo s Jánom Palachom, bolo v najprísnejšom režime zakázanosti,"  vysvetľuje Juraj Čurný v novom sprievodnom texte albumu. "Do tých skladieb sa podarilo dostať racionálne nevysvetliteľný pocit doby, v ktorej vznikali - doby, kedy nádej bola dominantným pozitívnym pocitom. Nádej, že môže byť lepšie. Nádej, že môžeme byť lepší. A toto posolstvo budú Zvonky šíriť už naveky."


Aj z nasledujúcich citácií pánov, ktorí napísali texty do pôvodneho vydania alebo predošlých reedícií, môžeme usúdiť, že booklet je v tomto prípade veľmi dôležitou súčasťou albumu. Úplne prvý vydavateľský text k albumu Zvoňte, zvonky napísal Ľudovít Štassel, vtedajší riaditeľ bratislavskej pobočky Supraphonu: "V roku 1966 sa popri iných formáciách hlási do života nová skupina a volí si vcelku prozaický názov Prúdy. Takmer okamžite je v popredí záujmu odborníkov aj obecenstva. Pozoruhodná je nekonvenčná tvár ich textov, ktoré sa blížia k slovenskej ľudovej poézii, a ich kompozičná a interpretačná originalita.“

"Zvoňte, zvonky sú ódou na slobodu, ktorá vanie z každého nezmyselného breaku Vlada Mallého, z gitarových antisól Petra Sallera, z nežnej angažovanej nástojčivosti Paľa Hammela i sólistickej basovej gitary Fedora Freša. Všetkých ich zjednocuje mozgový computer Mariána Vargu. Platňa, ktorá sa na trhu nemohla objaviť dvadsať rokov, sa stala legendou," konštatuje skladateľ Vladimír Godár, ktorý prispel k bookletu reedície z roku 1990.


V roku 1993 vyšli Zvonky po prvýkrát na iných nosičoch ako na klasickom vinyle. Premiérovo na CD a kazete a text do obalu napísal Ladislav Snopko, ktorý v ňom okrem iného uviedol: "Zvoňte, zvonky skupiny Prúdy sú správou z prvej ruky, je to dobrá zvesť o rokoch šesťdesiatych. Môžu znieť v akomkoľvek budúcom desaťročí. Ja ich mám v diskotéke hneď vedľa Beatles a Krylovho Bratříčka. Majú tam svoje miesto, ktoré sa nedá zameniť."

Ruku k dielu pridal aj spisovateľ Peter Pišťanek, ktorého postrehy k ďalšej reedícii z roku 1999 okrem iného vysvetľujú pridanie ďalších desať bonusových piesní k pôvodným dvanástim skladbám, a zároveň dopĺňajú dovtedy chýbajúce informácie, kto všetko sa na jednotlivých nahrávkach podieľal. "Áno, pred tridsiatimi rokmi sa na gramofónovom trhu objavila prvá veľká platňa skupiny Prúdy. Bol to album, ktorý zakrátko vstúpil do dejín slovenskej (a československej) populárnej hudby a ktorý dodnes figuruje medzi najdôležitejšími hudobnými počinmi nášho bigbítu," napísal Pišťanek.

Booklet vydania z roku 1999 obsahuje aj zaujímavé úryvky z dobových denníkov Fedora Freša, ktoré boli zachované v pôvodnom autentickom znení. Krátka ukážka: "Celkovo vzaté, okrem Paľa bol za pol roka každý priemerne už dvakrát vyhodený z kapely, a poniektorý člen (hm) už dva-päťkrát z kapely odišiel. Ako vidieť, onedlho to bude zrelé na Pezinok... Potom sa Vargovi nechcelo hrať na klavír alebo čembalo, potom Mallý hral zle na škopky, inokedy bol úplne mimo Pali. Aj ja som mal prúsery..."


A na záver opäť citácia editora bookletu nového vydania Juraja Čurného: "A tu zisťujeme z prvej ruky, že tie nádherné pesníčky vytvorili nie nadpozemské bytosti, ale ľudia z mäsa a kostí, ktorí sú nám všetkým takí podobní. A že popri umeleckej genialite sa vedeli ako (v tom čase) mladí ľudia plní energie a navyše vo veľmi výbušnej dobe pravidelne a do krvi pohádať a uraziť. Ostalo však po nich nesmrteľné dielo, ktoré si budú pripomínať ich súčasníci a objavovať stále nové a nové generácie."

Takéto a veľa iných zaujímavých textov môžu fanúšikovia kapely Prúdy a albumu Zvoňte, zvonky nájsť v booklete, ktorý je pridanou hodnotou jeho novej reedície. Samotný Pavol Hammel o albume pre TASR povedal: "V prvom rade musím povedať, že vtedy sa nenahrávali platne, teda aj Zvoňte, zvonky vznikli z viacerých pesničiek, ktoré sme nahrávali v priebehu rokoch 1966 až 1968. Potom sme spravili výber, keď sme mali možnosť vydať ju pre československý Supraphon. Tak sme vybrali dvanásť pesničiek a vznikla táto platňa."

PS: Ak sa niekto čuduje, prečo k 50. výročiu nevychádza aj vinylová reedícia, tú Opus vydal ešte v roku 2018 a mala by byť stále zohnateľná.

Zoznam skladieb na CD Zvoňte, zvonky:
(autori: hudba / text)

1. Zvonky, zvoňte (Marián Varga / Rudolf Skukálek) 
2. Pred výkladom s hračkami (Pavol Hammel / Boris Filan)
3. Balada o smutnom Jánovi (Pavol Hammel / Boris Filan)
4. Jesenné litánie (Pavol Hammel / Kamil Peteraj) 
5. Strašidlo (Marián Varga / Ján Masaryk)
6. Keď odchádza kapela (Marián Varga / Boris Voroňák)
7. Poď so mnou (Marián Varga / Rudolf Skukálek)
8. Možno, že ma rada máš (Marián Varga / Rudolf Skukálek)
9. Možno (Marián Varga / Ján Masaryk)
10. S rukami vo vreckách (Marián Varga, Pavol Hammel / Rudolf Skukálek)
11. Dám ti lampu (Marián Varga / Kamil Peteraj)
12. Čierna ruža (Marián Varga / Ján Masaryk)

 

Obsadenie:

Marián Varga - klavír, hammond organ
Pavol Hammel - gitara, spev
Vlado Mallý - bicie nástroje
Peter Saller - sólová gitara
Fedor Frešo - basgitara

Leoš Komárek - hudobná réžia
Vladimír Marko a Peter Hubka - zvuková réžia 
réžia
Pavol Zelenay - produkcia
Ľudovít Štassel - dramaturgia
 
Nahraté v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave, december 1968
Autor obalu platne: Peter Puškár, 1969

(P) 1969 Supraphon
(P) + © 2019 Opus a.s.

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Zdroj: TASR (o koncerte), Opus (citácie z reedície)
Foto: artwork - Peter Puškár

Súvisiaci interpreti: Marián Varga, Paľo Hammel, Prúdy