Posledné týždne pred Vianocami sú tradične obdobím, kedy sa všetky festivaly snažia potvrdiť čo najviac veľkých hviezd, aby sa lístky stali pre fanúšikov vianočným darčekom s pridanou hodnotou. Pohode to tento rok vyšlo skvele, keďže v decembri zatiaľ priniesla tri veľké dôvody na radosť. A budúci týždeň by mali nasledovať ďalšie.
V spolupráci s organizátormi festivalu sme sa rozhodli Vianoce a prvé tri mená Pohody 2019 osláviť súťažou o dva lístky na festival. Zapojiť sa môžete do 20. decembra na našom Facebooku.
Najhoršia kapela s najlepším albumom?
Skupinu The 1975 založili v roku 2002 v Manchesteri kamaráti zo školy spevák a gitarista Matthew "Matty" Healy, gitarista Adam Hann, basák Ross MacDonald a bubeník George Daniel a v tejto zostave fungujú dodnes. Od prvého stretnutia po prvý singel im to trvalo takmer dekádu, počas ktorej niekoľkokrát zmenili názov a hľadali svoj zvuk. No keď ho konečne našli, prišiel raketový skok z neznámej kapely rovno medzi hviezdy britského indie popu.
Už ich prvé EP nahrávky, ktoré vydávali v krátkom slede Facedown, Sex (obe 2012), Music for Cars a IV (obe 2013) zviditeľnili moderátori BBC ako Huw Stephens a Zane Lowe. Vo svojej tvorbe kombinujú temne ladené mladícke témy (sex, láska, obavy...) s éterickou alt-rockovou hudbou. The Guardian ich prirovnal k hviezdam 80-tych rokov ako Duran Duran či INXS. Skôr než vydali debutový album, predskakovali kapelám ako Muse, The Neighbourhood alebo Rolling Stones. I napriek rýchlo nadobudnutému kreditu však bolo prekvapením, keď sa ich eponymný debut v roku 2013 okamžite po vydaní dostal na vrchol albumového UK Chartu. Producentsky sa na ňom podieľal Mike Crossey, ktorý spolupracoval s Arctic Monkeys či Foals.
Výborné ohlasy u fanúšikov sa ale nestretli s podobným uznaním medzi kritikmi. Magazín NME ich dokonca v rámci svojich výročných ocenení vyhlásil za Najhoršiu kapelu roka. O tri roky neskôr nastal v hodnotení NME totálny obrat a druhý album The 1975 s dlhočizným názvom I Like It When You Sleep, for You Are So Beautiful yet So Unaware of It zaradili jeho redaktori na absolútny vrchol koncoročného rebríčka najlepších albumov.
Podobne bol na tom aj ďalší známy hudobný magazín Rolling Stone, ktorý dal ich prvému albumu dve hviezdičky z piatich a druhý už vyhlásil za najlepší album roka. Okrem UK Chartu navyše kapela so svojou druhou štúdiovkou prvýkrát dobyla aj americký Billboard 200 a albumové rebríčky v Kanade, Austrálii a na Novom Zélande.
Nedávno vyšiel ich tretí album A Brief Inquiry into Online Relationships, ktorého hodnotenia potvrdzujú, že si kapela definitívne získala nielen priazeň fanúšikov (aj do tretice ovládla britský rebríček), ale aj hudobných kritikov. Recenzent z NME ho dokonca označil za "OK Computer pre mileniálov" a dal mu hodnotenie desať z desiatich.
Absolutórium získal aj od ďalších médií ako The Daily Telegraph, The Times, Skinny, DIY či Q Magazine a dostal sa aj do kategórie Best New Music magazínu Pitchfork. V zatiaľ nekompletnom zozname koncoročných rebríčkov je nahrávka na prvom mieste podľa NME a magazínu SPIN.
Bezchybne vyskladaný portrét moderného života
Dnes je jasné, že cena NME pre najhoršiu kapelu v roku 2013 bola jednoducho prešľapom, aj keď ide o kategóriu, ktorá nikdy nebola myslená úplne vážne. The 1975 odvtedy získali nomináciu na Mercury Prize (za druhý album), v roku 2016 získali BBC Music Award v kategórii Live Lounge Performance of the Year a o rok neskôr dokonca prestížnu BRIT Award ako Najlepšia britská skupina, pričom proti nim stáli v nomináciách Radiohead, Biffy Clyro či Bastille. V roku 2017 boli na NME Awards kapelou s najväčším počtom nominácií, z ktorých napokon získali cenu Najlepšia koncertná kapela.
Napriek všetkým predchádzajúcim úspechom a uznaniam je tretí album kapely, ktorý vyšiel presne pred dvoma týždňami, kariérnym i umeleckým skokom v ich tvorbe. Jeho vydaniu predchádzalo dlhé teasovanie v rámci kampane s názvom "Music for Cars". Neskôr spevák Matthew Healy prezradil, že to nie je názov albumu, ale zhruba dvojročnej éry, ktorá okrem nahrávky A Brief Inquiry into Online Relationships bude zahŕňať aj jej nasledovníka.
Pred samotným nahrávaním podstúpil frontman závislý na heroíne odvykačku na Barbadose. Z albumu o ľudskom a umeleckom dospievaní sa napokon stal generačný počin, ktorého názov veľmi dobre korešponduje s obsahom. Podľa magazínu Q nie je len zábavný a dojemný, ale i mimoriadne potrebný. DIY dopĺňa, že kapela vztýčila svoju vlajku najfascinujúcejšieho hudobného hlasu, aký máme, pričom vytvorila bombastický, bezchybne vyskladaný portrét moderného života.
Album je producentsky výlučne dielom Mattyho Heallyho a bubeníka Georgea Daniela. Skladby pritom znejú, ako keby ich produkovalo 15 odlišných ľudí - nájdete tu pre nich charakteristickejšie tanečné elektro-indie-popové veci ako Give Yourself a Try alebo It's Not Living (If It's Not with You) cez neo-jazzovú Sincerity Is Scary až po intímne piesne Be My Mistake a I Always Wanna Die (Sometimes).
Potenciálny dosah tohto výnimočného albumu je dokonale zhrnutý a podčiarknutý v závere rozhovoru Dana Stubbsa z NME s Matthewom Healym: "Prvé tri albumy mali byť príbehom jeho dospievania: debut je o ňom ako o zasnenom mladíkovi v Manchesteri, druhý je o zažívaní úspechu a ten najnovší mal byť dospelý. Ale dostali sa ešte o level vyššie. Vytvorili album, ktorý nie je iba charakteristikou Mattyho osoby, ale stavu spoločnosti ako takej. Kto by si to len pomyslel?"
O tom, že plán albumovej "trilógie" sa nečakane vymkol spod kontroly, svedčí aj to, že už koncom mája budúceho roka vydajú The 1975 pokračovanie aktuálnej platne v podobe štvrtého albumu Notes on a Conditional Form. "Sme veľmi radi, že tento zásadný generačný album a jeho nasledovníka predstavia The 1975 aj na trenčianskom letisku," dodávajú organizátori Pohody.
PS: Napriek videosinglovým ukážkam v článku odporúčame nový album The 1975 počúvať ako celok, je to naozaj zážitok.
Informácie a foto redakcii Hudba.sk poskytol PR manažér Pohody Anton Repka. Tlačovú správu sme upravili.
