Kroky fanúšikov, ktorí pamätajú ešte 60. aj 70. roky na československej hudobnej scéne, viedli vo štvrtok večer (17.5.) do Kultúrneho domu Devín na koncert jednej z najvýraznejších osobností českej hudobnej scény Vladimíra Mišíka a jeho skupiny Etc... Koncert bol už pár dní vopred vypredaný, hľadisko zaplnila najmä generácia, ktorá s Mišíkovými skladbami rástla.

Prvou v playliste bola skladba Šmajdák a ploužáky z albumu 20 deka duše z roku 1990. Nasledovali Relativistický zádrhel, Umlkly stroje, Ztracený podzim, Variace na renesanční téma, Co jsem si vzal, Sladké je žít, 20 deka duše, U nádraží, Když se kouří konopí, Byl jsem dobrej, Jednohubky, či na záver Páteční cajun. Potlesk, pokriky a pozitívny piskot Vladimíra Mišíka s kapelou na pódium vrátili, aby ešte pridali pieseň Balada s textom Františka Gellnera z albumu Ztracený podzim, vydaného v roku 2010.

Úspech koncertu podporila kapela Etc..., ktorá hrala v zložení Petr Pokorný (gitara), Pavel Skála (gitara), Pavel Novák (basgitara), Jiří Zelenka (bicie) a Vladimír Pavlíček (husle). Mišík nechal spoluhráčov v priebehu koncertu niekoľkokrát vyniknúť, najprv to bol gitarista Pavel Skála v skladbe Vedle, neskôr celá kapela v inštrumentálke Hudba pro nalezené harmonium.

Líder skupiny skladby komentoval, rozprával sa s publikom a zabával. V priebehu koncertu spomenul aj niekoľko momentov zo života rodiny, spomenul mamku, ktorá sa narodila v Topoľčanoch, jej povojnovú lásku s americkým dôstojníkom, z tohto vzťahu sa aj Vladimír 8. marca 1947 narodil. Otec sa vrátil do Ameriky a Mišík prednedávnom zistil, že má v Amerike siedmich súrodencov, šesť bratov a jednu sestru.

Pozrite si ako Vladimír Mišík prespieval jeden zo svojich hitov so synom Adamom:


Spevák, skladateľ a gitarista Vladimír Mišík patrí od polovice 60. rokov k najvýraznejším osobnostiam českej hudobnej scény. Prvá amatérska skupina, ktorú založil ešte na učilišti, bola Uragán. Od roku 1964 sa venoval už iba hudbe. Začínal v pražskej skupine Komety, v ktorej sa zoznámil s Radimom Hladíkom, rok nato prešiel do skupiny Fontána, neskôr známej ako Matadors, medzitým ešte hral s orchestrom Karla Dubu. Po vojenskej službe to bola skupina New Force, krátka zastávka u George & Beatovens Petra Nováka.

V závere roka 1968 založil s gitaristom Radimom Hladíkom skupinu Blue Effect. Najväčším hitom bola pieseň Sluneční hrob z Mišíkovho autorského pera. Po nahraní albumu Meditace odchádza do kapely Flamengo, s ktorou nahral legendárny album Kuře v hodinkách. Skôr než album vyšiel, sa však Flamengo rozpadlo. Formace a Energit boli ďalšími skupinami na jeho muzikantskej dráhe. V roku 1974 si založil vlastnú skupinu Etc..., s ktorou hrá s krátkymi prestávkami dodnes.

Na svojom konte má dnes 71-ročný Vladimír Mišík viac ako desať albumov zo sólovej dráhy. V roku 2000 vyšla kompilácia Síň slávy a v roku 2004 štúdiový album Umlkly stroje. V septembri 2008 vyšlo CD a DVD Vladimír Mišík & Etc... + Hosté Archa 6. 6. 2007, čo je záznam jeho koncertu a hostí z jubilejného koncertu k 60. narodeninám z pražského divadla Archa. V decembri 2009 vyšla kompilácia Déja Vu (1976 - 1989), ktorá obsahuje Mišíkove prvé štyri albumy, v októbri 2010 druhá štvorkompilácia s názvom Déja Vu 2 (1989 - 1996).

Vo februári 2017 vydal pražský Supraphon vo výpravnej, jubilejnej reedícii na CD aj klasickej vinylovej LP jeho prvý sólový album z roku 1976. Platňa, ktorej sa všeobecne hovorí Stříhali dohola malého chlapečka, patrí medzi najlepšie československé albumy za posledné polstoročie. V deň 70. narodenín mal premiéru v kinách celovečerný dokument režisérky Jitky Němcovej s názvom Nechte zpívat Mišíka.


Text: TASR (Dezider Kukoľ)
Ilustračné foto: TASR - Michal Svítok

Súvisiaci interpreti: Vladimír Mišík