Vlani v jeseni ohlasoval vydanie nového albumu. Po 38 rokoch. Jeho vydania sa však nedožil. Vo veku nielen na rockera úctyhodných 90 rokov zomrel v sobotu 18. marca otec rock'n'rollu Chuck Berry. Autor hitov, z ktorých mnohé preslávili až jeho nasledovníci. Sú medzi nimi skupiny Beatles, Rolling Stones, Iron Maiden, speváčka Tina Turner či Bruce Springsteen.
V máji 1955 účinkoval v Chicagu. Tam stretol ďalšieho známeho muzikanta Muddyho Watersa a ten ho odporučil nahrávacej spoločnosti Chess Records. Tá s ním uzavrela nahrávaciu zmluvu a v júli 1955 nahral prvú vlastnú skladbu Maybellene, ktorá sa v rebríčku singlov dostala až na piate miesto. V tomto období bol v Spojených štátoch aj samostatný rhythm&bluesový rebríček a ten viedla Maybellene deväť týždňov. Hudobný časopis Billboard vtedy označil Berryho ako najnádejnejšieho nového umelca.
V júni 1956 mal hudobník v americkom rebríčku druhý hit, skladbu Roll Over Beethoven. Tá sa neskôr stala jednou z najpreberanejších klasík rockovej hudby, začínali s ňou mnohé americké aj anglické skupiny, medzi nimi aj slávni Beatles. Vydali ju na svojej druhej štúdiovke With The Beatles z roku 1963, otvárala druhú stranu albumu. O sólovú gitaru aj spev sa postaral najmladší člen liverpoolskej štvorice George Harrison.
Ešte v decembri 1956 účinkoval Chuck Berry v prvom hudobnom filme s názvom Rock, Rock, Rock. Tretí hit pribudol na konto Chucka Berryho v máji 1957, pieseň School Day sa dostala na tretiu pozíciu v americkej hitparáde a na prvé miesto v rhythm&bluesovom rebríčku. Predaj platní prevýšil milión výliskov a Chuck získal svoju prvú zlatú platňu. V septembri 1957 si zahral vo filme Mr Rock And Roll. V decembri 1957 mal úspech ďalší zo série večných hitov, skladba Rock And Roll Music. Aj túto neskôr do svojho repertoáru prevzali Beatles. A dali jej podstatne väčšie "gule" ako pôvodný autor.
Členovia slávnej skupiny z Liverpoolu vždy tvrdili, že bez Elvisa Presleyho a Chuck Berryho by asi nikdy neboli tým, čím sa stali. Ešte v časoch začiatkov svojej slávy - na začiatku 60. rokov - hrávali v britských a nemeckých kluboch práve jeho hity. Viacero z nich po tom, ako sa stali slávnymi, vydali vo vlastných verziách na svojich EP a albumoch.
Chuck Berry bol životnou inšpiráciou aj pre Rolling Stones, ktorí sa takisto už od svojho vzniku hlásili k jeho odkazu. A po nich aj mnohí ďalší, vrátane speváčky Tiny Turner či Brucea Springsteena. Práve on mal tú česť s ním hrávať na jednom pódiu ešte v časoch, keď jeho kapela patrila k priemerným americkým hudobným telesám. Ako neskôr povedal vo filme Hail Hail Rock'n'Roll, bol to preňho veľký zážitok.
Jeho hudba ovplyvnila niekoľko generácií hudobníkov v USA i v Európe. Po jeho nahrávkach však siahali aj filmoví producenti. Nezabudnuteľná je scéna zo školského plesu vo filme Návrat do budúcnosti. Ako inak, Marty McFly naučil počas cestovania v čase hrať rock and roll vtedajších muzikantov. A predviedol aj kúsok heavy metalového sóla. Ktoré sa však už s takým pochopením tancujúcich stredoškolákov nestretlo... Predsa len, písal sa rok 1955.
Azda najznámejšia filmová scéna s hudbou Chucka Berryho je v kultovej snímke Pulp Fiction. Tanec Johna Travoltu a Umy Thurman v nej sprevádza skladba You Never Can Tell.
Gitarista, skladateľ a spevák Chuck Berry zažil najväčšiu slávu v rokoch 1955 až 1959. V roku 1962 bol uväznený kvôli obvineniu týkajúcemu sa údajného sexuálneho obťažovania neplnoletej. Po prepustení z väzenia svoj úspech z 50. rokov počas zvyšnej dekády znásobil. Vďaka jeho úspechom si aj hudba, ktorú reprezentoval a ktorá bola mnohými dovtedy zaznávaná, získala všeobecný rešpekt širokej verejnosti. Stal sa symbolom vtedajšej modernej populárnej hudby.
Na výslní sa udržal aj počas 70. a 80. rokov. Po vzniku Rock'n'rollovej siene slávy patril medzi prvých hudobníkov, ktorí boli do nej v roku 1986 uvedení. Chucka Berryho uviedol do Siene slávy gitarista skupiny Rolling Stones Keith Richards. Keby v tej dobe žil John Lennon, určite by pri tom nechýbal ani on.
Slovenské publikum malo možnosť ikonu rock'n'rollu vidieť naživo v júni 1993. Na parkovisku pod hradom Devín vtedy Chuck Berry odohral koncert, na ktorý sa nevyberalo vstupné. Podľa niektorých zdrojov vtedy koncert navštívilo takmer 15-tisíc divákov zo Slovenska, Čiech a Rakúska. Napriek pokročilému veku predviedol fanúšikom okrem najväčších hitov aj svoj známy "kačací tanec". Koncert bol zaujímavý aj tým, že počas neho Chuckovi praskla na gitare struna. V spolupráci s klaviristom došlo hneď po incidente - uprostred pesničky - k výmene nástroja.
Chuck Berry odovzdával jednou rukou klaviristovi gitaru, druhou začal hrať akordy na klavíri. Klavirista v opačnom garde opúšťal rukami klavír a preberal gitaru. Po tom, ako boli všetky struny na svojom mieste pokračoval Chuck Berry vo svojej tradičnej gitarovej show. Zavŕšil ju číslom, počas ktorého hral sólo s gitarou za hlavou. Traduje sa, že koncert na Devíne bol prvý po 20 rokoch, na ktorom zahral okrem štandardného programu aj prídavok. Autor článku môže potvrdiť, že atmosféra na koncerte bola viac ako výnimočná.
Hudobník po koncerte v pohodlí svojej limuzíny, prenajatej na viedenskom letisku, rozdal asi stovku autogramov. Následne navštívil dodnes fungujúcu krčmu Koník v centre Bratislavy.
Text: Peter Lehotský
Foto: AP Photo/Josh Reynolds
Súvisiaci interpreti: Chuck Berry
