Kampaň značky Absolut s názvom "Slovensko žije všetkými farbami" vyvolala tento týždeň veľký rozruch a množstvo diskusií. Jej súčasťou je aj hudobný playlist s tvorbou viac ako 20 interpretov, vrátane takých, ktorí síce na prvý pohľad nevyzerajú ako Slováci, no tiež sa tu narodili a považujú Slovensko za svoj domov.
Výber skladieb s názvom Slovensko hrá všetkými farbami nájdete na Spotify a zameraný je najmä na fanúšikov slovenského rapu a elektronickej hudby, ale aj populárnych speváčok novej generácie ako sú Sima či Veronika Strapková. S myšlienkou originálnej kampane sa stotožnili aj raperi ako Majk Spirit, Separ, Ego, Tono S, Matys, Supa a ďalší. Do playlistu prispeli skladbami, v ktorých sa okrem iného dotýkajú aj témy rasovej (ne)tolerancie.
"Toto je prvá kampaň od značky alkoholu, ktorá konečne nie je len o tom, aby si sa 'opil s rozumom'. Idú hlbšie, uvedomujú si, čo všetko sa deje, keď sa ľudia opijú, a že práve vtedy vznikajú potýčky a často rasového charakteru. Keďže mám doma mulatku a sám mám otca Róma, extrémne si cením, že sa na to dali. Na Slovensku žijú tisíce Slovákov, ktorých rodičia nie sú 'tunajší', ale oni sami sú tu od narodenia. Nebuďme hlupáci a nemajme predsudky kvôli rase," hovorí Separ, ktorý len pred pár týždňami ukázal svoj zmysel pre správnu vec a zodpovednosť vo virálnom klipe KPR.
Výťažok z počúvania pôjde Ľuďom proti rasizmu
Počúvaním playlistu budú ľudia prispievať na dobrú vec - Absolut venuje sumu získanú z jeho prehrávania na Spotify organizácii Ľudia proti rasizmu. "Veľká časť odmietavých postojov verejnosti k niektorým menšinám je často formovaná nedostatočnými alebo skreslenými informáciami a skratkovitým zobrazovaním menšín v bulvárnych a dezinformačných zdrojoch. Zvlášť v online prostredí sa darí klamlivému obsahu a zavádzajúcim grafikám. Získané zdroje by sme preto chceli použiť na dokončenie vzdelávacieho web portálu Argumentuj.sk a posilnenie spolupráce s učiteľmi," prezradil aktivista Ján Jaňák z organizácie Ľudia proti rasizmu.
Ako dodal, ich ambíciou je z tohto portálu vybudovať interaktívny online priestor, ktorý okrem iného poskytuje aj argumenty voči mýtom o menšinách. Zameriavať sa má najmä pre potreby stredoškolských učiteľov, ale aj mládež aktívnu v sociálnych médiách. "Veľmi nás teší odvaha, s akou sa spoločnosť Absolut postavila za hodnoty, ktorých ochrana je v záujme nás všetkých. V boji proti extrémizmu má totiž každý z nás, bez ohľadu na to, v akom sektore pôsobí, svoju úlohu a zodpovednosť. Dnes je to Absolut, kto sa rozhodol ísť vzorom a kto môže motivovať aj ostatné subjekty k odvahe postaviť za práva ľudí, ktorí sú pre svoju odlišnosť odmietaní či znevýhodnení," uviedol Jaňák.
Prieskum potvrdil odmietavé postoje voči menšinám
Jeho slová o odmietavých postojoch Slovákov voči ľuďom iného etnického pôvodu potvrdzuje aj aktuálny prieskum verejnej mienky, ktorý pre Absolut na vzorke 1000 respondentov realizovala prieskumná agentúra MNFORCE. Hoci osobnú skúsenosť s človekom s inou farbou pleti malo len 56 percent opýtaných, väčšina z nich by ľudí inej rasy odmietla nielen v rodinnom živote či kruhu priateľov, ale dokonca aj pri zábave na párty.
Len tretina opýtaných by ako zaťa či nevestu svojho dieťaťa akceptovali mulata, pri černochoch a aziatoch je to len 20 percent a najväčšie predsudky majú momentálne Slováci pri ľuďoch arabského pôvodu. Do rodiny by ich prijalo len 11 percent opýtaných. Kamarátstvo s mulatom, černochom či aziatom si vie predstaviť viac ako 60 percent opýtaných a menej ako polovica by sa chcela priateliť s človekom arabského pôvodu. Zrejme si však niektorí respondenti pod priateľstvom predstavujú niečo nie veľmi vrúcne, keďže na párty by černocha, aziata či mulata zavolala len polovica Slovákov a zábavu s ľuďmi arabského pôvodu si vie predstaviť len tretina opýtaných.
Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej môže za týmito výsledkami stáť nižšia skúsenosť s externou či exotickou inakosťou. "Rôznym aktérom to umožňuje vytvárať a eskalovať napätie voči týmto 'iným' skupinám obyvateľstva. Prejavuje sa to stereotypným vnímaním a zobrazovaním menšín, diskrimináciou, nenávistnými vyjadreniami alebo násilnými trestnými činmi motivovanými rasizmom či xenofóbiou. Naopak, každá skúsenosť s inakosťou nás formuje a posúva ďalej. Nejde len o rovnoprávnosť, ale aj o akceptáciu plnohodnotnosti nás všetkých. Aby každý mohol zdieľať svoju radosť i bolesť a nikto nezostal vylúčený alebo ohrozený pre svoju inakosť," vysvetľuje Porubänová.
Natália Dongová: Nájsť si frajera bolo nereálne
Živú skúsenosť s predsudkami a nezmyselným odmietaním má aj samotná tvár kampane Slovensko žije všetkými farbami, speváčka Natália Dongová, ktorej matka je Slovenka, no jej otec pochádza z Konga. "Pre moju farbu pleti som sa s rôznymi útokmi stretla nielen ja, ale aj moja rodina. Otec mal problém nájsť si prácu, pritom je vzdelaný inžinier a architekt. Ja som sa s prvými prejavmi rasizmu stretla na škole. Nájsť si frajera bolo nereálne, chlapci vraveli, že s čiernymi chodiť nechcú. Postupne sa zo mňa stala outsiderka. Bola som tiež obeťou viacerých verbálnych útokov."
"Mám však aj pozitívny príbeh. Po dlhej debate s chlapíkom, ktorý mal vytetované rôzne extrémistické symboly, sa rozhodol si ich pretetovať, pretože zmenil názor," hovorí Natália v aktuálnom rozhovore, v ktorom môžete jej príbeh spoznať bližšie. Možno sa po jeho pozretí prestanete čudovať, že sa v kampani dievča s tmavou pleťou hrdo hlási k slovenskej národnosti. Ako prezradila, táto kampaň jej jej srdcovka, a nie kvôli tomu, že ide o značku alkoholu. "Na to, aby ste boli spokojní, veselí a mohli ste sa baviť, musíte nechať žiť aj ostatných, či už sú iní farbou alebo niečím iným. Určite sa vám potom bude dýchať lepšie," odkazuje Natália.
Celý rozhovor s Natáliou Dongovou - tvárou kampane "Slovensko žije všetkými farbami":
Redakciu Hudba.sk informovala Alexandra Gallisová z agentúry PR Clinic. Tlačové materiály sme upravili a doplnili.
Foto: Absolut
