Hlavná stránka

>

Správy

>

Pesničkár Michal Prokop o novom albume: Vznikal salámovou metódou

Pesničkár Michal Prokop o novom albume: Vznikal salámovou metódou

21.08.2021 - 11:00 | redakcia

Koncom mája vydal český pesničkár Michal Prokop spolu s kapelou Framus Five nový štúdiový album s názvom Mohlo by to bejt nebe, s ktorým sa česká rocková legenda vracia pod krídla vydavatestva Supraphon, kde pred 53 rokmi kariéru aj odštartovala. Jeho najnovší album by mohol niesť prívlastok covidový a z časti vznikal online.


O tom, že chystáte nový album ste začali hovoriť zhruba pred dvoma rokmi. Čo vás k tomu vtedy priviedlo?

Mám medzi albumami obvykle celkom veľkú pauzu. Súvisí to s tým, že už nemám dvadsať a že sa človek horšie odhodláva k nejakej práci, má veľa obáv, aby sa po všetkých tých rokoch neopakoval, aj z toho, či z neho vôbec ešte niečo pokojného vypadne. Takže vždy potrebujem nejaký vonkajší impulz. V tomto prípade to bol jeden konkrétny text. O mne sa vie, že prevažne pracujem na hotové texty a veľa ľudí mi niečo posiela a mne sa to "štósuje" v počítači. Za tých deväť rokov od minulého albumu som ich dostal veľa. A zrazu mi jeden text prišiel od Tomáša Rorečka, ktorého som predtým vôbec nepoznal, a bolo to také dada. Volá sa Venovanie. To odštartovalo, že som sa začal "hrabať" aj v ostatných textoch, čo spustilo prácu na celom albume.

Z tých dvoch rokov príprav bol jeden rok poznačený pandémiou. Vo svete je zavedený termín "covidovy album", ktorý označuje nahrávky, ktoré vznikli trochu inak, než je štandard. Je aj vaša novinka "covidovým albumom"?

Len čiastočne. Práca začala už skôr. Ale z hľadiska technológie výroby určite covidovým albumom je, pretože sčasti vznikalo "salámovou metódou" v rôznych domácich štúdiách. Pracovali sme veľa online.

Album veľa ovplyvnila skutočnosť, že sa nahrávanie nezúčastnil váš dlhoročný kolega Luboš Andršt. Čo sa stalo?

V novembri, kedy už sme mali natočené základy, boli pripravené aranžmány a mal som dokonca skoro všetko naspievané, Ľuboša postihla vážna zdravotná indispozícia, ktorá ho prakticky vyradila z hry. Podieľal sa na albume autorsky a ešte viac aranžérsky, však vo chvíli, keď ochorel, mal nahratú len jednu vec: akustickú gitaru na prvom singli Má vlast. V ďalších piesňach už ho musel zastúpiť náš dlhoročný zvukár a výborný gitarista Pavel Marcel. V ďalšej Ľubošovej autorskej veci som vyložene chcel, aby hosťoval niekto, kto je podobný "guitar hero" ako Luboš. To znamená gitarista, ktorý nespieva, ale pritom vie urobiť vlastný projekt a ľudia chodia práve na neho. A takí boli u nás vždycky len traja: Radim Hladík, Luboš a Michal Pavlíček. A tak som oslovil Michala Pavlíčka, ktorý svoju účasť poňal vyslovene ako poctu staršiemu kolegovi.


Pavel Marcel je aj novým členom koncertnej zostavy Framus Five?

Zatiaľ to tak vyzerá. Na doske ho uvádzame zatiaľ ako hosťa. Ale ako to bude celé ďalej, tým som sa ešte nezaoberal. Či to trebars nebude tak, ako pri Rolling Stones s basistom Darrylom Jonesom čoby stálym hosťom, zatiaľ neviem. Jednoducho hovorím, že Pavol Ľuboša zastupuje, nie nahrádza.

Pieseň Má vlast bola ako prvý singel vybraná preto, že sa na nej hráčsky podieľa Luboš Andršt?

Nie, to je náhoda a som rád, že to tak vyšlo. Hlavný dôvod bol v tom, že text tej piesne je tak aktuálny, až ma to prekvapilo. Najviac ma šokovalo, keď mi autor textu Jiří Žáček povedal, že ho napísal už asi pred desiatimi rokmi, a znie, akoby ho písal na súčasnú dobu. Navyše si myslím, že sa mi tá pesnička skladateľsky celkom podarila, Luboš ju krásne zaranžoval, pekne tam hrá aj Honza Hrubý. Proste je to niečo, čím som sa chcel prezentovať. Aj keď celý album je samozrejme veľmi rôznorodý, nedá sa povedať, že by preň bola Má vlast vyslovene typická.

Jiří Žáček je jedným z radu ľudí, s ktorými ste skôr spolupracoval a ku ktorým sa teraz na novom albume "vraciate". To bol od začiatku zámer?

To určite nie. Väčšinou pracujem intuitívne a žiadne koncepty nevymýšľam. Ale keď som sa začal preberať staršími vecami, narazil som na starší Šrutův text, na jednu Skoumalovú pesničku, ktorá bola pripravená už na minulý album, ale vtedy sme si s ňou nejako nevedeli dať rady. A rovnako tak som našiel aj titulný text Mohlo by to bejt nebe. To som vymyslel už pred pár rokmi viacmenej pre seba, keď som dostal text od Milana Šaška.

Záverečným bonusom je vlastne tiež taký pohľad späť. Môžeme mu povedať "remake coververzie", pretože Svět naruby Ježka, Voskovca a Wericha ste naspieval už v 60. rokoch.

K tomu ma inšpiroval hudobný publicista Pepa Vlček. Bavili sme sa pred časom o tom, že pripravujem novú platňu a on mi navrhol, aby som znovu naspieval Svět naruby, pretože začína byť zase aktuálna. Pesničku sme nahrali na jar 1969, keď nastupovala husákova normalizácia, všetci sme sa k tomu zúfalstvu chceli vyjadriť. A je to moja vôbec prvá po česky spievaná vec, predtým som spieval výhradne po anglicky. Bola nahraná pre poslednú rozhlasovú Houpačku Jirky Čierneho, ktorú potom zakázali - nie kvôli mojej pesničke, ale kvôli protestsongu Jaromíra Vomáčka Bež domov, Ivan.

A moju nahrávku v rozhlase zmazali, zachovala sa len veľmi nekvalitná amatérska nahrávka, ktorú mi poslal jeden poslucháč a ja ju mám v archíve. Tak som teraz poprosil Ľuboša Andršta, aby Svět naruby znovu zaranžoval. A musím povedať, že ak je na tomto albume niečo ako skvelá vizitka Ľuboša Andršta, tak je to práve tento aranžmán, možno viac, než tie dve pesničky, ktoré zložil. Náladou mi veľa pripomína Noc je můj den, vôbec prvú pesničku, ktorú koncom 60. rokov Luboš priniesol do Framus a máme ju v repertoári dodnes. Tú považujem za vôbec najkrajšiu vec, ktorú Luboš zložil.

Albumom Mohlo by to bejt nebe ste sa vrátil pod krídla Supraphonu. Prečo zrovna v čase, keď je trend osamostatňovať sa od veľkých vydavateľstiev?

Do istej miery je to skutočne návrat strateného syna, pretože v Supraphone som začínal. Ale na druhej strane s ním spolupracujem vlastne neustále, pretože priebežne vychádzali rôzne reedície, na ktoré mal Supraphon práva. Avšak aj tento návrat je možno dôsledok covidové situácie. S manažérom Davidom Gaydečkou, s ktorým spolupracujem už pätnásť rokov a spoločne sme vydali predchádzajúci album Sto roků na cestě, sme sa dohodli, že skúsime osloviť Karla Denise a Supraphon. Okamžite sme sa dohodli. Musím priznať, že sa nám uľavilo, pretože to bolo v značne neistej dobe, keď nikto nevedel, ako to finančne a nákladovo bude. A musím dodať, že som s tou spoluprácou spokojný a cítim sa v Supraphone dobre.

Rozhovor redakcii Hudba.sk poskytla PR manažérka Adriana Čahojová z vydavateľstva Supraphon. 

Foto: Lukáš Kadeřábek


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
27 28 29 30 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti