Vo štvrtok prichádza do slovenských kín nový dokument Kapela režiséra Ladislava Kaboša. Príbeh o chlapcoch z Veľkej Lomnice, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj život, nakrútil známy tvorca ako voľné pokračovanie dokumentu Všetky moje deti (2013).
Talent, šťastie a Pohoda
Napriek talentu a nasadeniu všetkých zúčastnených tvorcovia snímku podľa Kaboša dotiahli do finálnej podoby aj vďaka veľkému šťastiu. "Niektoré veci, ktoré sa stali, považujem proste za zázrak. Počas nakrúcania filmu sme napríklad vôbec netušili, že sa mi podarí presvedčiť Michala Kaščáka, aby kapela zahrala na Pohode. Poprosil som ho, či by v záujme nášho dokumentu mohli zahrať na Pohode aspoň nejakú jednu, dve pesničky a Kaščák sa ma hneď opýtal ‘A myslíte, že by zvládli zahrať aj hodinový koncert?‘ Vtedy som povedal, že určite áno, aj keď som ich nikdy nepočul hrať celú hodinu... A nikdy som ich nepočul hrať ani tak dobre, ako hrali na Pohode," spomína režisér.
Po ich vystúpení na Pohode vraj stage manažér daného pódia zhodnotil, že odohrali najlepší koncert. "Tento rok hrali na Pohode tiež, dokonca záverečný koncert festivalu. Ráno o piatej sme s nimi a s návštevníkmi festivalu vítali slnko. Niektoré veci, ktoré sa prihodili, boli teda tak trošku zázrak a náhoda, no bez toho len ťažko môžete robiť dokument. A potom sme, samozrejme, mali nejaké veci aj nachystané a premyslené. Protagonistom filmu sme však vo všetkých situáciách, ktoré sme si nastavili, nechali veľkú voľnosť," vraví režisér.
Navodili hudobníkom len atmosféru, aby situácie vznikli. "Niekedy som sa musel napríklad rozčúliť, aby sme natočili nejaký dialóg a pôsobilo to autenticky. My sme tam boli na to, aby sme tie situácie pripravili a oni tam boli na to, aby sa prejavili. Potom sme už len točili a nikdy sme nič neopakovali, nebola tam žiadna scéna, ktorú by sme znovu pretáčali," povedal Kaboš počas tlačovej konferencie.
So skupinkou rómskych hudobníkov je podľa vlastných slov stále v kontakte. "Boli s nami aj v Piešťanoch na Cinematiku, kde hrali. Všetkým sa to páčilo, ľudia tancovali. Od nakrútenia filmu chlapci stále niekde hrajú, majú jednu ponuku za druhou, Marián Čekovský s nimi už dvakrát vystupoval, hrali aj v KC Dunaji... Záleží na nich. Keď sme začínali pracovať na tomto filme, diváci, ktorým sme o nich hovorili, sa im vyskladali na basu a harmoniku, pretože nemali na vlastné nástroje. Dostali šancu. Urobili sme pre nich, čo sme vedeli. Bolo by úžasné, keby každý človek v živote dostal aspoň jednu šancu, aby mohol ukázať, čo v ňom je a aby mohol zažiariť a rozkvitnúť," poznamenal Kaboš.
Tragikomické peripetie aj láskavý humor
Samotní kapelníci reagovali na film pozitívne. "Keď ho videli, boli dojatí. Počas nakrúcania sa ma vždy pýtali, čo sme tam dali a čo nie a hovorili mi ‘Toto tam neslobodno dať! Toto môžete, ale toto už vôbec nie, to sa nehodí...‘ Niektoré veci sme do filmu napokon skutočne nezakomponovali, pretože som mal pocit, že by ich nejakým spôsobom poškodili a boli aj veci, nad ktorými oni sami rozmýšľali, či sú použiteľné, ale po premiére na Cinematiku za mnou vlastne neprišli už so žiadnou zásadnou pripomienkou," uviedol režisér.
Dokument plný tragikomických peripetií, láskavého humoru a energickej hudby o túžbe a nádeji na lepší život vznikal zhruba dva roky. Samotná realizácia filmu trvala len mesiac, Kaboš ho dokončil na jar tohto roku a začiatkom júla už ho uviedli v predpremiére na tohtoročnej Pohode.
V medzinárodnej premiére film premietli na 34. ročníku MFF vo Varšave, kde súťažil v oficiálnom výbere dokumentov z celého sveta. Programový riaditeľ fetivalu Stefan Laudyn snímku zaradil na druhé miesto svojich top 10 dokumentov.O produkciu filmu, ktorý vznikol za účasti RTVS a Českej televízie, sa postarala Svatava Maria Kabošová. Finančne jeho výrobu podporil Audiovizuálny fond. Dokument začiatkom novembra premietnu aj na 20. ročníku MFF v Minsku a počas veľkonočných prázdnin hu uvedú i na Dvojke.
Zdroj: SITA
Foto: kapela.mediafilm.sk
