V novej piesni Senses zachytáva Tomáš Gulán všetkými ľudskými zmyslami zážitky rodiny utekajúcej pred vojnou. Ide o introspekciu do človeka, ktorý sa ocitol v ohrození života a v rovnakom ohrození sú aj jeho najbližší. Všade okolo seba vníma deštrukciu a uprostred týchto hrôz hľadá záchytný a bezpečný bod a chytá sa aj toho najslabšieho stebla viery a nádeje.
"Kľúčová fráza textu vznikla, keď som si po niekoľkých mesiacoch stretávania sa s ukrajinskými ženami a ich deťmi reflektoval, čím si pred a počas úteku z domova prešli a čím pretrvávajúco prechádzajú: malé dievčatko, ktoré v jednej ruke drží zablatenú plyšovú hračku a druhou sa drží svojej mamy. V takej situácii boli mnohí z nich, kým sa im podarilo dostať do bezpečia k nám," hovorí Tomáš Gulán.
V piesni sa strieda viacero polôh a dialógov. Matka reflektuje svoje detstvo v kontraste k dnešnému rozbombardovanému stavu svojho rodného domu, dcéra sa obracia na mamu, ku svojej jedinej istote, matka sa kdesi v pivnici obracia k nebesám a prosí o "zbavenie od zlého", hlásateľka v rozhlase varuje pred leteckým útokom, a celá spoločnosť úpenlivo prosí o mier.
"Od začiatku som mal predstavu, že aj hudobne musí byť skladba čo najkontrastnejšia a najintímnejšia. Preto sa v nej stretávajú dva kontrastné svety: zbrane a všetko nimi spôsobené reprezentuje dunenie elektronického beatu a v kontraste je trpiaci človek, reprezentovaný iba svojím hlasom – ženským aj mužským."
Spoluprácu na nahrávaní ženských vokálnych partov Tomášovi zabezpečila Sona Kmet, ktorá minulý rok vydala svoju pieseň reflektujúcu vojnu na Ukrajine s názvom Big Brother, ku ktorej teraz zverejnila verziu s organovým sprievodom Martina Baka z bratislavského veľkého evanjelického kostola na Panenskej.
"Počas nahrávania sme sa s Tomášom museli popasovať s veľmi technickými vokálmi, ktoré spolu tvoria celý spevácky zbor," komentuje Soňa proces vzniku nahrávky, a dodáva: "Tak ako v texte, aj v speve sa vyskytujú rôzne prístupy a perspektívy: malého dievčatka s macíkom v ruke, jeho mamy, ktorá svoju dcéru aj seba uisťuje a dodáva im nádej, či dedinský rozhlas varujúci pred hroziacim náletom."
K piesni vznikol aj jednoduchý videoklip, v ktorom dvaja protagonisti moknú pred zrúcaninou. "Výber lokácie na video bol zámerný," hovorí Tomáš. "Potrebovali sme miesto, ktoré je ruinou a život sa do nej už zrejme nikdy nevráti. Pozeráme okolo seba, hľadíme do neba, do zeme, navzájom nekomunikujeme a vieme, že zničené veci a vzťahy sa do normálu už nikdy nevrátia. Ostáva už len viera, že snáď sa to jedného dňa všetko skončí a obráti aspoň kúsok k lepšiemu."
Informácie redakcii Hudba.sk poskytli Soňa Kmet a Tomáš Gulán. Text správy sme upravili.