Po vydaní Rádiohlavami oceneného albumu Sonety, prichádza zoskupenie jazzových hudobníkov a literárnych nadšencov sústredených okolo Františka Báleša so svojím druhým autorským počinom spájajúcim krásu slovenskej poézie a hudby.
Líder ansámblu je v umeleckých kruhoch známy nielen ako jazzový hudobník, ale aj ako obdivovateľ a propagátor klasickej poézie. Inšpirovaný dielami, ktoré sú širšej verejnosti známe najmä zo školských lavíc, sa rozhodol popularizovať tento druh literatúry vlastnou hudobnou tvorbou na pomedzí žánrových oblastí jazzu a vážnej hudby.
"Básne Múzické sú hudobným odrazom mojej fantázie, ktorá sa zľahka uberá po ceste poetických príbehov. Dokonalé tvary melódií, harmónií a rytmov už predo mnou vytvorili Hviezdoslav, Dilong, Smrek, Kostra, Kráľ a Rúfus. Mojou túžbou bolo ich iba citlivo preniesť do podoby piesní. S pocitom neutíchajúcej fascinácie a nesmiernej vďaky sa preto skláňam pred majstrovstvom týchto velikánov," uviedol František Báleš.
Úvodnou skladbou albumu Básne Múzické je óda na Hviezdoslava s názvom Tisíc atmosfér, ktorú autor hudby vytvoril aj textovo, ako poetické vyznanie svojho vzťahu k najväčšiemu slovenskému básnikovi. Pieseň je zároveň introdukciou k Hviezdoslavovým Krvavým Sonetom z roku 1914, ktoré dominujú dramaturgii albumu.
Narozdiel od tzv. Hviezdnych sonetov z roku 1886, ktoré ansámbel predstavil na svojom prvom albume, je "krvavý" odkaz neskoršej tvorby nášho najväčšieho básnika, v dnešných - vojnovým konfliktom poznačených časoch, silne aktuálny. Autor hudby, inšpirovaný dramatickým, vojnové udalosti odsudzujúcim dielom, siahol po jeho vynikajúcich prekladoch z pera britského literáta Johna Minahanea (The Bloody Sonnets, LIC, 2018) a po hudobnej stránke sa rozhodol pre súznenie svojho jazzového ansámblu so saxofónovým kvartetom.
"Je mi cťou a veľkým potešením spolupracovať so skvelými umelcami zo zoskupenia Pressburg Saxophone Quartet pod vedením Ladislava Fančoviča. Ich klasický spôsob hry na saxofónoch je blízky mojej súčasnej estetike a výsledkom spolupráce našich dvoch zostáv je hudba, ktorá splnila moje predstavy o Hviezdoslavových Krvavých sonetoch v preklade Johna Minahanea."
Rudolf Dilong je ďalším z plejády veľkých slovenských básnikov, ktorí svojou poéziou inšpirovali hudobnú tvorbu Františka Báleša. Dve diela autora tzv. katolíckej moderny Dráma na počiatku (zo zbierky Hviezdy a smútok, 1934) a Lodičky a lode (zo zbierky Honolulu, pieseň labute, 1939) sú poetickým obrazom túžby po večnej kráse, ktorý na albume hudobne dokresľuje aj krídlovka Ondreja Jurašiho.
Báseň Janka Kráľa s názvom Moja pieseň (zbierka Ponášky, 1874) bola zhudobnená pri príležitosti 200. výročia narodenia známeho štúrovského básnika - rebela. Skomponovaná pre violončelo (Katarína Baarová), kontrabas (Vladimír Máčaj) a vokálne sexteto WAF band pod vedením Matúša Uhliarika, má blízko k vážnej hudbe 19. storočia a vytvára tak kontrast voči väčšine jazzovo znejúcich skladieb na albume.
Inšpiráciu z komornej tvorby Erika Satieho, či Francisa Poulenca, čerpal autor pri zhudobnení básne Milana Rúfusa s názvom Báseň o básni (zbierka Ako stopy v snehu, 2008). Snáď najväčší kontrast voči Krvavým sonetom vytvára lyrická báseň Jána Kostru Vzdych (zo zbierky Presila smútku, 1946) "Tak málo stačí k šťastiu, dúšok vína" a najmä radostná, vitalistická poézia Jána Smreka v básni Dnes milujem svoj deň (zbierka Odsúdený k večitej žízni, 1922).
Album uzatvára posledný zo zbierky Krvavých sonetov "Nuž iďte zbohom, piesne krvavé", znejúci na pozadí hudby v štýle novodobej passacaglie. Spev v angličtine (Matúš Uhliarik) za sprievodu saxofónov, v kombinácii s umeleckým prednesom Vladimíra Jedľovského v pôvodnom slovenskom jazyku, vytvára dramatický a zároveň slávnostný záver albumu.
Nielen samotné hudobné naštudovanie, ale aj dôkladná textová analýza básní boli súčasťou prípravy albumu. Pri odhaľovaní množstva básnickým obrazov, dešifrovania metafor a skúmania historických udalostí stojacich na pozadí vzniku literárnych diel, boli protagonistom CD albumu nápomocní aj odborní poradcovia. Album je odrazom vzájomnej symbiózy členov ansámblu a odráža ich spoločnú estetiku, myslenie a názory na umeleckú oblasť hudby a literatúry.
Podľa slov autora je existencia ansámblu postavená najmä na podpore a vzájomnom porozumení jeho členov, ktorými sú spevák Matúš Uhliarik, kontrabasista Vladimír Máčaj a bubeník Juraj Šušaník. Ich umelecký a najmä ľudský vklad považuje za neodmysliteľnú súčasť spoločného diela s názvom Básne Múzické.
"Mnohokrát ďakujem mojim najbližším kolegom z ansámblu, všetkým hosťujúcim umelcom ako aj blízkym priateľom a známym, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom spolupodieľali na vytvorení tohto diela (Igor Baar, Braňo Gotthardt, Kristína Majorošová, Peter Beňo, Beáta Uhliariková, Anna Očkajová, Joe Tarantino, Ján Sudzina a mnohí ďalší.) Špeciálna vďaka patrí nášmu priateľovi Gabrielovi," uzatvára František Báleš.
Informácie a fotografie redakcii Hudba.sk poskytol František Báleš.
