Ďalší rok sa chýli ku koncu, a tak nastal čas bilancovania. Rovnako ako vlani, aj tentoraz venujeme posledné vydanie rubriky Týždeň v hip-hope výberu tých najlepších tohtoročných albumov. Nepôjde však o rebríček v pravom zmysle slova, ale o zoznam 20, resp. 22 nahrávok zoradených v chronologickom poradí podľa dátumu vydania, ktoré mňa osobne najviac zaujali.
(22. januára, Halflife Records)
Eponymné názvy obvykle dostávajú debutové albumy. Classified o tomto zvyku asi nepočul, pretože po sebe pomenoval až svoju 15. štúdiovku. No nech bol dôvod tohto kroku akýkoľvek, nič to nemení na fakte, že tento rodák z kanadského Enfieldu ani tentoraz nesklamal a znova namiešal vyvážený mix vážnejších aj odľahčenejších skladieb, ktoré okorenil svojím tradičným humorom. Classified je jedným z mála rapperov, ktorí dokážu vytvoriť chytľavé skladby vhodné pre rádiá bez toho, aby museli ubrať na kvalite. Niečo ako náš Vec.
Classified - 3 Foot Tall
Inspectah Deck & 7L & Esoteric - Czarface
(19. februára, Brick Records)
V novembri uplynulo dvadsať rokov od vydania jedného z najzásadnejších hip-hopových albumov histórie - Enter The Wu-Tang (36 Chambers). Pri tejto príležitosti mal Wu-Tang Clan vydať novú spoločnú štúdiovku, čo sa však zatiaľ nepodarilo. Rozsiahla diskografia Clanu sa však aj napriek tomu aj tento rok rozrástla o niekoľko nových počinov jednotlivých členov tejto legendárnej formácie. Jedným z nich bola nahrávka Czarface, ktorú spáchal Inspectah Deck s bostonským duom 7L & Esoteric. Táto trojica potešila predovšetkým fanúšikov klasického boombapu 90. rokov, ktorí sa už môžu tešiť na pokračovanie tohto albumu.
Inspectah Deck & 7L & Esoteric - Hazmat Rap
Ghostface Killah - Twelve Reasons To Die
(16. apríla, Soul Temple Records)
Necelé dva mesiace po Czarface sa priaznivci Wu dočkali ďalšej porcie kvalitného rapu. Tentoraz sa o to postaral najproduktívnejší člen Clanu Ghostface Killah. Ten spojil sily s producentom Adrianom Youngeom a výsledkom je temný, konceptuálny album Twelve Reasons To Die. V podstate ide o soundtrack k rovnomennému komiksu, pričom Ghost znova dokazuje, že patrí k najlepším storytellerom na zámorskej scéne. Album sa dočkal aj remixovej verzie, ktorú produkoval kompletne Apollo Brown.
Ghostface Killah - Rise Of The Ghostface Killah
Homeboy Sandman - Kool Herc: Fertile Crescent + All That I Hold Dear
(16. apríla + 6. augusta, Stones Throw)
Homeboy Sandman mal vlani veľmi plodný rok, keďže po podpise so Stones Throw vydal album a dve EP. Tento rok trochu v pracovnom tempe poľavil, no napriek tomu vyprodukoval dve EP nahrávky - najprv v apríli Kool Herc: Fertile Crescent, ktorá vyšla v deň narodenín "otca" hip-hopu DJ-a Kool Herca, a následne v auguste All That I Hold Dear. Boy Sand na oboch EP prináša svoj typický štýl založený na hraní sa so slovami, v čom sa mu môže vyrovnať iba málokto.
Homeboy Sandman - Men Are Mortal
R.A. The Rugged Man - Legends Never Die
(30. apríla, Nature Sounds)
Dlhých deväť rokov museli čakať fanúšikovia R.A. The Rugged Mana na jeho druhú štúdiovku. Čakanie sa však oplatilo, pretože jeden z najbláznivejších amerických rapperov ani tentoraz nesklamal. Album Legends Never Die obsahuje všetko, čo má dobrý album mať, čiže kvalitné beaty, prepracované texty, rap zvládnutý na jednotku a ako bonus prvotriednych hostí ako Talib Kweli, Brother Ali, Masta Ace alebo Tech N9ne.
R.A. The Rugged Man feat Talib Kweli - Learn Truth
Talib Kweli - Prisoner Of Conscious
(7. mája, Javotti Media)
Dočkali sa aj priaznivci pred chvíľou spomínaného Taliba Kweliho, ktorý po viacerých odkladoch v máji konečne vydal album Prisoner Of Conscious. Ani v tomto prípade nedošlo k žiadnemu prekvapeniu, keďže Talib zostal verný uvedomelému rapu. Po hudobnej stránke je to však pestrá nahrávka, nakoľko o produkciu jednotlivých trackov sa postarali mená ako Oh No, RZA, Sean C & LV, S1, Terrace Martin, či J. Cole. Medzi hosťami sa okrem iných objavil prekvapivo aj Nelly, čo Kwelimu pred vydaním viacerí vyčítali. Po vypočutí ich spoločnej skladby však musela väčšina kritikov svoj názor zmeniť.
Talib Kweli - Human Mic
Aceyalone - Leanin' On Slick
(28. mája, Decon)
Losangeleský Aceyalone pôsobí na scéne už od začiatku 90. rokov, no napriek tomu pôsobí sviežejšie než väčšina nováčikov, ktorí sa dennodenne snažia zaujať na internete. Člen formácií Freestyle Fellowship, Haiku D'Etat a The A-Team si na tento rok pripravil ďalšiu sólovku s názvom Leanin' On Slick, ktorá nadväzuje na nahrávku Aceyalone & The Lonely Ones z roku 2009. Oba tieto albumy sa vyznačujú predovšetkým tým, že sú bez problémov "počúvateľné" aj pre ľudí, ktorí hip-hop inak príliš nemusia.
Aceyalone - Leanin' On Slick
Prago Union - Vážna Hudba
(16. júna, Strojovna)
To, že v tomto zozname nebudú chýbať Prago Union, bolo jasné už od momentu, keď Kato a spol. ohlásili, že pripravujú nový album. Ten sa mal pôvodne volať Katologie, nakoniec však dostal názov Vážna Hudba. Novinka dorazila cez prázdniny a všetci milovníci slovných hračiek, metafor a asociácií mali hneď Vianoce. Kandidát vět Kato je totiž ten, čo rap stále vie, a ktorého to hlavne stále baví.
Prago Union - Naodpis
Blame One & J57 - Walk In The Sun
(27. augusta, Soulspazm Records)
Nedocenených kvalitných rapperov je na zámorskej scéne pomerne veľa, no máloktorý z nich je navyše aj tak málo známy ako Blame One. Jeho meno nehovorí nič ani mnohým ľuďom, ktorý hip-hop sledujú naozaj pozorne. A to je veľká škoda, pretože Blame One má čo ponúknuť. Dôkazom toho je aj jeho nový album Walk In The Sun, ktorý nahral s producentom J57.
Blame One & J57 feat Akie Bermiss - They Don't Know
Brother Ali - Left In The Deck
(5. septembra, Rhymesayers Entertainment)
Naopak Brother Ali si už vybudoval slušné renomé a rešpektujú ho aj viacerí veteráni. Ali tento rok síce album nevydal, začiatkom septembra však bez ohlásenia vypustil nahrávku Left In The Deck, ktorá obsahuje desať doteraz nevydaných skladieb. Všetky produkoval Jake One a vznikli počas nahrávania Aliho albumu Mourning In America And Dreaming In Color.
Brother Ali - Not A Day Goes By
AMO - Rok Nula
(13. septembra, SPD)
Slovenská scéna má v tomto zozname troch zástupcov, pričom prvým z nich sú AMO a ich Rok Nula, ktorým odštartovali druhú dekádu svojho fungovania. Ako som spomínal už v recenzii, Opak a Moe zostávajú naďalej pozitívne naladení, no celkovo z albumu cítiť vyzretosť a zmeny, ktorými si prešli v súkromnom živote. To sa pochopiteľne odráža aj na témach jednotlivých skladieb, ktoré tak nútia poslúchača zamyslieť sa.
AMO - Doma
Guilty Simpson & Small Professor - Highway Robbery
(24. septembra, Coalmine Records)
Guilty Simpson mal vlani v tomto zozname zastúpenie vďaka albumu Dice Game, ktorý mu produkoval Apollo Brown. Tento rok pre zmenu spojil sily s nie príliš známym beatmakerom menom Small Professor a znova je z toho jeden z najlepších počinov roka. Ich spoločná nahrávka s názvom Highway Robbery má síce iba 24 minút, no aj v tomto prípade sa potvrdilo staré-známe, že menej je niekedy viac.
Guilty Simpson & Small Professor feat. A.G. - It's Nuthin
Pusha T - My Name Is My Name
(8. októbra, G.O.O.D. Music)
Tento rok prišli s novými štúdiovkami tri najväčšie mená súčasného hip-hopu - Jay Z, Eminem aj Kanye West. Všetci traja menovaní vydali viac než solídne albumy, no napriek tomu sa ani jeden z nich do mojej dvadsiatky najlepších albumov nedostal. Z mainstreamových interpretov to dokázal iba Pusha T s jeho dlho očakávaným a niekoľkokrát odloženým sólo debutom My Name Is My Name. Práve pre početné odklady vydania spojené s veľkými očakávaniami boli na mieste obavy, že album nakoniec bude sklamaním. To sa však nestalo, a práve preto si zaslúži miesto v tomto zozname.
Pusha T - Numbers On The Boards
Black Milk - No Poison No Paradise
(15. októbra, Fat Beats Records)
Detroitský rapper a producent Black Milk bol tri roky relatívne ticho (ak nerátame projekt Random Axe), to sa však zmenilo na jeseň, keď vypustil svoju piatu sólovku No Poison No Paradise. Na nej sa Milk vracia do svojho detstva a mladosti, pričom prostredníctvom príbehov z tohto obdobia dáva najavo svoju vyzretosť. Tá sa prejavuje aj po technickej stránke, či už ide o samotný rap alebo produkcie.
Black Milk - Sunday's Best / Monday's Worst
Delik - Sloboda
(30. októbra, I Love Party Production)
Podobne ako Pusha T absolvoval tento rok svoj sólový debut aj Delik z formácie Moja Reč. Aj v jeho prípade sme si na album museli počkať trochu dlhšie, než bolo plánované, no trpezlivosť sa našťastie vyplatila. Delikovu Slobodu produkoval takmer celú dvorný beatmaker MR Jozef Engerer, čo sa ukázalo ako veľmi múdry krok. Album vďaka tomu drží pekne pokope, no na druhú stranu nie je monotónny. K lyrickej stránke stačí povedať, že Delik si svoju reputáciu jedného z najlepších slovenských rapperov určite nepokazil, práve naopak.
Delik - Iba ja
Modré Hory - Big Beat
(7. novembra, Slnko Records)
Zatiaľ čo Delik sa rozhodol ísť sólo, Lyrik a Bene sa po piatich rokoch znova spojili, aby obnovili projekt Modré Hory. Ich druhá štúdiovka nesie názov Big Beat a každý, kto pozná ich tvorbu, musel vopred vedieť, že tento album sklamaním určite nebude. Modré Hory reprezentujú jednoducho "iný" hip-hop, žiadne plytké texty, klišé frázy alebo braggadocio, namiesto toho inteligencia, humor a slovné hračky.
Modré Hory - Country 2008
Smif-N-Wessun - Born And Raised
(3. decembra, Duck Down Music)
Smif-N-Wessun mali k reggae blízko predovšetkým v začiatkoch svojej kariéry. To, že majú tento žáner stále v láske, však najnovšie dokázali novou EP nahrávkou Born And Raised. Tú produkovali kompletne Beatnick & K-Salaam, pričom na refrénoch dostali priestor napríklad Junior Reid, Jahdan Blakkamoore alebo Jr. Kelly.
Smif-N-Wessun feat. Junior Reid - Solid Ground
Roc Marciano - Marci Beaucoup + The Pimpire Strikes Back
(10. decembra + 4. novembra, Man Bites Dog Records)
Roc Marciano mal na svojich prvých dvoch sólovkách (Marcberg a Reloaded) iba dvoch hostí. Novinku Marci Beaucoup však poňal úplne inak, keďže si hostí pozval do každej jednej skladby. V podstate tak ide skôr o kompiláciu, ktorej ucelenosť jej autor dosiahol tým, že sa postaral o všetky produkcie. Marciano však tento rok vydal de facto dva albumy, keďže mesiac pred Marci Beaucoup ponúkol zdarma na stiahnutie mixtape The Pimpire Strikes Back, ktorý obsahoval 16 dovtedy nevydaných skladieb.
Roc Marciano feat. Evidence - Love Means
Talib Kweli - Gravitas
(15. decembra, Javotti Media)
Talib Kweli zjavne chcel svojim fanúšikom vynahradiť dlhé čakanie na vyššie spomínaný album Prisoner Of Conscious, a tak nelenil a vydal tento rok ešte jeden album. Ten má názov Gravitas a nesie sa v podobnom duchu ako jeho predchodca. Niekto môže Kwelimu vyčítať, že je až príliš lyrický, no on našťastie tieto hlasy nepočúva a naďalej robí to, čo mu ide najlepšie. A práve vďaka tomu patrí k tej veľmi malej skupine interpretov, ktorí akoby ani nedokázali sklamať.
Talib Kweli - The Wormhole
Sean Price & M-Phazes - Land Of The Crooks
(17. decembra, Coalmine Records)
Kým fans Prago Union mali Vianoce už v lete, tí, ktorých lyrickým kráľom je Sean Price, sa dočkali až týždeň pred 24. decembrom. Vtedy totiž Ruck a austrálsky producent M-Phazes predstavili spoločné EP Land Of The Crooks, o ktorom po prvý raz informovali len začiatkom decembra. Sean sa na tomto EP znova prezentuje v top forme, keď prináša texty plné punchlineov a humoru.
Sean Price & M-Phazes feat. Roc Marciano & DJ Devastate - Murdah Type Thinkin
Autor: Miguel Mitchél
Foto: CD cover
Súvisiaci interpreti: AMO, Prago Union
