Måneskin sú živým príkladom toho, že európska kapela z mimoanglofónneho prostredia si môže podmaniť svet. Po tom, čo zažiarili v milovanej i nenávidenej Eurovízii, sa im podarilo vydať dve skladby, ktoré sa umiestnili v Top 10 britského rebríčka singlov, na konte majú viac ako štyri miliardy streamov, vystúpenie pred Rolling Stones či spoluprácu s Iggym Popom. Úspech je zreteľnejší o to viac, že súčasná doba praje omnoho viac mladým sólovým interpretom ako novým kapelám.

Eurovízia je udalosťou, ktorá dlhodobo triešti názory verejnosti, odborníkov, a dokonca aj celých krajín. Sú takí, ktorí na ňu nedajú dopustiť (napr. na Malte je radená takmer k národným udalostiam), v kontexte strednej Európy ju zase vnímame viac ako estrádnu projekciu súčasného gýču.

Unikátnu optiku majú na túto udalosť interpreti, ktorým sa vďaka nej podarilo presadiť, a tu treba uznať, že Eurovízia akcentuje krásu kultúrnej a žánrovej rozdielnosti, a skutočne dáva priestor krajinám, ktoré dlhodobo stoja na hudobnej periférii. Len za posledné roky sa vďaka nej presadila napr. Ukrajinka Ruslana, Fíni Lordi, Nór Alexander Rybak, Nemka Lena či Portugalec Salvador Sobral. Po niekoľkých slabších ročníkoch sa dostala medzinárodná súťaž do pozornosti práve vďaka temperamentnému vystúpeniu rockerov Måneskin, kde bodovali so skladbou Zitti e Buoni.

Štvorica zažiarila vďaka možno až kalkulovanej provokatívnosti, v rámci ktorej prezentuje inkluzívny prístup k gendru a sexu, dobre známy zo hudobnej scény 70. rokov, odkiaľ si požičala i žánrovú nálepku glam-rock. Dôraz na imidž je niečo, čo k súčasnej vizuálnej dobe nepochybne patrí, otázkou je, či to nejde v prípade zostavy pôvodom z Ríma až na úkor hudobnej stránky veci.

Måneskin momentálne Európe predstavujú svoj najnovší, v poradí tretí štúdiový album s názvom Rush!, na ktorom prinášajú 17 skladieb na hranici popu a hard rocku.  Napriek niektorým mimoriadne negatívnym hodnoteniam (Pitchfork dal 2 z 10, au!) sa hodnotenie väčšiny zahraničných hudobných redakcií ustálilo na slušnej hladine 7/10.

Ak sa však bavíme o živej prezentácii, tej skutočne nie je čo vytknúť – na pódiu a pred kamerami panuje medzi členmi kapely absolútna synergia. Drzý rockový drajv a nespútaný pohyb korenený autentickými talianskymi veršmi odovzdávajú Måneskin na koncertoch s profesionalitou hodnou ozajstnej áčkovej kapely.

Na základe recenzií od českých kolegov si tiež navyše dovolím napísať, že nezaostávajú ani po inštrumentálnej a zvukovej stránke. Nezostáva tak nič iné, len nechať sa o tom presvedčiť naživo. Ich nekončiace svetové turné bude mať čoskoro zastávku vo Viedni aj v Prahe.

Måneskin vystúpia 28. apríla vo viedenskom Hallenstadion a 14. mája v pražskej O2 aréne.

Autor: Matej Kráľ