Dodnes je uznávaný ako medzinárodný symbol odporu proti režimu diktátora Pinocheta a boja za ľudská práva nielen v Čile, ale aj v ďalších krajinách Latinskej Ameriky. Od narodenia Victora Jaru, čilského básnika, speváka a politického aktivistu, uplynie dnes, 28. septembra, 90 rokov.
Victor Lidio Jara Martínez sa narodil 28. septembra 1932 v meste Lonquén, neďaleko hlavného mesta Santiago v chudobnej roľníckej rodine. Negramotný otec Manuel Jara opustil rodinu ešte počas jeho ranného detstva. Jeho matka Amanda, ktorá vedela čítať aj písať, poskytla synovi základné vzdelanie a naučila ho hrať na gitare. Sama často spievala a hrávala na gitare i klavíri na miestnych oslavách. Matka zomrela keď mal chlapec 15 rokov.
Victor Jara začal po jej smrti študovať účtovníctvo, ale čoskoro prestúpil do kňazského seminára, odkiaľ, sklamaný pomermi v cirkvi, odišiel slúžiť do armády. Po návrate domov sa intenzívne venoval ľudovej hudbe a štúdiu divadla na čilskej univerzite. V polovici 50. rokov začal spievať v hudobno-tanečnej skupine Cuncumen. Od konca 50. rokov sa podieľal aj na režírovaní mnohých divadelných hier.
Bol členom latinsko-amerického folkového hnutia Nueva cancion. Svoj prvý sólový album vydal v roku 1966. Jeho baladicky ladené gitarové piesne, obsahujúce prvky tradičnej ľudovej hudby a texty s častým ľavicovo-politickým kontextom, sa stali veľmi populárne. Na jeho umelecký vývin mal vplyv aj básnik Pablo Neruda.
Zomrel na štadióne smrti
Od konca 60. rokov sa stal Victor Jara podporovateľom a aktivistom koalície ľavicových strán Ľudová jednota, za ktorú kandidoval Salvador Allende na post prezidenta. Pred voľbami v roku 1970 sa priamo zapojil do jej volebnej kampane, keď na mítingoch strany organizoval koncerty. Voľby boli pre koalíciu úspešné, no fašistická vojenská junta na čele s generálom Augustom Pinochetom 11. septembra 1973 zvrhla prezidenta Allendeho a po krvavom prevrate sa dostala k moci. Allende spáchal samovraždu a hneď na druhý deň, 12. septembra ráno, prišli pučisti po Victora Jaru.
Zadržali ho na Technickej univerzite v Santiagu a spoločne so stovkami vojenskej junte nepohodlných občanov - študentov a predstaviteľov inteligencie - ho odviezli na futbalový štadión v Santiagu, ktorý sa zmenil na obrovské väzenie. Tam bol podrobený vypočúvaniu a brutálnemu mučeniu. Zlomili mu rebrá aj všetky prsty na rukách, aby nemohol písať a hrať na gitare. Ešte pred tým však stihol tajne napísať báseň o podmienkach väzenia na štadióne, ktorú sa mu podarilo ukryť a s pomocou jedného zo spoluväzňov prepašovaťv topánke zo štadióna na verejnosť. Neskôr bola aj zhudobnená, postaral sa o to v roku 1975 Pete Seeger, ktorý anglický preklad bezmennej básne spojil s hovoreným slovom popisujúcim tragické udalosti, počas ktorých vznikla, a nahrávku pomenoval Estadio Chile. Báseň je vnímaná ako prvá a najautentickejšia umelecká obžaloba Pinochetovho režimu.
Victor Jara zomrel spolu so stovkami ďalších zadržaných pri hromadnej poprave na "štadióne smrti" 16. septembra 1973. Jeho telo, pohodili na predmestí Santiaga, v márnici ho spoznala až jeho manželka Joan Jara. Z výsledkov neskôr realizovanej súdnej pitvy vyplynulo, že na jeho tele boli stopy 44 strelných rán. V roku 2003 premenovali štadión v Santiagu na Victor Jara Stadium (Štadión Victora Jaru). Jeho meno nesie aj asteroid, ktorý pár dní po jeho smrti, 22. septembra 1973, objavil sovietsky astronóm Nikolaj Stepanovič Černych. Nazval ho 2644 Victor Jara.
Smrť Victora Jaru začala byť oficiálne vyšetrovaná až v roku 2007. Hoci je zrejmé, že na jeho vražde sa podieľalo viac ľudí, dostatok dôkazov bol nazbieraný len proti bývalému plukovníkovi Mario Manriquezovi a neskôr aj proti vojakovi José Paredesovi, ktorý bol zatknutý a obžalovaný z jeho smrti v máji 2009. Kvôli presnému objasneniu príčin smrti bolo Jarovo telo exhumované a znovu pochované 3. decembra 2009. Na rozdiel od tajného pohrebu v roku 1973 sa na ňom tentoraz zúčastnili tisíce ľudí.
Zdroj: TASR + wikipedia (Hudba.sk edit)
