Metaloví a rockoví bohovia k nám boli v tomto roku veľmi zhovievaví. Vybrať si to najlepšie bolo ťažšie, ako kedykoľvek predtým. Ale nakoniec sme to zvládli a prinášame vám to najlepšie, čo sa za posledných 365 dní zrodilo.
Enslaved - In Times
Nórski progresívci Enslaved svoj "vikingský prog" rozšírili o svetlejšie odtiene, keď surovosť severského folk metalu prepojili s priamočiarym skladateľstvom. Burácajúci rev Grutle Kjellsona je s povznášajúcimi melódiami z hrdla Ivara Bjornsona zošitý vskutku majestátne a skladby Building with Fire či One Thousand Years of Rain idú okamžite pod kožu. Album In Times bol mojim favoritom ešte pred vydaním a je to nahrávka, z ktorej budem nadšený ešte veľmi dlho.
Solefald - World Metal: Cosmopolis Sud
Dvojica ostrieľaných hudobníkov sa so svojimi nástrojmi v štúdiu hrá, akoby boli malými chlapcami. Idea spájania hrušiek s jablkami je na albume World Metal: Kosmopolis Sud dovedená miestami až do extrému. Máte radi black metal? Dobre. World music? Nie je problém. Techno? Vážne? Máme! Všetkým hľadačom, ktorí sa neobmedzujú na žánrové škatuľky a nie sú "len" metalistami, táto nahrávka spôsobí zmätok v hlave, no hrejivý pocit v srdci a budú Nórov Solefald obdivovať podobne ako ja.
Royal Thunder - Crooked Doors
Eklektická hard rocková kapela s osobným príbehom. Speváčka Mlny Parsonz vo svojich textoch na albumovej dvojke kapely Royal Thunder analyzuje svoj vzťah s gitaristom Joshom Weaverom, ktorý ich podopiera majestátnym songwritingom, meniacim každú skladbu v rockový klenot. Po pár tónoch vám bude ihneď jasné, že Parsonz je spevácka bohyňa a nevadí ani odklon od blacksabbathovskej depresie k mäkkšiemu zvuku.
Heights - Phantasia on the High Processions of Sun, Moon and Countless Stars Above
Vy ste ešte nepočuli Heights? Tak prestaňte čítať a napravte to. Anglické inštrumentálne trio na debutovom albume Phantasia on the High Processions of Sun, Moon and Countless Stars Above s gráciou ošéfovalo ten najlahodnejší mix zasneného post-rocku a progresívneho rocku, aký si môžete dopriať. Príjemne nepredvídateľné rytmické nuansy zabezpečilo duo basgitaristu Johna Hopkina a bubeníka Jaya Postonesa (domovská kapela Tesseract). Skladateľ a gitarista Al Heslop je však tým hlavným dejovým motorom, ktorý piesňam dáva neopakovateľný melodický ráz.
Sunset in the 12th House - Mozaic
Rumunská štvorica produkujúca, podobne, ako anglickí kolegovia výlučne inštrumentálnu hudbu, sa nebojí dotknúť ani folklórnych motívov a svoj epický post-rock rozširovať o kus "rumunskosti". Debutový album Mozaic je skutočne mozaikou precízne poskladanou z atmosférických, prevažne pokojných nálad.
Tempel - The Moon Lit Our Path
Spev nenájdete ani na novinke americkej dvojice Tempel. Arizonský projekt pozostáva z bicích a gitary, ktoré plochu 52 minút albumu The Moon Lit Our Path vyplnili bez jedinej hluchej sekundy. Ich temná produkcia je akýmsi spojením blatistého doomu a blacku, ktorý má vďaka osemstrunovej gitare neskutočný valivý zvuk. Pri počúvaní poriadne dlhých skladieb sa tomu zážitku podvedome naplno odovzdáte a ony vás za ruku prevedú poriadne hmlistou, močaristou krajinou, kde žiadne svetlo na konci nevidieť.
Draconian - Sovran
Citovo zafarbená hra na krásku a zviera na novom albume doom metalovej kapele Draconian vychádza na jednotku. Na šiestej štúdiovke prvýkrát počuť novú vokalistku Heike Langhans, ktorá by sa nestratila ani v popových vodách. Sme však radi, že zakotvila v Draconian, kde skladbám dodáva more emócií. Tie sú navyše napísané veľmi prístupne a nemusíte sa báť neprekonateľne ťaživých nálad. Hudba na albume Sovran je len viac melancholická.
TIP: Švédski Draconian vystúpia v marci prvýkrát na Slovensku
Puscifer - Money Shot
Vydanie akejkoľvek nahrávky, v ktorej drážkach bude zapísaný hlas Maynarda J. Keenana je pre mňa udalosťou. Uvedenie albumu Money Shot prebehlo pomerne potichu a fanúšikovia skôr dúfali v novinku od Tool. Projekt Puscifer však žije vlastným životom a na novinke pôsobí veľmi vážne a sústredene.
Intronaut - The Direction of Last Things
Prekvapili, strhli, ohúrili. Parádny progresívny metal made by Intronaut neprestáva prekvapovať ani po niekoľkých vypočutiach. Perfektne zvládnuté prekombinovanie progresívy, sludgeu a groovu sa môže smelo zaradiť k fantastickým kapelám Gojira či Between the Buried and Me, ako ďalší príklad toho, ako z rovnakých ingrediencií uvariť inú polievočku. Jemne nadžezlé pasáže prestrihávajú vlnobitie riffov a podivuhodnej rytmiky, ktorú si nôžkou na prvé počutie nevypočítate. Melodické vokály prestriedané s growlom a zabijácke tempo. Album The Direction of Last Things je jednoducho fantastický.
Ghost - Meliora
Okultní satirici Ghost produkujú hard rock podobne eklektický, ako ten od kolegov Royal Thunder, avšak s hammondmi a odkazom glam rocku či britského hevíku. O identite tajomných Ghúlov a Emeritného pápeža sa celý rok viedli diskusie. Tretí album Meliora priniesol eštre väčší potenciál hitovosti a priamočiarosti. Pesnička Majesty by mimochodom pokojne zapadla aj do aktuálneho katalógu Opeth. Tak krásne pokojné a melodické satanistické piesne sme tu ešte nemali. Jednotka s hviezdičkou.
Palo Magic
(10) SikTh - Opacities
Ostatné EP z dielne spolutvorcov djentu je bohužiaľ príliš krátke na to, aby ste si SikTh vedeli vychutnať naplno. Aj napriek tomu obsahuje dve fantastické skladby, kvôli ktorým som ich musel do môjho rebríčka zaradiť. Behind the Doors a najmä Philistine Philosophies sa dajú dookola počúvať aj niekoľko dní. Verte mi, mám to odskúšané.
(9) Abhorrent - Intransigence
Abhorrent /əbˈhɒr(ə)nt/: vyvolávajúci nechuť a odpor. Zrejme to bol zámer tech-death superkapely pri nahrávaní albumu Intransigence. Niektoré pasáže majú taký spád, až vám príde nevoľno. To ale nič nemení na fakte, že sa jedná o jeden z najlepších albumov tohto roka.
(8) Sanzu - Heavy Over the Home
Z Austrálie sme zvyknutí skôr na jemnejšie tóny. Tech-death, respektíve deathcore v podaní Sanzu sa vzdialene ponáša na francúzsku Gojiru. Na druhej strane si ale Austrálčania zachovávajú dostatočnú mieru originality na to, aby si zaistili miesto v mojej top desiatke.
(7) Torche - Restarter
Nenápadná štvorica z Miami. Kapela, ktorá oficiálne hrá sludge metal a neoficiálne doom pop. Ich album Restarter vás "vcucne" skladbou Annihilation Affair, "zhaluzí" s Undone a na záver vás požuvaných vypľuje po titulnej piesni Restarter.
(6) Lamb of God - VII: Sturm und Drang
Lamb of God prinášajú s albumom VII: Sturm und Drang presne to, čo vedia robiť najlepšie. Groove metal. Príliš veľa progresu nečakajte. Ale keď ich stretnete na nejakom festivale viete, že o skákanie je postarané.
(5) Paradise Lost - The Plague Within
Britská kapela Paradise Lost je na scéne už bezmála 30 rokov. Na konte už má 14 albumov a aj napriek tomu stále dokáže prekvapiť a priniesť do žánru, ktorý v podstate spoluzakladala, niečo nové. The Plague Within ale nie je bežný doomový album. Je to majstrovské dielo, ktoré môžete počúvať stále dookola a vždy v ňom nájdete niečo nové.
(4) Faith No More - Sol Invictus
Po rozpade Faith No More málokto čakal, že to zas páni dajú dokopy. Okrem niekoľkých koncertov o nich bolo takmer dve desaťročia ticho. Potom ako z jasného neba prišiel album Sol Invictus. Ak ste čakali, že toto zoskupenie len vyťaží maximum zo svojho mena, aby zarobilo čo najviac peňazí a na oplátku neponúkne nič zaujímavé, mýlite sa.
(3) Between the Buried and Me - Coma Ecliptic
Bezpochyby najväčším prekvapením bol pre mňa tento rok album od formácie Between the Buried and Me. Coma Ecliptic je nádherné koncepčné dielo, ktoré skôr pripomína operu ako metalový album. Je to nádherná vec, ktorej som sa nevedel nabažiť. A kým sa mi opočúva, tak to ešte chvíľu potrvá.
(1) Cattle Decapitation - The Anthropocene Extinction
Rok 2015 bol, zdá sa, mimoriadne plodný najmä na extrémne odnože nášho žánru. Ďalším dôkazom je The Anthropocene Extinction, ktorý do relatívne jednotvárneho grindcoreu prináša progresívne prvky. Táto kombinácia sa Kalifornčanom osvedčila už na albume Monolith of Inhumanity. K tomu si pridajte silné a kontroverzné texty a výsledné prvé miesto je právom zaslúžené.
(1) Napalm Death - Apex Predator-Easy Meat
Nie je náhodou, že aj druhé prvé miesto obsadila grindcoreová kapela. Rozhodnúť sa medzi Cattle Decapitation a Napalm Death vôbec nie je ľahké. Obe kapely sú inštrumentálne mimoriadne zdatné. Ich texty majú zmysel, aj keď nemusíte súhlasiť so všetkým, čo... ehm... spievajú. Ale ako The Anthropocene Extinction, tak aj Apex Predator–Easy Meat sú jednoznačne tým najlepším, čo bolo tento rok vyprodukované.
Marek Danko
Iron Maiden - The Book of Souls
Podobne veselo mohlo byť u IM naposledy pred deviatimi rokmi. A hoci nejde o koncepčné dielo, rukopis sa takmer nehne z miesta a niekde sa nápady povážlivo riedia, ide o skvelý dvojalbum, ktorý má medzi nadpriemernými počinmi Harrisovcov svoje čestné miesto.
Blind Guardian - Beyond The Red Mirror
Nemci si od čias Lucifer's Heritage držia veľmi vysoký štandard, ktorý im však nebráni v tom, aby sa stále posúvali vpred. Novinka síce vykazuje mierny návrat do 90-tych rokov, no hlavným hnacím motorom skvelej kapely zostáva progresivita.
Symphony X - Underworld
Niečo podobné sa dá povedať aj o stajňových kolegoch z New Jersey, ktorí so žiadnou platňou nesklamali. Melodické dialógy gitár a klávesov, prepracované riffy a vznosné vokály len ťažko nachádzajú v power prog škatuľke rovnocennú konkurenciu.
Stormwitch - Season of the Witch
Čarodejnica žije a napriek bolestiam v kĺboch ešte dokáže ponaháňať malých šibalov, ktorí jej lezú do revíru. Aj keď majú mladšie kapely veľa energie a entuziazmu, môžu sa od starých kúzelných heavy trikov nemeckej formácie Andyho Mücka všeličomu priučiť.
Manilla Road - The Blessed Curse
Kansaskí majstri epického heavy metalu sú jedným z najkultovejších pojmov žánru. Ich vytrvalosť je vzhľadom k nízkemu záujmu verejnosti obdivuhodná, o to viac si ich cení hŕstka priaznivcov fantasy textov, majestátnych riffov, epickej atmosféry a neochvejnej rytmiky. Stream albumu ponúka iTunes.
Ahab – The Boats of The Glen Carrig
Hoci títo Nemci dosiahli zenit pred troma rokmi, ich novinka si zaslúži uznanie za vytvorenie žánru, dávno prekračujúceho funeral doom metal a ktorý je samostatnou priehradkou, operujúcou na vlastnom poli, kde si miesto nájde i zemitý hard rock či psychedélia.
Ancient Rites - Laguz
Belgickí epic/black metalisti sa po deviatich rokoch vrátili s albumom, plným až extrémne originálnej hudby. Gunther Theys dokazuje, že je geniálnym textárom, skladateľom a človekom, pre ktorého je epické zhudobnenie historických udalostí na prvom mieste.
Nile - What Should Not Be Unearthed
Do minulosti sa vracajú aj Američania Nile, naberajúci už ktovie koľký hudobný dych. Ich nový album je naoko stále o tom istom, no teraz sú riffy namiešané prirodzenejšie, z čoho musí mať každý fanúšik epického death metalu skvostný technicko-brutálny zážitok.
Death Karma - The History of Death & Burial Rituals Part I
Death/black metalová prechádzka pohrebnými rituálmi šiestich rôznych kultúr je tohtoročným vrcholom snáh českej scény. Dvojica Tom Coroner/Infernal Vlad namiešala excelentný koktejl, kde sa snúbi honosná melodika so surovosťou a strach s opojným pocitom nádhery. Album nájdete na Bandcampe kapely.
Remmirath - Shambhala Vril Saucers
Bratislavský Remmirath je neobvyklým zjavom. Za desať rokov sa z black metalovej úderky vyvinula až nebezpečne originálna formácia, ktorej nerobí problém miešať prvky extrémneho metalu, avantgardy, psychedélie a experimentálneho rocku. Album si môžete vypočuť na Bandcampe.
Igor Paško
(pohľad na dianie najmä vo sfére black metalu)
Na blackmetalovej scéne sa toho v roku 2015 až tak veľa neudialo. Hudobníci nám buď zleniveli alebo sa preskupujú, či stále dolaďujú to, čo už dávno malo byť vonku. Obrazne povedané to, čo vyšlo v blackovej odnoži tento rok, by sa na prstoch dvoch rúk dalo spočítať.
Úplne na začiatku roka som sa zoznámil s holandskou skupinou Carach Angren (naozaj neviem pochopiť, ako sa mi mohli vyhýbať skoro sedem rokov), ktorá vo februári 2015 vydala svoj štvrtý radový album This Is No Fairytale. Jednoducho povedané, pre mňa sa stal tento album počinom nie roka, ale desaťročia na čiernej scéne. Carach Angren ním na svet priniesli niečo nové, ťažko popísateľné, ale páči sa mi to tak, že ich nové CD sa v mojom prehrávači udržalo skoro štyri mesiace bez toho, aby som ho vymenil za iné. Nevedel som sa nasýtiť ich tvorby. Netradičná výstavba a gradovanie skladieb, gitarové škŕkance skrz struny, soundtrackové orchestrácie, bicie, ktoré neustále menia tempo, a atmosféra hustá ako prasa... Úžasné, invenčné a inovatívne. Zas ale... z poslucháčov má každý iné chute, iné uši a rôzne názory už aj na to, čo ešte je a čo už nie je black metal. Pozrite si metal-archives.com a tam je tento album (hodnotený síce len šiestimi recenzentmi) považovaný za ich najslabší. Čo si myslíte vy?
Po Carachoch vydávali vo februári CD Epistemology Keep Of Kalessin, tentoraz už len v trojici. Frontman Obsidian C nasmeroval koráb skupiny do vôd patetickosti, chytľavých hymnických nápevov, ktoré prekladá ultrarýchlymi peckami, vediac, že za batériou bicích mu už roky rokúce sedí geniálny valibuk Vyl (čas od času hráva naživo s Gorgoroth). To, čo predviedli v troch skladbách s kratšou minutážou na tomto albume dozaista hraničí s ľudskými možnosťami. Popri príjemnom počúvaní si môžete aj zanôtiť chytľavé refrény, celkovo sa však Nóri vezú vo vyjazdených koľajách.
Ako som mohol nespomenúť hneď na začiatku roka (26. január) vydanie už 14. radového albumu otcov black metalu, Cronosovho Venomu? Žeby to bolo tým, že ich nový album From The Very Depths nejako moc neoslovil, neoslnil? Šesť hodnotení na spomínanej web-adrese mu prisúdilo niečo cez 60%.
Dodheimsgard vydali CD A Umbra Omega v marci a ich industriálno-avant/dodheims/gardný black metal bol prijatý takmer ako perla žánru. Zožali úspech.
Praví kultoví Nóri Gorgoroth po ročnom otáľaní vyniesli na svetlo sveta v júni svoj počin Instinctus Bestialis, ktorý by sa zjednodušene dal označiť ako mierne ojazdený nasledovník predchodcu Quantos possunt ad satanitatem trahunt. Z môjho uhla pohľadu sú tu tri-štyri výborné skladby a ostatné vata, záverečné dve skladby zbytočná námaha. Fanúšikov však prekvapili riskantnou zmenou vokálu - po vyše dvoch desaťročiach typického škrekotu (na pozícii vokalistu sa v Gorgorothe vystriedali Hat, Pest a Gaahl) stavil frontman Infernus na hrubý, priam deathový hlas Srba Aterignera. Mne osobne to nesadlo, ale na druhej strane chválim zvuk nahrávky.
Cradle Of Filth, najpotentnejší zo všetkých blackerov, či extrémnych metalistov, vydávajúci nový album pravidelne každé dva-tri roky, bachli tentoraz kladivom rovno do hláv svojich priaznivcov albumom Hammer Of The Witches. Tí nevedia prestať chváliť návrat k starým koreňom. Dani Špina spolu s Moravákom Marthusom (ktorý je v kapele už deväť rokov) zamávali dovtedajšiemu tvorcovi riffov Paulovi Allenderovi a pribrali štvoricu novicov, ktorých spoločná tvorba bola prijatá chválospevmi. Subjektívne si myslím, že skladby sú trochu presladené melódiami a zbytočnými sólami, celkovo sa to však počúva viac než len dobre, je tam veľa pekných pasáží, Marthus čaruje a aj Dani trhá svoje hrdlo zvnútra statočnejšie ako už desaťročie nie.
Záverom čiernej sekcie môžem ešte spomenúť (mnou) dlho očakávaný album As All Light Leaves Her od Austrálčanov Advent Sorrow. Sklamanie. Tak nádejní muzikanti, ktorí predviedli niečo tak úžasné na EP Before The Dimming Light teraz zhasli v rozliatom (=monotónnom a pomalom) zvuku a depresívnosti vyškriekaných nárekov. Bŕŕ (okrem skladby Shining Hollow). Miernym sklamaním sú aj skupiny, ktoré avizovali už na jar nové albumy a - nedočkali sme sa. Talianski Darkend vyše pol roka hlásajú už-už dokončenie albumu Canticle Of Shadows a o Dimmu Borgir škoda hovoriť (a preto o nich ani nepíšeme).
So slovenskými blackermi to bolo tento rok ešte horšie. Okrem pár koncertov absolútne nič - sorry, Remmirath, ale Vás s novinkou Shambhala Vril Saucers už ani ja nemôžem uškatuľkovať do žiadnej blackovej odnože. Ak mám ale niečo pochváliť, tak aspoň skupinu Algor a Guns 'N Roses Tribute, ktorá robí česť Slovensku - ich imitácia, hudobné a vokálne výkony sú perlou každého dňa, keď koncertujú. Bravo, bravo! Jasné, že to už nie je o blacku a ani o metale, ale nedávny predvianočný koncert v bratislavskom Randali ma opäť výborne naladil.
Týždenný prehľad noviniek na hard & heavy scéne vychádza vždy v pondelok, sekundu po polnoci. Ak chcete prispievať svojimi tipmi na kvalitnú hudbu, kontaktujte nás na adrese redakcia@hudba.sk.
Autori: Pavol Magic, Adrián Kozák, Marek Danko, Igor Paško