Keď na magnetofónových páskach počúval Depeche Mode či Kraftwerk, zíksal si ho rytmický robotický zvuk a prirodzene pocítil potrebu tvoriť. Nedávno vydal Analogrunner pod značkou vydavateľstva Deadred Records svoj nový štúdiový album s názvom Echo Cube, ktorý je výsledkom hľadania dobra a túžby po rozmanitosti v uzavretom pandemickom svete.

K elektronickej hudbe sa dostal v šiestich rokoch cez svojho staršieho brata. Do života mu vtedy vstúpili Depeche Mode a Kraftwerk. "Fascinovalo ma, keď som vtedy počul originál a potom remixy, ktoré boli iné. Alan Wilder robil úplne iné verzie skladieb ako boli originály. Veľmi sa mi to páčilo, taký ten rytmický zvuk, robotický, tam som začínal," spomína Matúš Bluem známy pod hudobným menom Analogrunner. 

V 90. rokoch tvoril vlastnú hudbu na 486-ke a až neskôr sa dostal k synťákom. Nasledovalo úspešné remixové obdobie, ktoré ho nielen technicky vycibrilo. "Spolupráce sú super, lebo nadväzuješ kontakt s človekom. Zisťuješ, čo je zač. Prichádza tam socializácia. Cez hudbu spoznáš najviac podstatu človeka. V normálnom živote to môže byť neurotický človek, ale keď si sadne za nástroj, tak to môže byť úplne to najlepšie, prirodzené dobro z človeka, a to je to najlepšie spoznávanie," hovorí Analogrunner. V hudbe si buduje vlastný svet z negatívu všedných dní.


Hľadanie dobra

Album Echo Cube vznikal v období lockdownov a tvrdých spoločenských opatrení súvisiacich s pandémiou, kedy dni nosili sivý plášť. Napriek tomu nahrávka prináša osem skladieb, z ktorých plynie pozitívna energia vyzývajúca k zábave. "Už to bolo také celé ubíjajúce. Stále doma, stále masky," hudobník opisuje atmosféru, v ktorej album vznikal. Ponurejšia nálada v spoločnosti mu však na chuti tvoriť neubrala, skôr naopak. "Keď som tvoril, tak to zo mňa letelo, že každá skladba je úplne iná. Album je celý rozmanitý."  

Analogrunner otvorene priznáva, že sa melancholickej hudbe snaží vyhýbať aj ako poslucháč. "Pri svojom prvom hudobnom projekte s názvom Bluem som sa rýpal v mólových náladách a bol som toho taký plný, že mi to nerobilo vôbec dobre. Limitujem to. Nerobím to úplne cielene. Mám veľa mólovo-durových skladieb, ale nie preto, že som to plánoval. Baví ma, keď mám z hudby príjemný pocit. Nemám rád depky," vysvetľuje hudobník, ktorý predstaví nahrávku Echo Cube naživo už v sobotu, 2. júla, na terase Regal Burgru v Piešťanoch. Svoj DJ set predvedie v ten večer aj známy český hudobník Ventolin, ktorý má k tvorbe hudby podobný prístup.


Uhľadenosť versus živelnosť

Pri albume Echo Cube dodržal Matúš svoj už tradičný tvorivý interval, keď nahrávka prichádza tri roky od predchodcu - EP Kolorika. Analogrunner pri tvorbe albumu riešil svoj vnútorný konflikt medzi túžbou tvoriť živelne a rozmanito a vytvoriť hudobne uhladený album.

"Keď niekto spraví EPčko a sú tam štyri skladby s veľmi kompaktným zvukom, sú použité rovnaké zvuky, vždy sa hrá s rovnakým motívom, tak to na jednej strane obdivujem, ale keby som tvoril ja, tak by ma to nudilo," priznáva Analogrunner. Vnútorne si nedáva žiadne mantinely ani vzorce. Radšej sa necháva prekvapiť, čo zo seba dostane, tvorbe necháva voľný priebeh.

Jedna skladba na albume má výnimočné miesto. Pieseň Autism Hymn hudobník venoval deťom s autizmom a chce upozorniť na laxný prístup spoločnosti. "Posledné roky prichádzam do kontaktu s veľa prípadmi. Mám pocit, že spoločnosť na to nereaguje vôbec. Keď si začneš čítať o tom, že tu máme inklúziu a v podstate to tu nikto nerieši. Treba zvyšovať povedomie, že tých ľudí je čoraz viac," hovorí Analogrunner. Album Echo Cube vyšiel na vinyle v dvoch pôsobivých farebných prevedeniach - modrý a červený. Vinyl ako fyzický nosič a je pre Analogrunnera splneným snom. 


Album Echo Cube môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe.



Autorka: Martina Slivková