Keďže ide o rok 2012, chceli sme pôvodne spraviť top 12 albumov za tento rok. Nezhodli sme sa ale ani na poradí, ani na počte. Prinášame teda 16 (+12) najlepších albumov tohto roka. Poradie si vyberte sami. Nám je to jedno. Hlavne, že je to masaker!
Nová španielsko-švédska superskupina rešpektovaných celebrít z Opeth, Death a dvoch nováčikov, predstavila svoju verziu moderného progressive metalu (rocku?), ktorý stavia na atmosfére a polyrytmike. Kritici vyčítajú, že kapela vykráda Tool, no mne je to jedno. Intelektuálčina menom Cognitive stojí za pozornosť. (ak)
Crippled Black Phoenix – Mankind the Crafty Ape
Crippled ma dokázali týmto albumom strhnúť. Oproti predchodcovi je to živšia a priamočiarejšia nahrávka a majstri vražedných minutáží na nej dosiahli piedestál najrôznejších ročných albumových zúčtovaní už na konci januára. Pink Floyd našej (YouTube) generácie. (ak)
Woods of Ypres – Woods 5: Grey Skies & Electric Light
Kanadský doom-metalový plameň, ktorý vyhasol príliš skoro. Tento album nadobudol kultové postavenie na scéne zo dňa na deň a i mne by sa počúval inak, nebyť toho osudného dňa. David Gold, hlas a mozog zoskupenia bol uveriteľným melancholikom, ktorý nestrácal nádej. S kapelou sa plánoval v roku 2012 pozrieť i do Európy a odohrať tú strhujúce koncerty. Všetko sa však skončilo pri autonehode 21. decembra 2011. "When I die, kiss my ashes goodbye..." (ak)
Alcest – Les Voyages de l’Âme
Francúzi tiež vedia robiť melancholickú muziku a dať do nej všakovaké koreniny. Priznávam, toto je moje prvé zoznámenie s Alcestom a aj keby som sa chcel dostať k starším počinom, Les Voyages ma zo svojich spárov ešte nepustila. Melodické motívy oslavujúce krásu rozkvitnutej jari a blackmetalový scream na citovej hrane vytvorili okolo mladého skladateľa Néige-a jemnú auru, ktorú keď som neskôr videl naživo, jemne speváka nadvihovala a on lietal. A my všetci s ním. (ak)
Enslaved – RIITIIR
Nový Enslaved má jednu chybu a to tú, že už nebude prekonaný. 67-minútová poživeň pre všetkých, ktorým šmakujú členité štruktúry, inštrumentalizácia okrášlená mnohými kučierkami, žánrové presahy, schizofrenickosť prejavu a atmosféra. Lebo pesnička nie je len sloha a refrén. Pieseň je i zážitok, životný moment, paleta farieb vypĺňajúcich šeď v nás. Zážitok, ktorý sa stáva rituálom. (ak)
Leech – If we get there one time, would you please open the gates?
Švajčiarska reprezentácia, hrajúca prvú ligu do roku 2008, kedy v priateľskom stretnutí remízovala s nemeckými kolegami Long Distance Calling, za účelom výhry na post-rockovom poli aplikuje tradičné postupy: rozvíjanie základného motívu cez repetície a nabaľovanie drobností na celok. Leech však nekorčuľujú na komerčnom ľade, kde sa na hodinu platia ťažké prachy, pretože majú vlastný súkromný štadión s obrovskou kapacitou. Choďte sa pozrieť. (ak)
Beardfish – The Void
Švédski hipíci okolo Rikarda Sjöbloma sa po predošlom sklamaní s názvom Mammoth zorientovali, stavili na priamočiarosť a pesničkovosť, ktorú v intenciách svojho eklektického progu decentne uhrali a The Void tak môže byť dielkom, ktoré popiera logickú rovnicu o tom, že keď vydávate album pravidelne každých dvanásť mesiacov, občas to zaškrípe. Hammondy forever! (ak)
Trioscapes – Separate Realities
Som horlivý fanúšik najrôznejších projektov, side projektov, superkapiel a iných podnikateľských činností. Ten ITčkár Dan Briggs, ktorý veľmi dobre hrá na basgitaru v Between the Buried and Me, to skúsil s jazzom a jeho populárnou žánrovou príponou –fusion. A je to lepšie ako tohtoročný Between. Páni majú drajv a pritom znejú dosť hard a heavy. Saxofón forever! (ak)
Earthship – Iron Chest
Perfektná fúzia trademarkových postupov The Ocean, groovy riffov Mastodon a požičaného blata od Kylesa. Mínus orchester, mínus prehnaná stopáž, mínus 20 členov (zvládli to štyria). A aby sa nemusel o tie trademarky súdiť, líder Jan Oberg si na intímne chvíľky v skúšobni pozval Robina Stapsa z prvej vyššie spomenutej kapely, aby mu dopomohol k vlastnému albumu "ako keby The Ocean". (ak)
Gojira – L'Enfant Sauvage
Niekedy až žasnem, aká rafinovaná poetika sa može ukrývať za komplikovaným gitarovým riffom, ktorého tabulátorový zápis je "0-0-0-0-0-0". Francúzi na čele s bratmi Duplantierovcami vedia s "nulami" na svojich strunách narábať majstrovsky a sami znejú ako ten vyššie spomenutý orchester. Len musíte mať tie ich "šanzóny" pustené poriadne nahlas. (ak)
Hexvessel – No Holier Temple
Kvohst, spevák z blackmetalových Dødheimsgard, vo vlastnom projekte Hexvessel realizuje chemické pokusy, kde do rohu na pivo leje folkové pesničkárstvo so zapojeným kombom, severskú mytológiu a lásku k psychedélii sedemdesiatych rokov. Hudba ideálna na vyvolávanie lesných trolov, romantické opekačky s priateľmi alebo dojazdy z tripu (príchody z tej opekačky domov). (ak)
Lamb of God – Resolution
Keď Randy Blythe nezhadzuje ľudí z pódia, robí so svojou kapelou výbornú hudbu. Lamb of God je jedna z mála groove metalových kapiel, ktoré stojí za to počúvať. Resolution je zatiaľ jednoznačne ich najlepší album. Bohužiaľ ho ale aktuálne zatienila práve situácia okolo Randyho. Fanúšikom už zostáva iba dúfať, že speváka česká justícia nezatvorí, a že Lamb of God prinesú kvalitný groove aj naďalej. (pm)
Cannibal Corpse – Torture
Cannibal Corpse. Nový album. Čo viac mám povedať? Možno iba toľko, že je to zase mäso, ako sa patrí. (pm)
Cattle Decapitation – Monolith of Inhumanity
Ak holdujete najextrémnejším štýlom, ako je deathgrind, zrejme vám neušiel príchod albumu Monolith of Inhumanity od amerických Cattle Decapitation. Viacerými médiami (a mnohými fanúšikmi) bol prijatý mimoriadne dobre. Dokonca ho niektoré označili za nahrávku roka. Mňa osobne najviac prekvapilo, že aj deathgrind môže byť melodický (aj keď iba trochu). Každopádne stojí za vypočutie. (pm)
Deftones – Koi No Yokan
Deftones patria medzi mojich dlhoročných obľúbencov. Na album Koi No Yokan som sa veľmi tešil. Ale mal som obavy, pretože po White Pony, či Diamond Eyes boli očakávania pekne vysoko. Banda okolo China Morena to ale zvládla dokonale a priniesla silne konceptuálny alt rockový album, ktorý vás pohltí a donúti počúvať zas a znova. Od začiatku do konca. (pm)
Meshuggah – Koloss
Meshuggah je pre mňa objav roka a láska na druhý pohľad. Keď som ich počul prvýkrát, zdala sa mi ich hudba trochu jednotvárna a Jensov jednopolohový škrekot príliš šialený. Druhý pokus ale dopadol lepšie. Album Koloss som si pustil poriadne nahlas a objavil jeho čaro. Verím, že sa bude páčiť aj vám. (pm)
Bonus: aj náš kolega, Marek Danko, spracoval výber naj albumov za 2012. Vzhľadom na ich charakter patria jednoznačne do rubriky hard a heavy, takže nech sa páči.
Ahab - The Giant
Zrejme najsilnejší album za uplynulých 12 mesiacov. Fantastické zhudobnenie knihy "Dobrodružstvá Arthura Gordona Pyma z Nantucketu" od E. A. Poea je zážitkom, na ktorý je i filmový priemysel prikrátky. Zatiaľ najprogresívnejšie zahraný funeral doom v rámci striktne vymedzených mantinelov. (md)
Monolithe - III
Po siedmich rokoch sa prívrženci príbehu o pôvode ľudstva dočkali tretej časti. Znovu jedna jediná skladba a znovu trefa do čierneho. Pochmúrni Francúzi pokročili o značný kus cesty ďalej, no nezabudli na odťažitú krásu koreňov, ktoré ich kedysi katapultovali medzi doom metalovú špičku. (md)
Ea - Ea
Ruský projekt, pod ktorý sa doteraz nepodpísala žiadna ľudská bytosť, natočila svoje vrcholné dielo. 47-minútová epopeja o zaniknutých civilizáciách znesie tie najprísnejšie kritériá funeral doom metalu a je jednou z najepickejších a najklasickejších ukážok žánru, o aký tento rok moje uši zavadili. (md)
Evoken - Atra Mors
Návrat Majstrov sa vydaril na výbornú. Po piatich rokoch ukázali fanúšikom ešte temnejšiu a mrazivejšiu tvár, do ktorej sa zamilujete hneď pri prvom pohľade. Ukážkovo zahraný materiál je dôkazom, kto stále vládne americkej funeral doomovej scéne. (md)
Worship - Terranean Wake
Ani Maxova smrť nepochovala kariéru nemeckých extrémistov a výsledkom ich snáh je ďalší klenot do zbierky metalových fajnšmekrov. Najhlbší underground opisujúca platňa je galériou klasicky znejúcich riffov, aké dokážu skomponovať iba genialitou obdarení umelci. (md)
Situs Magus - Le Grand Ouevre
Francúzom sa vždy málili tradičné postupy. "Veľké dielo" je debut hodný názvu a zárukou toho, že Galovia nehodlajú ustrnúť na mieste. Šialenstvo vyvolávajúci materiál je jedovato špinavou učebnicou číreho zla, nádherného v celej svojej odpudivosti. (md)
Ash Borer - Cold of Ages
Už nejaký ten piatok existuje v USA subžáner "cascadian black metal" a druhý album od Ash Borer je tento rok jeho najlepším reprezentantom. Ohromujúca nálož búrlivých výpadov, decentnej gitarovej techniky a prírodnej atmosféry bez zbytočnej melanchólie. (md)
Burzum - Umskiptar
Spomedzi black metalových klasikov je pre mňa Varg Vikernes najstabilnejšou istotou. Kultové počiny z 90. rokov nie je možné prekonať, no jeho balansovanie medzi ambientom, klasickým BM a nordickým folkom je úchvatným návratom do čias, kedy boli železo a oheň považované za posvätné artefakty. (md)
Dordeduh - Dar De Duh
Rumunom sa podarilo natočiť debut, aký nemá obdobu hlavne vďaka progresívnym tendenciám, kúzelnej atmosfére a folklóru. Pre mnohých nie je táto kombinácia ničím výnimočná, no spôsob, akým ho kapela servíruje, je na svoju dobu až neobvykle originálny. (md)
Lunatic Gods - Vlnobytie
Že je folklór pre akúkoľvek hudbu neodmysliteľnou zložkou, dokazujú aj nápadmi nešetriaci Martinčania. Po piatich rokoch mlčania sa Hiraxova družina prezentuje v takej forme, až sa natíska otázka, či sa bude mať v rámci etnického death metalu ešte kam posunúť. Zatiaľ sa im to darí bravúrne. (md)
A Tribute to Emperor - In Honour of Icon E
Black metalový trón po zániku jednej z najzásadnejších kapiel osirel, no zaspomínať na ňu si môžeme vďaka slovenskej firme Tryzna Prod. Spracovať skladbu od Emperor je poctou, ale aj ťažkým bremenom popasovať sa s originálom. Zo Slovákov sa na tribute zúčastnili Infer, Karpathia a Ancestral Volkhves. (md)
Korium - Csejthe, staré spiace domy
Solitér slovenského black metalu Koronas nemá problém vydávať nahrávky ako na bežiacom páse. Minimalizmus v jeho podaní môže kopu ľudí odradiť, no podmanivo ponurá nálada je nespochybniteľná. Psychiku drviaci album je výletom do sveta, kde je trýzeň jedným z najvrúcnejšie prijímaných pocitov. (md)
Zopár noviniek
Na začiatku decembra sa uskutočnila akcia Kennedy Center Honors na počesť jednej z najvýznamnejších kapiel všetkých čias. Reč je samozrejme o Led Zeppelin. V rámci programu vystúpili Foo Fighters, ktorí odpálili skladbu Rock and Roll. Pokračoval Kid Rock s coverom Ramble On a Lenny Kravitz s Whole Lotta Love. Program zakončili Ann a Nancy Wilsonové z kapely Heart. Zabubnoval si s nimi aj syn Johna Bonhama a spoločne odohrali Stairway to Heaven. A to najlepšie – všetky songy nájdete vo videu nižšie. (pm)
Chimaira zverejnila trailer na nový album, ktorý ešte len vo februári začne nahrávať. Už teraz sme z toho celí bez seba. Na internete sa objavila aj nová skladba, samozrejme "smartphone live version". Fanúšikovia ocenia. (ak)
Možno ste si všimli, že s Pavlom máme radi Queens of the Stone Age. Nie je to pravda. Milujeme ich! A toto kvázi vtipné video o nich sme si užili, aj keď sme sa nič podstatné nedozvedeli. Ak máte deväť minút času, tak nech sa páči. (ak)
A odteraz nemáme radi už ani DragonForce. Najrýchlejší power metalisti na tom šírom svete si zashredovali pred komerčnými kamerami, aby spropagovali komunikačnú službu. (ak)
Dali by ste si nejaký song od Metallicy, ale máte už všetko dokonale napočúvané? Skúste bossa nova cover songu Enter Sandman. (pm)
V úplnom závere roka tu máme ešte ďalšie dve smutné správy. Pri dopravnej nehode zahynul basák kapely Nightvision, Dean Hocking. Rovnaký osud postihol aj bubeníka Thinning the Herd, Ricka Cimata. (pm)
Blok správ ale chceme ukončiť pozitívne a tak Vám ponúkame pikošku na záver. Keď brutal death metalisti Carcass v polovici 90-tych nahrávali album Swansong, remixli, alebo skôr re-interpretovali song Isobel od Bjork, čo je veľmi vtipná myšlienka, ktorá ale v praxi funguje strašne dobre. (ak)
Nové veci: A Day to Remember – Violence [Enough is Enough], Sons of Tonatiuh – Parade of Sorrow, Arsis – Carve My Cross. (pm)
Autori: Pavol Magic (pm), Adrián Kozák (ak), Marek Danko (md)
Foto: Ledzeppelin.com
