Zuzana Smatanová

Prepáč pre mojho brata

Nikdy som nebola bita,
moje telo nikdy netrpelo,
nikdy som nebola bita,
za každé hlúpe slovo,ktoré som povedala.
Hodnotená, bola som iba hodnotená,
za hluk,ktorý sa každé ráno šíril skrz
ulicu a autobus,
Ignorovaná, bola som vždy ignorovaná,
zmätok v mojej izbe je nudný,
v skutočnosti je to jediné miesto,ktoré
vlastním...
Nikdy som nebola bitá,
moja hlava nikdy netrpela,
nikdy som nebola odsúdená,
za každé zlyhanie aj keď som nič neurobila.
Usmievala,často som sa usmievala
na vtipoch,z ktorých som plakala,
ale ak neboli zábavné,
tak ešte aj hlúpe...
Skúšala,vždy som skúšala zapôsobiť,
snaha bola zbytočná,to preto som bola zadaná,
pre deti ktoré plakali pre každé zakázané jestvovanie...
Iba v mojich myšlienkach bol vždy
balík mojich túžob,
viem, že ja som ho vždy strážila-prepáč.
Nikdy som nebola bitá tak dúfam,ze to tak zostane,
bude to prepáč pre mojho brata,
brata,ktorý mi chýbal...
Nikdy som nebola bitá,
moj brat bol pre mňa nezmyselný,
ale rešpektovala som ho za každú facku rukou,
z ktorej on mal problémi-a len kvôly mne...
Získavala,vždy som získavala viac,
ale teraz mám súcit,
čo on bral do úvahy,
ako neodmenenie za...
Nikdy som nebola bitá,
moje telo nikdy netrpelo,
nikdy som nebola bitá,
za každé húpe slovo,ktoré som povedala