Paľo Hammel

^G Záhradník ^A7 Ján ^C stál nad ^G mestom,

Počúval volanie kvetov o pomoc

Zo záhrad, ktoré obsadila noc

^Emi Prvý deň ^(H) zvadli ^Emi azalky,

^A Tretí den zvad ^C li fial ^D ky.



^G Piaty deň ^A7 týžd ^C ňa zhynul ^G orgován.

V ten deň sa rozhodol Záhradník Ján

^Emi Do dialok ^H videla ^Emi čierna cesta,

^A Ján vyšiel zo ^C svojho ^D mesta



^Gmi K čiernemu ^Cmi nebu čiernych ^Gmi hviezd ^Cmi

K čiernym siluetám čiernych miest

^Cmi Prechádzal kalvá ^D7 riou sivých ^Gmi domov

^Cmi Kde kvety mizly v ^D7 lúčov neón ^Gmi ov



Keď vadnú kvety, hynie svet,

A kvety vadnú, keď slnka niet.

Ján stretal svatcov, zlodejov.

Slnko mu bolo nádejou.



^Gmi Na čiernou ne ^Cmi bi čiernych ^Gmi hviez ^Cmi d,

Na čiernych siluetách čiernych miest

^Cmi Šiel ďalej kvetom ^D7 pre pomoc, ^Gmi

Až zazrel jasnú žiaru ničiť noc

Z tej jasnej žiary miesto kvetov

Vyrástol nad svetom termný hríb