POEM

Na brehu stojím, hľadím na mólo,
za ktorým v diaľke slnko do vĺn klesá.
Trištvrte roka ťa tu nebolo,
no ani dnes mi ešte neozveš sa,

lebo tvoj hlas sa inde zakráda,
iní ho čujú, lichotný a tichý,
hoci si predtým sama nerada
lúdila cudzie, ajhľa, cudzie vzdychy.

Noríš sa stále, skvostne odetá,
do chladných rúk, vraj širokých a teplých,
pretože z nich sa ľahšie odlieta
do sveta, v ktorom láska je len prepych.

Tie tvoje dlane, mincou skľavené,
hovoria, že ťa čosi desí,
no zakrývaš mi svoje trápenie
a stále ešte nedozviem sa, kde si.

Stále mi v srdci verše boľavé
len vlastná túžba ako hlavy stína:
obzri sa, noc je, prejdi po tráve,
prejdi a zostaň – rovnaká či iná.



Spev + zbory: Peter Paľaga + Andrejka Paľagová
Sláčiky, gitary, basa, klávesy: Tomáš Rédey
Bicie: Miro Šúr
Aranž: Tomáš Rédey
Nahraté v štúdiach Tomáša Rédeya + SureAudio
Zmiešané: v štúdiu SureAudio
©2007 Peter Paľaga