Päťdesiatnici Depeche Mode ani na trinástom štúdiovom albume Delta Machine nepoľavili. Jeho atmosféra je napätá a Dave Gahan, Martin Gore a Andy Fletcher sa odmietajú vzdať svojho temného sveta - "chlapci v čiernom" sa stále potulujú po ponurých štvrtiach mesta. Hudba sprevádzajúca túto temnotu je však krásna a melodická. Ak sa kapela za 30 rokov na scéne niečo naučila, tak kombinovať sýtosť a minimalizmus s ohromujúcim účinkom.

Album vibruje šťavnatým blues a trblietavými črepinami strojovej hudby v súlade s tajomným názvom. Niektorí ho prirovnávajú k vrcholným výtvorom Depeche Mode – Violator (1990) a Songs of Faith and Devotion (SOFAD, 1993). Aj Dave Gahan v jednom z rozhovorov priznal, že ide o "podvedomý" návrat k tomuto obdobiu. Na Delta Machine však sú aj záblesky 80. rokov, zvukovo zase nadväzuje na posledné albumy.

Návraty na vrchol s nádychom blues

Od úvodnej, hlbokou basovou linkou poháňanej skladby Welcome to My World až po melodické, bluesové finále Goodbye je Delta Machine fantastickým, elektronickým úderom do duše. Hoci texty sú opäť prirodzene (a možno aj plánovite) neveselé, kapela sa vrátila ku koreňom a zmiešala svoj starý elektro-pop z 80. rokov s temnou atmosférou 90. rokov.

A funguje to veľmi dobre. Album je vlastne zmodernizovaným sumárom všetkých štýlov, s ktorými Depešáci kedy pracovali. Spája vintage bubny, syntetizátorové melódie s nádychom glitchu, industriálne zvukové deformácie a "špinavé" gitarové rify. To všetko zarámované textami na tradičné témy: temná láska hraničiaca s posadnutosťou, závislosť nie ako bremeno, ale ako dobrodenie, fetišizmus, náboženstvo, smútok, vina, smrť, neistota a kontrola.

Silná produkcia aj techno inšpirácie

Delta Machine produkoval Ben Hillier, s ktorým kapela spolupracovala aj na predchádzajúcich štúdiovkách Sounds of the Universe (2009) a Playing the Angel (2005). Texty k skladbám Secret to the End, Broken a Should Be Higher napísal Dave Gahan, na hudbe k nim mu pomohol Kurt Uenala. V piatich z Goreových textov sa objavuje slovo "duša", a nie sú to Angel ani Heaven. Je známe, že hriech a vykúpenie sú jeho najobľúbenejšie témy. Nesmie chýbať typická Goreovská balada v jeho podaní, v tomto prípade The Child Inside s poriadne morbídnym textom o vnútornom dieťati, utopenom v záplave sĺz.

Sviežosť Delta Machine dodal švédsky "zvukový mág" Christoffer Berg, ktorý spolupracoval s interpretmi ako Fever Ray, Justin Timberlake, The Knife, Massive Attack a nedávno aj s VCMG (techno-kolaborácia ex-Depešáka Vincea Clarka a Martina Gorea, ktorí spolu vydali album Ssss). Berg pri "výrobe" albumu programoval bicie, basové linky a rôzne iné zvukové komponenty. Zvuk albumu je veľmi konkrétny - za mixom stál po prvýkrát od vydania SOFAD opäť Flood.

Okrem kontrastu medzi Goreovou chladnou neutralitou a Gahanovou neohrabanou nevinnosťou, ktorú neskôr nahradil imidž zlého chlapca, Depeche Mode vždy najviac poháňalo dopredu ich hudobné inovátorstvo. Rozširovali možnosti elektroniky v popovej skladbe. Dnes už na priekopníctvo neašpirujú, skôr stavajú na solídnych základoch. Stále sa im však darí byť presvedčiví – v štúdiu aj na pódiu - pretože nestratili vášeň pre hudbu.


Čím starší, tým lepší Gahan

"Vitajte v mojom svete / Vstúpte rovno dnu / Sedatíva nechajte doma, nebudete ich potrebovať..." víta nás v úvodnej Welcome to My World Dave Gahan. Človek by si myslel, že po dvanástich albumoch sme vo svete Depeche Mode ako doma, ale už z prvých tónov je jasné, že Delta Machine je miesto, ktoré sme ešte nenavštívili. Skladba určuje nový smer v skvostnej temnote kapely. Gahanovým speváckym vrcholom na Delta Machine je My Little Universe. Keď sa vyznáva "Tu som kráľom / Rozhodujem o všetkom / Nikoho sem nevpustím / Vôbec nikoho," cítite, že je tak blízko pri mikrofóne, ako je to len možné. Skladba s jednoduchou syntetizátorovou slučkou je dôkazom, že menej je niekedy viac.

Najosobnejší a zároveň najkrajší vokál celého albumu zaznieva v songu Heaven, oficiálnom prvom singli LPčky. Pomalý synthrockový jam, plný typickej Goreovsko-Gahanovskej obsesie, sa rozlieva do úžasnej harmónie. Bubny v Soft Touch/Raw Nerve sú nemilosrdné a búrlivé syntetizátory zdôrazňujú krásne afektovaný depešácky refrén: "Brat môj, podaj mi pomocnú ruku!". Zároveň je to jedna z najbezstarostnejších popových skladieb Depeche Mode od čias ich prvých dvoch albumov, Speak and Spell (1981) a A Broken Frame (1982).

Gahan by mal častejšie hlasovo riskovať tak, ako v Should Be Higher. V refréne stúpa až k falzetu (pri speve naživo občas aj falšuje), skladbu však ukotvuje industriálna rytmická sekcia. A funguje to, skladba by si zaslúžila vyjsť aj ako singel. Country-bluesová gitara v úvode posledného tracku Goodbye je mätúca a trochu znervózňuje. Melodicky by skladba zniesla minimalistickejšiu produkciu, tá by však možno neladila so zvukovo bombastickým záverom, ktorý chceli Depešáci a Hillier dosiahnuť.


Tak trochu nefunkčná mašinka

V mnohých ohľadoch je Delta Machine takmer povznášajúci a vyrovnaný. Martin Gore tvrdí, že ide o najpozitívnejšie skladby, aké kedy napísal, ale nedajte sa oklamať – aj keď Gahan spieva o konečnom vykúpení, znie, akoby bol odsúdený na večné zatratenie. V 90. rokoch, keď Dave hral v krutej reality show vlastného spackaného života, boli piesne Depeche Mode touto realitou presiaknuté. Dnes, v strednom veku a "čistý", však Gahan stále dokáže fantasticky podať nutkavú túžbu a hrozbu.

Jedným z vrcholov albumu je druhý singel Soothe My Soul. Skladba potvrdzuje prílev energie a nových nápadov z predchádzajúceho albumu a prináša u Depeche Mode najobľúbenejšiu symboliku (duša), zvuk (basgitara) a vrstvené vokály. Je možno trochu pridlhá, ale tá minúta navyše dáva možnosť užiť si gitarové riffy, pripomínajúce kultovku Personal Jesus.  

"Sme pesimisti. Nikdy si nie sme istí," vyhlásil Gore v marcovom rozhovore pre britský denník The Guardian. "Už od čias Black Celebration (1986) sme tvrdili, že nemôžeme zaručiť vydanie ďalšieho albumu. Komunikácia nám stále príliš nejde. Doteraz sme trochu nefunkční, ale možno práve preto fungujeme," zhodnotil s typickým úsmevom.

Napriek tomu sa fanúšikovia na Depeche Mode môžu spoľahnúť – už od roku 1993 vydali každé štyri roky nový album, podporený turné po svetových štadiónoch. Európska časť Delta Machine Tour bude mať 34 zastávok a odštartuje 4. mája vo francúzskom Nice. 25. mája sa Depeche Mode opäť dočká aj Bratislava. Ako naznačili vo Viedni, je sa na čo tešiť!

Posledné vstupenky na koncert na "rezidentnom" depešáckom futbalovom štadióne Pasienky v Bratislave sú v predaji na Predpredaj.sk.


Depeche Mode - Delta Machine
(Columbia Records, 2013)

1. Welcome To My World
2. Angel
3. Heaven
4. Secret To The End
5. My Little Universe
6. Slow
7. Broken
8. The Child Inside
9. Soft Touch / Raw Nerve
10. Should Be Higher
11. Alone
12. Soothe My Soul
13. Goodbye

Druhé CD v deluxe edícii:
1. Long Time Lie
2. Happens All The Time
3. Always
4. All That's Mine

Autorka: Michaela Ivaničová

Súvisiaci interpreti: Depeche Mode