Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Andrea Zimányiová si splnila sen, po 17 rokoch otvorila svoje Okno do duše

Andrea Zimányiová - Okno do duše

04.08.2016 - 14:10 | Ivan Straka

Napriek tomu, že Andrea Zimányiová nie je na scéne slovenskej populárnej hudby žiadna začiatočníčka, jej prvý sólový album uzrel svetlo sveta až po viac než sedemnástich rokoch jej profesionálnej kariéry. Tak trochu je to škoda, keďže v jej prípade ide o jedinečný talent. Na druhej strane však fanúšikom dlhé čakanie kompenzovala častým koncertovaním a účasťou v mnohých zaujímavých projektoch.


Ak sa o niekom z hudobnej branže povie, že je má viac hudobných tvárí, o Andrei Zimányiovej to platí stopercentne. Mnohí ju výraznejšie zaregistrovali v troch ročníkoch televíznej tanečnej šou Let's Dance (2007 – 2009) ako neprehliadnuteľnú interpretku svetových hitov, za ktorou stál legendárny Big Band Gustava Broma vedený Vladom Valovičom, a svojím výkonom nepochybne prispela k celkovému úspechu projektu.

Skalní priaznivci však vedia, že Andrea už od svojich pätnástich spievala pop a rock so skupinou Margot, s ktorou má na konte dva albumy. S vlastnou piesňou sa svojho času prebojovala aj do slovenského finále Eurovision Song Contest. Ale najviac jej učaroval francúzsky šansón, ktorý spieva odkedy nastúpila do súkromnej hudobnej školy Andante v roku 1999. Ešte v tom istom roku vyhrala celoslovenskú súťaž Francúzska pieseň a o rok neskôr získala prvenstvo v podobne zameranej medzinárodnej súťaži v chorvátskom Splite.

Šansón v kvalitnej zostave, francúzsky aj slovenský

Niet preto divu, že Andreino Okno do duše sa nesie v šansónovom duchu. Ako prezradila médiám, piesne na album starostlivo vyberala niekoľko rokov. Niektoré z nich dostali definitívnu podobu až priamo v petržalskom štúdiu Loft, kde je "doma" aj Jaro Žigo ml., bývalý bubeník skupiny Margot (v súčasnosti hrá v Medial Banana), ktorý sa na albume zhostil úlohy zvukového majstra. Speváčka nemala núdzu o vynikajúcich hudobníkov, ktorí sa na nahrávaní podieľali. Gitary sú doménou známeho slovenského hudobníka Juraja Buriana, ktorý je speváčkiným partnerom aj v súkromí, a v poslednom čase hráva koncerty s Vašom Patejdlom. Obaja sú zároveň aj spoluproducentmi albumu.

Prečítajte si: Juraj Burian a Andrea Zimányiová našli prirodzené splynutie hudby a vzťahu

Klávesové nástroje a piano obsluhoval Erik Dimitrov, úspešný mladý (nielen jazzový) klavirista, o. i. nositeľ prestížnej ceny Jozefa "Doda" Šošoku. Juraja Grigláka, ktorý si na albume zahral na basgitare, hádam netreba predstavovať (Kto by si nepamätal jeho slávnu jam session so Stanleym Clarkom na BJD 1985? Mimochodom, tento rok na jar si to zopakovali). Na bicie nástroje a perkusie búchal Anton Zajaček, skvelý multižánrový a koncertný bubeník, ktorý má hudbu v krvi (jeho otec Pavel Zajaček je známy dirigent a hudobný skladateľ) a známy je aj z účinkovania v kapele Mango Molas. V štyroch skladbách si na akordeón zahral Viliam Majer, ktorého mnohí poznajú z rôznych multižánrových a divadelno-hudobných projektov.

Po hudobnej stránke pôsobí album veľmi kompaktne. Skladá sa z jedenástich šansónov doplnených o netradičný úvod a záver. Začiatok i koniec albumu totiž patria úryvkom ľudových piesní - Uliana, krásna pannaHorela lipka - "kazetovým" nahrávkam speváčky z raných detských rokov, zaradenie ktorých považujem za sympatický nápad, ktorý aj myšlienkovo korešponduje s názvom albumu. Hudbu k väčšine pôvodných skladieb zložil Juraj Burian, autorsky jednou skladbou prispela aj známa jazzová speváčka Adriena Bartošová.

Nielen znalci šansónovej hudby vedia, že texty majú v tomto žánri mimoriadnu dôležitosť. Vlastným jazykom šansónu je francúzština a spievanie v tomto jazyku zvláda Andrea Zimányiová úplne prirodzene zrejme aj vďaka jej rodinným koreňom. Na albume počujeme francúzsky jazyk v štyroch piesňach. Autormi ich textov sú René Parentin (francúzsky gitarista a skladateľ, ktorý spolupracuje s mnohými slovenskými hudobníkmi), Didier Rogasik (hudobník - vyznávač tradičnej bretónskej hudby, zároveň aj francúzsky tlačový atašé na Slovensku a veľký propagátor slovensko-francúzskych vzťahov) a David McNeil (francúzsky skladateľ, textár a pesničkár, inak syn svetoznámeho maliara Marca Chagalla).

Slovenské texty si speváčka podelila najmä so Zorom Laurincom, všestranným divadelným umelcom, ktorá je jedným z mála slovenských šansoniérov. Striedanie slovensky a francúzsky spievaných skladieb album príjemne spestruje a aj pre mňa ako poslucháča bez znalosti francúzštiny znejú príslušné piesne tak samozrejme, ako tie v rodnom jazyku. Dôvodom je jedinečný spôsob, akým Andrea Zimányiová dokáže vyjadriť emócie, ako ich graduje a prechádza zo smútku k nádeji, od rozhorčenia k pokore, a navyše k tomu disponuje hlasom, kvôli ktorému ju odborníci označujú za mimoriadny talent.

Nadčasový a vyvážený album

Hoci ide o vzácne vyvážený celok, ktorý sa nezunuje ani po opakovanom počúvaní, možno v ňom nájsť niektoré vrcholné momenty. Prirodzene, pre každého poslucháča, a zvlášť takého, ktorý rozumie po francúzsky, to nemusia byť rovnaké miesta na albume. K mojím favoritom rozhodne patrí skladba Tebe so silným textom, ktorá je sugestívnou osobnou výpoveďou speváčky venovanou svojmu otcovi, ktorého nikdy nepoznala. Z piesne však necítiť hnev, skôr smútok ("Ako malá som ťa chcela pod stromček, ale neklopal nik... A môj sen sa roztopil ako sneh"), ktorý postupne prechádza do záverečného zmierenia ("Zľahostajnievam, ocko, je to tak"). Ak by sa album nevolal Okno do duše, určite by mal byť pomenovaný podľa tejto výpovede. Pieseň Tebe preto vnímam ako podtitul názvu albumu. Sila, ktorá je v nej skrytá, sa nestratí ani po niekoľkonásobnom vypočutí a vždy bude nútiť k zamysleniu.

Výnimočná je aj skladba Adila, a to nielen smutným príbehom ťažko skúšanej ženy, ktorý nepochybne možno zaradiť do kontextu aktuálnej humanitárnej krízy, ale aj tým, že refrén Andrea spieva v arabskom jazyku. Speváčkin hlas tu dosahuje výšky, pri ktorých naskakuje husia koža. Známemu divadelnému a muzikálovému režisérovi Jožkovi Bednárikovi je na albume venovaná jeho obľúbená pieseň Vladimíra Vysockého Kone so slovenským textom Moniky Kozelovej, známej dramaturgičky a ochranárky. Andrea si tak uctila už nežijúceho Beďa, s ktorým si „sadli“ počas televíznej tanečnej súťaže, kde bol členom poroty.


Každá z položiek na albume je však niečím zaujímavá. V krásne zasnenej piesni Mám v sebe príbeh počujeme sláčikové kvarteto pod vedením Mariána Svetlíka, člena Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Pre skladbu La Citadelle nahral krídlovú trúbku Justin Stanton, jeden zo zakladajúcich členov renomovaného amerického jazz fusion zoskupenia Snarky Puppy. V skladbe J'ai froid dedans (v preklade Je mi chladno) nahral sláčikové nástroje Tomáš Rédey, štúdiový hudobník, známy ako gitarista a spevák progresívnej rockovej skupiny Gattch. Jeho gitara znie v obrovskom množstve nahrávok popových spevákov 70. a 80. rokov. Ďalšia francúzska pieseň La recherche du Pére (Hľadanie otca) má text slovenského básnika Milana Rúfusa preložený do "národného jazyka" šansónu. A napokon čerešničkou na torte je skladba Ľahulinká, požičaná z repertoáru Radošinského naivného divadla, ktorá dáva naplno vyniknúť skvelému hlasovému rozsahu speváčky.

S názvom albumu korešponduje i jeho obal. Vkusný booklet okrem textov piesní obsahuje fotografie zachytávajúce speváčku v rôznych náladových polohách, čomu zodpovedá líčenie i outfit, raz ako sebavedomú ženu, inokedy mierne provokujúcu divu, či dievča so smútkom v očiach volajúce o pomoc. Len pozor na dôslednejšiu korektúru textu obsahujúceho preklepy, ale to je asi jediná malá výhrada, ktorá našťastie skvelý dojem z albumu nenarúša.

Splnený sen a po ňom šnúra

Vydaním svojho prvého albumu si Andrea Zimányiová podľa vlastných slov splnila jeden zo svojich veľkých snov. Svoju kariéru si budovala pomaly a trpezlivo, krok za krokom a dávala sa do toho celá a naplno. Len škoda, že si jej piesne naše rádiá akoby nevšimli. Podľa Andrei platí, že "muzikanti, ktorí robia hudbu s pokorou a láskou, nemôžu urobiť zlý produkt". Po vypočutí albumu Okno do duše nepochybujem, že jeho vznik sa niesol v tomto duchu.

Album sa na trhu objavil na začiatku letných prázdnin, kedy sa hudobné dianie väčšinou prenáša na festivalové pódiá a v rádiách dominujú tanečné hity, no príjemné šansónové melódie, ktoré Zimányiová prináša, dovolenkový relax určite nenarušia, práve naopak. Po hudobnej i textovej stránke predstavuje nahrávka vyzreté šansónové dielo plné úprimných osobných emócií, s ktorými sa zrelý poslucháč ľahko stotožní. Otvorením okna do svojej duše nás umelkyňa podnecuje k tomu, aby sme sa pozreli aj do tej svojej, a zistili, že zažívame podobné radosti i smútky, že sme vlastne všetci rovnakí. A robí to veľmi príjemným spôsobom. Už onedlho sa o tom môžeme presvedčiť aj naživo, keďže po lete sa Andrea Zimányiová so svojím bandom chystá na slovenské turné.

Andrea Zimányiová - Okno do duše
Zoznam skladieb a ich autorov (hudba / text)

1. Uliana, krásna panna (ľudová)
2. Len pár chvíľ (Juraj Burian / Zoro Laurinc)
3. La Citadelle (Juraj Burian / René Parentin)
4. Adila (Juraj Burian / Andrea Zimányiová)
5. V povetrí (Juraj Burian / Andrea Zimányiová)
6. Tebe (Viliam Majer / Zoro Laurinc)
7. J'ai froid dedans (Juraj Burian, Andrea Zimányiová / Didier Rogasik)
8. Mám v sebe v príbeh (P. I. Tchajkovskij / Zoro Laurinc)
9. Oblivion (Astor Piazzolla / David McNeil)
10. Kone (Vladimir Vysockij / Monika Kozelová)
11. La recherche du Pére (Adriena Bartošová / Milan Rúfus)
12. Ľahulinká (Ján Melkovič / Stanislav Štepka)
13. Horela lipka (ľudová)

Autor: Ivan Straka
Foto: Facebook stránka A. Zimányiovej


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti