Tráva musí rásť, tak znie názov tretieho albumu Žilinčana Mira Jaroša. Rovnako ako tráva, rastie aj Mirova sláva, a to nielen do výšky k hviezdam, ale aj do hĺbky. Ostatným albumom sa spevák bezpochyby zakorenil na slovenskej hudobnej scéne, na ktorej má právom svoje miesto. Jeho novinka je totiž z doterajších troch albumov najvydarenejšia.
Skladba Dole hlavou je jedinou piesňou z Mirovej novinky, ktorá si ma nezískala. Napriek tomu, že má chytľavý hudobný základ. Pri každom vypočutí mám totiž pocit, že štýl, akým je skladba naspievaná, patrí skôr niekde medzi skladby pre detských poslucháčov. Je to škoda, pretože na druhej strane je na skladbe sympatický jej priamočiary optimizmus.
O poslednom menovanom singli Tráva sa mnoho popísalo v súvislosti s tým, akú trávu Jaroš propaguje a tým pozorným zrejme neunikla ani verzia textu "nechoď ešte chvíľu kričím, bez teba som láska v p*či". No aj keby nebolo takejto formy propagácie, tak by sa pieseň určite u fanúšikov uchytila, pretože patrí medzi najlepšie tanečné skladby albumu. Že sa album bude niesť v tanečných rytmoch predznamenáva už jeho úvodná skladba Kým máme seba, v ktorej ma na prvé počutie vyrušili vokály posadené príliš vysoko. Čím viac si však skladbu púšťam, tým viac si ju už bez nich neviem predstaviť. Podobnú dynamiku a chuť tancovať prináša Miro Jaroš aj v už spomínanej Tráve, či skladbe Nechce sa mi tancovať, pri ktorej sa však mnohým bude chcieť tancovať hneď od prvej sekundy. Rovnako na parket pozýva aj nasledujúca skladba Druhý dych, v ktorej dominuje úderná dynamika bicích nástrojov.
Tanečne ladené chytľavé skladby sú poprepletané so skladbami relatívne pomalými. Nemyslím však presladené love songy opakujúce klišéovité frázy bez štipky originálneho nápadu. Práve naopak, Miro zložil skladby, ktoré majú silu. Príkladom je singel Čierny dážď, ktorého silnou stránkou je vlastne úplne všetko – originálny text, emotívne vokály, či kombinácia viacerých výrazných hudobných prvkov, ktoré tvoria súvislý celok. K rovnako emóciami nabitým pomalším skladbám neodmysliteľne patria piesne Povedz si to a perfektná skladba Menej ťa ľúbiť. Z týchto skladieb mu verím každé jedno slovo, každý záchvev v hlase podfarbený emóciami. Toto sú skladby, ktoré vyvolávajú zimomriavky spôsobené príjemným estetickým zážitkom.
Zaujímavosťou albumu je skladba Na pokraji síl, ktorá pochádza z pera izraelského hudobníka Idana Raichela. V jeho podaní nesie tento hit názov Mi'mamakim. Slovenskú verziu naspieval Miro Jaroš ako duet s Dominikou Mirgovou, ktorej vokály vyzdvihli nehu celej skladby. Okrem Dominky Mirgovej a Petry Humeňanskej svojimi hlasmi na album prispeli aj Katka Koščová a speváčka Michaella. Naspievali vokály v skladbe Dole hlavou.
Veľkým plusom Mirovej tvorby je najmä to, že si takmer všetky texty píše sám. Len s tromi mu pomáhala slovenská poetka Ivana Drábová. O to osobnejšie a emotívnejšie tým pádom skladby vyznievajú. Rovnako sa Jaroš podpísal pod mnohé skladby aj ako spoluautor hudby. Zároveň je spolu s Vladom "Randym" Gnepom producentom albumu.
Tráva musí rásť je album, ktorým si Miro môže získať množstvo nových fanúšikov. Spevák na ňom pôsobí veselo, sviežo a optimisticky. Veľmi mu to však svedčí aj v pomalších, miestami melancholickejších skladbách. Spojenie týchto dvoch línií je poloha, ktorá mu pristane, a ktorej by sa mal aj naďalej držať. Prelínanie gitarových a moderných tanečných elektronikou podfarbených melódií bola v prípade tohto albumu správna cesta, ktorá poslucháčov pri jeho počúvaní len tak ľahko neomrzí.
Miro Jaroš – Tráva musí rásť
(EMI, 2010)
01. Kým máme seba
02. Tráva
03. Dole hlavou
04. Čierny dážď
05. Na pokraji síl
06. Nechce sa mi tancovať
07. Druhý dych
08. Bez siedmeho neba
09. Povedz si to
10. Menej ťa ľúbiť
Bonus:
Na dne mora
--
Autorka: Miroslava Kuracinová
Súvisiaci interpreti: Miro Jaroš
