Nový zjav na česko-slovenskej hudobnej scéne prináša originálny pohľad na lásku a ďalšie životné dilemy. A i keď máte pocit, že ste na túto tému už počuli od mladých slovenských pesničkárok všetko, nežnú elektroniku dua Monikino Kino by ste určite nemali vynechať.

Nie je lepší čas, než práve teraz byť 20-ročnou dievčinou a trochu sa v tom všetkom strácať. Životnými dilemami v láske, snoch a sebarealizácii dnešné dvadsiatničky totiž sprevádza výnimočne silná úroda hudobníčok - rovesníčok. Monika Midriaková sa medzi nimi nestráca, hoci o nej ešte nepočuť toľko, ako o dievčatách, ktoré si svoje publikum našli cez Demovnicu či sociálne siete. Monika je iná a nie len svojím pôsobením v Prahe a spoluprácou s Petrom Marekom z Midi Lidi.

O všetkom, čo sa dotýka

Monikino Kino je autorským projektom mladej Martinčanky a hudobníka, ktorého nadanie na originálne songy dobre poznáme z českej alternatívnej elektro kapely. Spoločné dielo má všetku podivnú a minimalistickú chytľavosť tvorby Midi Lidi, no s jasnou pečaťou mladej hudobníčky. Tá v sebe spája krehkosť mladosti, no zároveň aj sofistikovaný nadhľad zrelej osobnosti. V minimalistických kompozíciách Monikino Kino premieta pocity bežnej dvadsiatničky, ktorá hľadá svoje miesto vo svete a vo vzťahoch.

Minimalistickým songmi a priamymi slovami kapela triafa presne do zmätku dospievania, pocitu, že človek aj chce, aj nie, aj vlastne nevie. "Píšem o všetkom, čo sa ma dotýka" je najvýstižnejším popisom Monikiných hudobných konštatovaní. Cez optiku nepokrivených ideálov jednoducho a autenticky opisuje každodenné pohyby vnútri človeka, víťazstvá aj prehry samého nad sebou a meniace sa vzdialenosti medzi ľuďmi.


O blízkosti a vzdialenosti je aj pieseň Desiatu noc pri mori. Jedna z najsilnejších skladieb albumu je love songom, ktorý zachytáva paradox túžby byť spolu, aj pomalého horknutia realitou. Práve z tohto pohľadu je album Prázdniny dokonalým zosobnením procesov dospievania, ktoré sa takto výstižne zatiaľ nepodarilo zachytiť žiadnej z mladých slovenských pesničkárok. Celým albumom sa nesú témy, z ktorých je jednoznačne cítiť ambícia vyriešiť si neporiadok v hlave a v živote, naučiť sa fungovať v dospelom svete, nechať detstvo za sebou a prevziať zodpovednosť napriek tomu, že to nebude vždy jednoduché.

Zrelý nadhľad do veľkej miery do projektu zrejme prináša práve Petr Marek - kapela totiž funguje presne naopak, ako by ste možno čakali. O textovú zložku sa stará najmä Petr, kým za hudobné nápady je zodpovedná predovšetkým Monika, ktorá celému počinu zároveň dodáva svoju osobitú charizmu. Práve vďaka tejto kombinácii Monikino Kino disponuje zaujímavým napätím, chémiou, ktorá ich odlišuje od zástupu mladých hudobných objavov. Monikino Kino je osobitý zjav a hoci album najviac ocenia Monikine súputníčky, nahrávka je viac než dievčenským denníčkom.

Introvertný kabaret

Tanečná melanchólia projektu hovorí priamym, jednoduchým a výsostne autentickým jazykom. Akoby hudba k ušiam poslucháča prúdila z mesačnej krajiny, kde si Monika sprevádzaná Petrom premieta film svojho vlastného života. Chlad a priestor, ktorý prináša hudobný minimalizmus dáva vyniknúť hĺbke jednotlivých príbehov. Hlavná postava - rozprávačka - miestami priam recituje o svojom prežívaní a tancuje predovšetkým sama pre seba.

Tak trochu introvertný kabaret však baví - tie príbehy sa dotýkajú nás všetkých. Napriek určitej konceptuálnosti nestrácajú nič zo svojej odzbrojujúcej úprimnosti, sú bezhlavo nežné i odľahčujúco vtipné. Ideálna romantika pre nekonvenčných.



Monikino Kino - Prázdniny
(Slnko Records, 2014)

1. Prázdniny
2. Sedím doma
3. Ponorka
4. Desiatu noc pri mori
5. More v noci
6. Baterka
7. Už sa preberám
8. Kancelář
9. Christina po diskotéke
10. Pohojdaj ma
11. Bežky

Autorka: Michaela Kučová