Na prvý pohľad vôbec nevyzerajú na to, že robia hip-hop. Britský černoch Ghospoet je viac ako hipster než gangster, Američanka Dessa vyštudovala filozofiu, publikuje a venuje sa a cappela spevu. Ghostpoet aj Dessa sú ale raperi zo starej školy - s hustými beatmi a ešte hustejšou kadenciou slov.
Poézia mestského chladu
Ghostpoet vystúpil v Bratislave pred pár rokmi a celkom si miestne publikum získal. Koncert vo viedenskom klube Flex mal 21. mája podobne nadšených divákov. Talentovaný Brit prišiel predstaviť svoj najnovší album a hoci sa od koncertu dala očakávať živelnejšia energia, i tak to bol zážitok. Večer otvorila rakúska kapela Inner Tonque, ktorá svojou lyrickou zmesou niekde medzi Radiohead, folkom a synthpopom očarila aj tých, ktorí predkapely ignorujú už z princípu.
Na temnú náladu nadviazal Ghostpoet so svojimi vyznaniami o životných útrapách. Skladby z marcovej novinky Shedding Skin sú výrazne melancholické, ale naďalej sa nesú v hudobníkovej charakteristickej urbánnej poetike. Raper pred nami vykladá svoje introspektívne úvahy jednu po druhej, až sa pred očami skladá celý príbeh. Majstrovské rozprávačstvo dopĺňajú vynikajúci hudobníci. Nad chladom elektroniky tentoraz prevažujú živé nástroje, ale aj tie posilňujú spomínanú melanchóliu, predovšetkým temnou gitarou.
Možno je to problémom s odposluchmi, možno únavou z koncertovania, možno mu viac svedčí komornejší priestor, za veľkými gestami Ghostpeota však cítiť trochu prehrávania. Prežíva inštrumentálne party, komunikuje s publikom, no celé sa to deje akosi rutinne. Sila hudobníka zostáva predovšetkým v jeho slovách, precízne kladených do dôvtipných poínt. Niekomu by stačil už len ten britský prízvuk hlbokého hlasu, ale jednotlivé skladby starostlivo pracujú s atmosférou. Ghostpoet celkom v duchu svojho efemérneho mena uniká škatuľkám. Z jeho tvorby cítiť ruch a špinu veľkomiest, ako aj dojemnú krehkosť ľudí, čo sa nimi denne premelú.
Práve táto schopnosť verne zachytiť prežívanie súčasného mestského človeka robí z Ghostpoeta výnimočný zjav. Na viedenskom koncerte sa možno neukázal vo svojej vrcholnej forme, ale kvalitu svojich diel nepodliezol. Na záver po prídavku sa dokonca viacerým divákom postaral o nezabudnuteľný zážitok - na pokoncertný drink na bare zišiel priamo z pódia pomedzi divákov, ktorým rozdával objatia hlava-nehlava.
Do rapujúcej filozofky sa zamilujete hneď
Dessu pozná málokto, na Slovensku takmer nikto. Americká raperka a vokalistka je členkou kultového indie hip-hopového zoskupenia Doomtree a na konte už má aj tri sólové albumy. Ten posledný, Parts of Speech, predstavila nedávno aj v bratislavskom Nu Spirit Clube. Logistika európskeho turné síce Desse neumožnila priniesť živú kapelu, no aj so sprievodom vokalistky a s hudbou v mašinkách priniesla plnohodnotný zážitok.
Intelekt vyštudovanej filozofky na rozdiel od Ghostpoeta nechal počas koncertu priestor spontánnosti a hudobníčka sa postarala o skvelú zábavu. Chrlila skladby s tou správnou dávkou pátosu, uštipačnosti či nehy. Jednotlivými textami sprostredkovala výborné charakterové štúdie - často akoby formou dialógu s blízkou osobou, milencom, priateľkou či dávnou láskou. Dessa pritom ide naozaj hlboko - hovorí o partnerskom násilí, nevere, vzťahoch medzi ženami.
Silné obrazy zároveň na albume dopĺňa jazzovými akcentmi či violenčelom. Na koncerte si vystačila s výbornou prácou s publikom. Perfektne využila napríklad koncertný fenomén večne prítomných mobilov - z pódia zostúpila medzi publikom a celú pieseň odspievala osvietená len svetlom mobilných telefónov. Náročky píšem odspievala, okrem literárneho talentu je totiž Dessa obdarená aj skvelým hlasom, čo dokázala počas magického coveru Hallelujah od Leonarda Cohena. O rok, o dva, keď sa Dessa dostane napríklad na takú Pohodu a zamilujú sa do nej všetci, tá asi päťdesiatka zasvätených ľudí z Nu Spiritu bude oprávnene môcť hovoriť, že boli pri tom.
Foto z koncertu Dessy v Bratislave
Autorka: Michaela Kučová
Súvisiaci interpreti: Ghostpoet
