Ak má človek 20 rokov, stojí na prahu skutočného života. Ak má rovnaký počet rokov kapela, má toho za sebou oveľa viac. Klasici tunajšej alternatívy sa rozhodli výročie osláviť prácou a vydali sa na turné, ktoré začalo 1. októbra v košickom Collosseu. O dva dni neskôr im doma v Prešove robili spoločnosť Bez ladu a skladu, výročné koncerty potrvajú až do novembra.

Chiki Liki Tu-a je natoľko známy a rozpoznateľný pojem, že ak chcú jeho členovia propagovať koncert, stačí im na plagát umiestniť siluetu človeka s basgitarou, akože plášťom a kúpacou čiapkou. Niekedy mám pocit, že netreba ani logo (zíde sa však miesto a čas eventu). Môžete ich vidieť naživo tridsaťkrát a poviete si, že ich poznáte ako svoje topánky. No na tridsiatyprvý pokus vás napriek tomu ohromia nejakou neznámou skladbou, inými aranžmánmi, skvelým vtipom či len obyčajným rozprávaním pomedzi skladby.

Kvôli výročiu hrajú dočasne vo štvorici

Napríklad v Košiciach im žiadna formácia spoločnosť robiť nemusela. Možno to nemá adekvátnu výpovednú hodnotu, ale fakt, že jediná domáca kapela dokáže zaplniť pomerne veľký klub, je veľavravný. Pritom výstredných chasníkov je možné vidieť naživo často pri rôznych príležitostiach. Záujem tu však stále je, možno i preto, že turné je špecifické kvôli prekvapeniam a novinkám.

Veľmi poteší fakt, že k trojici dočasne pribudol bývalý trombonista Tomáš Paľo. Obzvlášť tí, ktorí si pamätajú jeho kúsky z dávnejšej minulosti či nezabudnuteľného tisíceho koncertu v prešovskom PKO (marec 2013), si musia mädliť ruky. Zvuky trombónu dodávajú skladbám znepokojivý a ešte agresívnejší charakter. Tomáš je zdatný v konferovaní, rozprávaní vtipov, jeho tance s valaškou sú už dnes legendárne. Pohybové kreácie v jeho ponímaní sú ťažko profesionálne a ktorýkoľvek tanečný majster by sa od neho mohol všeličomu priučiť.

Prekvapivý playlist

Hudba Chiki Liki Tu-a sa nemaskuje za žiadnu škatuľku, je nad vecou a spája v sebe prvky odlišných žánrov. No nadhľad a eklektizmus by nestačili, keby aj po 20 rokoch nedokázali prísť s fantastickým albumom Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. a silnými nápadmi. Bratia Tomáš a Martin Višňovskí si vedia hravo poradiť s nepravidelnými rytmami, ktoré sú ich poznávacím znamením a drahou devízou. Gitara Ľuba Petrušku stále dobiedza rafinovanými riffmi, v pravej chvíli upozorňuje na seba kvákavým zvukom a ak má zahrať sólo, vždy je to očarujúco jednoduché, no účinné.

Ďalším prekvapením bol playlist, kde figurovali skladby, ktoré tak často od trojice nepočuť. "Bol jeden taký týpek, čo uhádol po poradí veľa skladieb z playlistu, ale dnes by názvy neuhádol asi nikto," okomentoval Ľubo pokusy fanúšikov urobiť z playlistu wishlist. Hrabalo sa v archíve, vytiahli sa niektoré spomienky na prvé dva albumy, ktoré som nemal tú česť počuť naživo, pretože som vtedy chodil ešte len "na školu strednú".

Chiki Liki Tu-a v Košiciach, 1.10.2015 Zdroj: Facebook.com/chikilikitua

Súčasť východniarskeho kultúrneho dedičstva

Už od úvodnej Ta toto nie je možne sa dalo vycítiť, že oslava bude so všetkým, čo k nej patrí (viď playlist). Z kvázi bláznivých kusov som sa najviac tešil na La La, no prednosť dostal len o chlp menej trafený song Tak, a už ho majú aka Štofaník (s bezchybným dialógom Was ist das?). Z novinky sa k slovu dostali Milenka, DPH a Nechcem tam ísť bývať aka Veronika (čakal som skôr klipového Prezidenta). Keď už sme pri ženských menách, rovno spomeňme Kristínu, no sen počuť tri grácie zostal nenaplnený, pretože kapela ignorovala krásnu recesiu Zuza sorry. A keďže sa hralo v Košiciach, možno by sa do krámu hodil aj "kamarat z Košic robi hip-hop, ci jeho". 

V období rokov 2003-2005 mi meno kapely už čosi hovorilo, každý vysokoškolák v Prešove ich musel poznať. Laska moja de si vzbudila taký rozruch, že prekvapil aj samotnú kapelu. Napriek mnohým vplyvom (napr. Primus) z celej ich tvorby dýcha čosi nenapodobiteľne východniarske. K folklóru patrí improvizačné okienko v Kuca paca či recesistické preberanie evergreenov v Monte Carlo (Daddy Cool od Boney M zaručene pozdvihne náladu) alebo povinný prídavok Metalisti, no tentoraz ho chlapci uchopili z úplne opačnej strany hudobného spektra. Ešte väčším šokom bolo to, keď sa publikum otočilo k pódiu chrbtom, z ktorého sa ozval megakiller Štrbské pleso a Tomáš si to mohol pokojne namieriť až kamsi k vodám death metalu.

Ak máte stále pochybnosti, či by ste mali navštíviť po dvadsiaty raz koncert Chiki Liki Tu-A, mám tu jednu radu. História na smrteľnej posteli sa vás neopýta, či ste viedli vzorný život. Jednou zo základných otázok bude, či ste počas turné Chiki Liki Tu-A k 20. výročiu zažili prídavok Metalisti v zremixovanej tanečnej verzii a Tomáša Paľa ako holandského MC s oranžovým mopom na hlave. Som si istý, že v takej dôležitej chvíli nebudete za žiadnu cenu chcieť odpovedať záporne.

Zostávajúce koncerty slovenskej časti turné:

9. október - Žilina
10. október - Trenčín
16. a 17. október - Bratislava

Vstupenky:  Predpredaj.sk

Náčrt playlistu:
1. Ta toto nie je možne
2. Pstruh
3. Tak, a už ho majú
4. Dačo sa stalo
5. Laska moja de si
6. K zmiereniu s osudom
7. Ružová
8. Odborník
9. DPH
10. Kuca paca
11. Kedy ja
12. Každý má svoje
13. Kristína
14. Milenka
15. O 5 minút 12
16. Nechcem tam ísť bývať
17. Monte Carlo
18. Ta to som ja
+ Metalisti (electro-version), Štrbské pleso  

Autor: Marek Danko
Foto: Michal Vasil (facebook.com/chikilikitua)

Súvisiaci interpreti: Chiki Liki Tu-a