Príležitostí na oslavy rôzneho druhu je neúrekom. V prípade hudobníkov ide vždy o niečo špeciálne. Taký bol aj koncert v košickej hale Cassosport, kde oslávili 20. výročie existencie nitrianski rockoví zabávači Horkýže Slíže. Vystúpenie 9. marca bolo súčasťou obsiahleho turné.
Zrejme ide len o moje sluchové indispozície, pretože ľudia sa bavili celkom obstojne... Zrejme im imponujú moderné aranžmány, možno ich zaujalo striedanie slovenských a anglických textov, možno je im celá tá Dilemma natlačená médiami, ktovie. Každopádne v Košiciach existuje zopár kapiel, ktoré by si predskokanstvo zaslúžili viac (narýchlo mi napadá Alternatiwe či Podfuck - už len kvôli prístupu, ktorý s punkom obstojne koketuje...).
Whisky na pódiu nepotreboval ani bakuľu
Po rozpačitom vystúpení Dilemmy som vedel, že mi chuť napravia bratislavskí nezmari. Slobodná Európa sa vytasila s dvoma gitarami a s vervou to roztočila nezabudnuteľnou klasikou Som ten. V tom momente nemohol nikto zapochybovať, že Whisky je nezastaviteľný kolos, ktorého v chode nezastaví nejaká tá zlomenina. Sedel na vozíku akoby to bolo kráľovské kreslo a tam dole na neho s úctou pozerali jeho poddaní. Dlho mu to však nevydržalo a čo nevidiac sa vzpriamil do vertikálnej polohy. Opierajúc sa o mikrofón dal jasne najavo, komu v ten večer bude patriť primát.
Pri všetkej úcte ku Kukovi a spol. má u mňa Slobodná Európa predsa len navrch, pretože je (nielen) služobne staršia, ale má v sebe aj tú punkovú charizmu, ktorú môžu mať len hudobníci zo starej školy. Ak k tomu pripočítam naozaj inteligentné texty s jasným posolstvom, triasť sa môže aj Koňýkov legendárny spolok Zóna A. Slobodka pokračovala učebnicovými skladbami zo svojho neprekonaného debutu, ktoré dodnes nesú punc najlepšej punkovej kvality: Golden Beach, Nikdy to tak nebude, Čo sa stalo s naším životom?, Stará sladovňa, Analýza dokázala hovno, Pakáreň II. Možno trošku zamrzelo, že neodznela (nielen) moja obľúbená coververzia Růže z Texasu, ale to sa chlapcom dá pre tentoraz odpustiť. Keď už sme pri tom, nepohrdol by som ani cudzokrajnými piesňami Ulicny chodac či Vjeran Pas, ktoré nemá na svedomí nikto iný než Whisky.
Kapela predviedla, ako spáchať legálny Podvod, zaspomínala si prostredníctvom Unavený a zničený na ťažké časy (z ktorých sa nevie spamätať hlavne Braňo Alex) a potom sa naladila na odľahčenejší zvuk, predznamenaný vydarenou coververziou, ktorú odspieval Sveťo Korbel. K zvukovo podobným patrili aj 10 rokov staré kusy Pes, Relatívny pokoj (prečo sa zabudlo na Nechcem byť šišatý?) a najnovšiu tvár kapely reprezentovala Kríza. Fantastický večer korunoval Whisky cestou na rukách fanúšikov - blázon či samovrah?
Potešili cezpoľní diváci aj Kukov kšilt
Nitrania zo zoborskej spermobanky (tak ich nazval v ten večer Kuko) to nemali veru jednoduché, ale zvládli situáciu na výbornú. Sú zocelení stovkami spoločných vystúpení a keďže zostava sa prakticky nemení, definitívne "dorazenie" divákov v nabitom Cassosporte nebolo žiadnym prekvapením. Nasúkali im takú spŕšku riffov (často vypožičaných od Led Zeppelin, The Police, Deep Purple či Rage Against The Machine), až sa z nej mnohým krútila hlava. K tomu dopomohol i obrovský volant, ktoré si prišli na pódium roztočiť počas Malej Žužu tri vybrané dobrovoľníčky z publika (podľa vzhľadu mali do osemnástky ďaleko).
Slíže patria medzi hŕstku slovenských kapiel, ktoré dokážu zjednotiť štýlovo rôznorodé obecenstvo. Nečudo, veď v poslednom desaťročí mali na platniach všehochuť. To môže viacerým vyhovovať, no mne osobne predsa len najviac vyhovuje debutový počin, z ktorého cítiť razantný rock so surovou punkovou príchuťou. A presne tá surovosť mi na Slížoch už dlhú dobu chýba... Všetky tie modelky, atómové kryty, made in Chiny, lehátka, silné refrény, rhythm and bluesové duše a iné lascívne chuťovky sú v najlepšom poriadku. Dotvárajú nezameniteľný kolorit kapele, ktorá si už pred dávnymi rokmi vytvorila originálny rukopis, ľahko rozpoznateľný medzi stovkou iných skupín. No tie pravé divy sa diali väčšinou vtedy, keď sa z archívu lovili Gilotína, Príbeh o starej platni, Sex po telefóne, Logická hádanka či reggae verzia Lístka na Mars. O Maštali je zbytočné polemizovať, to už je skladba, ktorá sa po pár rokoch stane ľudovkou.
Za zmienku však stojí to, keď sa Kuko opýtal davu, kto z prítomných je z Košíc. Hlasno zareagovala asi polovica haly, no z Kukovej reakcie bolo zrejmé, že očakával viac. O chvíľu nato dav burácal pri otázke, kto je vlastne cezpoľný. Pravdupovediac, z našej partie pricestovali všetci spoza kopcov. Obdiv si zaslúžila aj strieška namiesto kšiltu na Kukovej čiapke. Záver patril vystreľovaniu konfiet (ktosi očakával peniaze, však), prekvapením pre mňa bol kocúr Fero a filmy, ktoré bežali na plátne pri každej skladbe. Podtrhnuté, sčítané, dvojhodinová šou Slížov stála za to. Kapelu sa oplatí vidieť vždy, aj keď ste už túto možnosť (ako ja) mali nespočetnekrát. A pri ich odľahčených textoch vás nemusí mrzieť ani to, keď sa niekoľko nedisciplinovaných individuí vedľa vás nedokáže vmestiť do kože.
Autor: Marek Danko
Foto: Tibor Šuchta
