Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Koniec sveta v Košiciach si užívali Müller, Kuko, Tásler i Terchovská muzika

Koniec sveta v Košiciach si užívali Müller, Kuko, Tásler i Terchovská muzika

23.12.2012 - 13:28 | Ladislav Ontko

Apokalypsa - Koniec vekov. Tento fenomén zamestnáva už mnoho rokov rôznych spisovateľov, filmárov, vodcov siekt, ale i obyčajných ľudí. Filmy s touto tematikou napĺňajú kiná a dvíhajú ratingy televíziám. Posledná Mayská vízia bola opäť len planým poplachom, no bola aj príležitosťou oslavovať, veď čo ak by predsa ten koniec sveta nastal...


Medzi množstvom akcií, ktoré sa na Slovensku konali 20. a 21. decembra bol asi najviac megalomanský projekt agentúry 212, ktorá sa po "generálke" v Bratislave (reportáž) postarala o Koniec sveta aj v Košiciach. Tak sa totiž volala dvojica megakoncertov, ktorých program bol nabitý zvučnými menami domácej scény.

Steel aréna, do ktorej prišlo v piatkový večer odhadom 5 000 ľudí, bola v napätí, či je naozaj koniec, alebo sa z toho dostaneme. Organizátori, nevedno či priamo alebo sprostredkovane, nasimulovali poapokalyptickú energetickú krízu – v hale sa totiž nekúrilo, takže si väčšina divákov užívala hudbu v kompletnom zimnom oblečení.

Sexistický Kraus, terchovský rock'n'roll a tuberák Kuko

Ako prvý vystúpil David Kraus, pomerne neznámy syn známeho moderátora a herca Jana Krausa. Hudobne ho ako speváka doprevádzala partia známa z otcovej talkshow, ktorá je populárna aj na Slovensku. Rozbalil to nič nehovoriacou piesňou Proč?, pokračoval songami Husa hloupá, či sexistickou Prsa. Počas koncertu sa v skrehnutom dave našiel skalný fanúšik kvalitnej ľudovej zábavy a volal do aktivity ďalších. Sám mal totiž dosť nakúpené. Ako to už pri teplote okolo nuly chodí, nikto nereagoval, iba sa na neho všetci súcitne dívali.

Čo sa týka Krausa, štýl jeho hudby nebol zlý. Na očakávaný koniec sveta priam ideálny. Vychádzal trochu z českej muzikálnej a textovej hravosti a nadsázky. Štýlovo sa muzika prelínala medzi funkom, popom, rockom a experimentom. Pätica hudobníkov rozhodne predviedla, že o hudbe niečo vie. A showman Kraus ukázal, že má u otca dobrú školu. Pomerne zaujímavou skladbou bola v rómčine odspievaná Jilestar. Samozrejme nemohol chýbať najväčší Krausov hit Zuzana, na Slovensku známy pre jeho nonkonformný štýl, ktorý je až mierne urážlivý voči Slovákom. Našťastie, valašky nelietali. Poslednou bola moderná úprava moravskej ľudovky Musel by to chlap byť. Tam sa aj muzikanti aj Kraus "vyřádili" do sýtosti. Na záver nasledovala spoločná skladba s Terchovskou muzikou a Kristínou Mečko.

Avizovaným hedlinerom bol terchovský rock'n'roll – Terchovská muzika, zložená z viacerých telies pôsobiacich v Jánošíkovom rodisku. Dvanásť hôrnych chlapov zahralo prierez terchovskou klasikou v svojom nezameniteľnom štýle. Sláky a mocné chlapské hlasy boli príjemným závanom nostalgie a ľudovej klasiky. Miestami ich aj diváci ocenili potleskom. Asi to bolo chybou zvučenia, no nástrojom trochu chýbala sila, ktorú prirodzene majú. Tým pádom inštrumentálne, miestami famózne výkony zanikali, a celé vystúpenie bolo málo dynamické. Naštastie pred koncom chlapi dali kus Hej ovečky moje, kde dokonale vyzneli skvelé vokály. Potom nastúpil Kuko z Horkýže slíže a spolu zanôtili V pondelok doma nebudem. Kuko sa nezaprel a zaspieval tento kus ako 70-ročný tuberák.

Terchovská muzika a Kuko z Horkýže slížeĎalšie fotky z koncertov Davida Krausa a Terchovskej muziky

Poetická Jana Kirschner, hurikán Tásler

Poetiku do chladného, ponurého večera vniesla Jana Kirschner. Jej krátke, polhodinové vystúpenie bolo pohladením pre dušu. Koncert si ona i jej muzikanti evidentne užívali. Divákom ponúkla hity ako Miluješ, nemiluješ, Modrá, Pokoj v duši, Ach keby si bol môj, a nádhernú skladbu v štýle etno Na bielom koni. I napriek malému časovému priestoru Jana ukázala, že patrí k našej muzikantskej špičke. Svojou produkciou sa neustále posúva a snaží sa na sebe tvrdo pracovať, aby poslucháčovi priniesla vždy niečo nové. Napriek rodinným povinnostiam sa jej to darí. Na konci článku si prečítajte krátky rozhovor.

Po tomto vystúpení naplnil halu hurikán zvaný Ivan Tásler. Ten spolu s čiastočne omladenou formáciou IMT Smile predviedli dokonalú show. "Steelka" spievala hit za hitom a Ivan stupňoval atmosféru, pracoval s publikom, ktoré reagovalo jednoducho fantasticky. Publikum búrlivým skandovaním ocenilo moment, kedy Tásler zišiel z pódia a obehol spodnú plochu hľadiska podávajúc ruky divákom. Ľudia šaleli a o adeptovi na najlepší koncert podujatia bolo rozhodnuté. Hudobníci odviedli kus dobrej roboty aj napriek absencii Petra Biča, ktorého zaskočil mladý gitarista.

Pozrite si fotografie z vystúpenia IMT Smile

Trochu trápne Slíže, ruský rap a nevýrazný Müller

Opätovným schladením bol nástup punk–rockovo recesistickej formácie Horkýže slíže. Takmer hodinový priestor bol zo strany organizátora veľkou chybou a neprezieravosťou. Ukázalo sa, že v tak pestrom programe práve táto skupina najviac vyčnievala a jej fanúšikovia v hľadisku tvorili menšinu. Koncert preto nevyznel tak, ako keby bola plná hala fanúšikov nitrianskej úderky. Väčšina divákov ostala chladná voči značne vulgárnym textom, "jednokopytovej" muzike a lacným Kukovým fórikom. Okrem hitoviek Horí ti maštaľLAG song zaradili Slíže i mnohé menej známe pesničky z nového albumu, ktorý je na trhu príliš krátko, aby s ním na koncerte mohli osloviť aj nefanúšikov. Napriek tomu, že sa v publiku našlo zopár nadšencov, toto vystúpenie bolo pre väčšinu divákov tak trochu trápením.

Nasledovala prestávka, v ktorej zvukári, tak ako aj predtým, púšťali ruský rap. Ticho by bolo oveľa lepšie. Okolo pol jedenástej na pódium vystúpil Richard Müller s kapelou. Začal piesňou Koniec sveta, setlist obsahoval aj hity ako Prečo vy, ľudia XX. storočia, máte vždy zachmúrené obočia?, Cigaretka na dva ťahy, Nebude to také ľahké, či Po schodoch. Samozrejme nemohla chýbať klasika Štestí je krásná věc.

Koncert to bol vcelku príjemný, ale nebol vrcholom večera. Niečo ľudia spievali spolu so spevákom, no niečo nie. Na atmosfére sa podpísala zima, bezprostredná predkapela i nie úplne stopercentný výkon speváka. Je pravda, že spevácka výkonnosť Richarda od návratu na scénu postupne rastie, no na stav z legendárneho obdobia albumov LSD a Nočná optika si zrejme budeme musieť ešte nejaký ten piatok počkať. Takisto bol slabším ohnivkom v reťazi jeho gitarista. Geniálneho a multifukčného Andreja Šebana či skúseného Juraja Buriana, na ktorých sú zvyknutí skalní fanúšikovia, na koncerte len tak ľahko nikto nenahradí.

Richard Müller, Koniec sveta, Košice, 21.12.2012Viac fotiek z koncertu Richarda Müllera

Košický Koniec sveta bol zaujímavou hudobnou oslavou apokalypsy, ktorá neprišla, no mal aj pár nedostatkov. Žánrová pestrosť je fajn, ale toto zloženie bolo trochu nepremyslené a aj časový priestor daný jednotlivým formáciám vyvoláva mierne otázniky. Spolu so studenou Steel arénou a mierne arogantnou SBS máme dotvorený obraz akcie, ktorá inak mohla byť jedným z vrcholov predvianočného koncertného obdobia. Veľké pódium a pekné svetlá však rozhodne nie sú to najpodstatnejšie, čo robí megaakciu akciou s megazážitkom. A toto rozhodne, až na niekoľko detailov, nebolo podujatie, aké si predstavujeme pod nálepkou "veľkolepé". Zostáva len dúfať, že usporiadatelia sa poučia a pri ďalšej avizovanej apokalypse vychytajú terajšie muchy ku všeobecnej spokojnosti divákov i interpretov.

Jana Kirschner: Prišla som na to, čo mi spôsobuje zimomriavky!

Aký bol posledný koncert pred koncom sveta?

Myslim, že už je po konci sveta. Už sme zas späť. Dnes, práve v tento magický dátum som letela s kapelou Monkey Business z Prahy, a všetci sme prišli umrieť do Košíc (smiech). A mali sme z toho veľkú srandu. A dnešný koncert bol super. Ľudia mali dobrú náladu. Určite by som prijala hrať ešte dlhší koncert, pretože za pol hodiny sa človek dostane len niekam a musí to zosekať. No musím povedať, že je to pre mňa novinka, hrať v takýchto veľkých priestoroch, pretože v posledných rokoch som hrávala v menších kluboch. Teda toto vystúpenie vyžaduje podanie úplne iného výkonu. No myslím si aj tak, že sú mi oveľa bližšie menšie kluby.

Ste pomerne čerstvou matkou. Ako sa to dá zladiť? Na jednej strane materstvo, ktoré si vyžaduje celého človeka, obzvlášť, čo sa týka ženy–matky, a dennodenne to úplne vyčerpáva a je hlboko racionálne, a na druhej strane umenie, ktoré potrebuje múzu, ľahkosť a priestor na myšlienky, na zhmotnenie emócií?

Je to veľmi ťažké. Hlavne v tom, že človek okolo deviatej dá dieťa spať do postele a potom už len tak sedí a pozerá do prázdna. Má úplne vyprázdnenú hlavu. A je veľmi zložité sa nakopnúť, a povedať si: Teraz idem tvoriť. Napriek tomu sme, počas toho, ako naša dcéra spala, ako ju mala stará mama, dali za dva a pol roka do kopy nejaký materiál s ktorým ideme 7. januára do štúdia. Ale mám napísané štyri a pol slova. Takže mám tri týždne na to, aby som skompletizovala celý materiál, popri tom Vianoce a návštevy a tak ďalej. Ale je to výzva. A som ochotná sa s tým popasovať. Idem do toho, verím, že to vyjde. Sú pozvaní skvelí muzikanti. A už je to len na mne. Koniec koncov – dokázali to iné ženy, musím to dokázať aj ja.

Hudobne sa posúvate. Oproti Vašim začiatkom, kedy ste spievali pop, ste sa posunuli ku zrelšej hudbe, emotívnejšej. Je v nej veľa rôznych prvkov, napr. etno. S čím, s akým pohľadom, idete do nahrávania nového albumu?

Mojím cieľom je rozhodne sa zas niekam posunúť. A aj sama pred seba, ako speváčku, dať ďalšiu výzvu. Aby som nepriniesla niečo, čo tu už bolo. Napríklad Krajina Rovina pre mňa bola fakt veľký album. Boli tam veľké plochy a emočne aj v osobnom živote sa tam diali pre mňa veľké veci. Tento album je pre mňa iný. Je tam istá ľahkosť. Aj keď sú v ňom skladby, ktoré sú "pekné klády". Ale vychádza to z toho, že som si našla nejaké to svoje miestečko, a viem, čo mi spôsobuje zimomriavky. A to je crossover cez tradičné s novodobým, aj vďaka tomu, že mám rada staré štýly, ako napr. folklór. Ale mám rada aj modernú hudbu. Celé je to taký miš-maš.

Jana Kirschner, Koniec sveta, Košice, 21.12.2012Jana Kirschner na koncerte Koniec sveta v Košiciach, 21.12.2012

Richard Müller: Rád by som zaspomínal na 30. výročie Banketu

Ako vnímate megakoncerty tohto typu?

Mám jednu veľkú výhodu, že si môžem dovoliť robiť koncerty aj mega, aj maxi, aj mini. A to je strašne dobrý pocit. V posledných dvoch–troch rokoch sme odohrali koncerty, ktoré boli komorné, kde bolo 400, 500 ľudí, kde bolo počuť dýchať publikum, kde bolo naozaj počuť ten známy klinček padnúť na dlážku. A tieto sme potom vystriedali za koncerty veľké, na športových plochách, kde bolo 20-30 tisíc ľudí. A je strašne príjemné, keď si to môže jeden interpret s obmeneným repertoárom dovoliť. Z toho sa ja veľmi teším, a budem rád, keď to takto bude trvať.

Hudobne ste prešli od popu, cez rockové vybláznenie sa typu PPF a LSD, ku skôr komornejším veciam, výpovediam. Ako žánrovo vnímate to, čo momentálne robíte?

V zásade je mi to jedno. Dôležité je, aby som mal dobrú náladu a pohodu. Či to budeme nazývať tak, alebo onak, pokiaľ to funguje na ľudí, je to úplne v poriadku. V prípade, že to nefunguje, a vy sa snažíte, čo to dá, vtedy je to úplne zbytočné nešťastie, malá hudobnícka tragédia, z ktorej sa nedá dostať nijakým spôsobom von.

Vaše hudobné plány?

Mali by sme mať jedno veľmi krásne turné. Nepoviem aké, lebo by bola naozaj večná škoda to prezradiť. Veľmi sa na neho všetci tešíme. Je to celé ešte otvorené, pretože to nie je až taký jednoduchý projekt. A z toho by sme prípadne chceli vydať aj album. A ten ďalší rok, by som rád, ešte neviem akým spôsobom, zaspomínal na 30. výročie Banketu. Nedávno som si totiž náhodou vypočul album Bioelektrovízia. A bol som veľmi prekvapený tým ako to rezonovalo vo mne, a aj v ľuďoch, ktorým som to dal vypočuť.

Autor: Laco Ontko
Foto: Tibor Šuchta


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti