V nitrianskom Hideparku sa po roku opäť zišlo približne 1200 ľudí túžiacich po kvalitnej hudbe, srande, pohybe, nepohybe, spoznávaní sa a slobodnom pocite z pomaly končiaceho leta. Tento vzácny balíček sa každoročne darí vytvoriť organizátorom festivalu Flaam, tohtoročnému dvojcifernému jubilantovi. Chceli ste ísť ale nešli ste? Tak čítajte a plačte!
V piatok ma kamarát zobudil SMS-kou, že zomrel český hudobný kritik Jiří Černý. Objavil som ho ako tínedžer, spoznával som cez neho napríklad Collegium Musicum a jeho texty ma sprevádzali aj v ďalších rokoch. Zvláštny moment, pomyslel som si, baliac sa na hudobný festival.
Na Flaam som vyrážal po tretíkrát. Vedel som, do čoho idem, zľahka som tlmil radosť, aby som to neprepálil s očakávaniami a sústredil sa len na systematický odchod. No v momente, keď som okolo pol piatej uvidel siluetu kukuričného poľa (tentoraz celkom vďačne prikoseného) pri areáli Hideparku, premkol ma pocit radosti, že som tu zas. Akoby súkromný koncert pri stavbe stanu mi ponúkli hlavné Kanoe West pódium otvárajúci Krstní otcovia, ktorých experimentálny rock bol na úvod vyslovene príjemným introm.
Zdroj: Miloš Štefanka
Kempovacia vsuvka: Pre tých, čo na Flaame ešte neboli a zvažujú či ísť, ako tam spať, atď. Jednoznačne poďte a nebojte sa stanovať. Stanové mestečko je sčasti pod stromami, viete si tam vytvoriť príjemný tieň, a dokonca sa už kde tu objavili aj stolíky či stoličky stlčené z drevených dosák, takže to má taký piknikovo-výletný charakter. Navyše je kempovacia časť od miesta činu možno 100 metrov, takže v prípade, že sa večer ochladí, po bundu si zbehnete až keď je vám naozaj kosa.
Prípadne sa môžete za pár eur priobliecť v stane s upcyklovaným merchom, ktorý je každý rokom lepší. Zaujímavosťou je, že tento rok "príšerky" na vizuály festivalu navrhol chlapec, ktorý sa narodil v tom istom roku ako Flaam. Prirodzene to nadväzuje na predošlé ročníky, keďže Flaam sa od iných festivalov od začiatku vizuálne odlišuje práve detsky hravou nedokonalosťou.
Zdroj: Miloš Štefanka
Flaam mám rád aj preto, že jeho progres je síce nenápadný, ale všimnete si ho. Po príchode do areálu som okamžite pohľadom zameral sošnú inštaláciu Laca Saba alebo pri menšom zo stageov nainštalované hojdačky, ktoré boli počas celého festivalu hoj(d)ne využívané. Takisto boli v areáli vkusne vybraté stánky s čisto vegetariánskym jedlom, alko a nealko drinkmi či kávičkami, takže o možnosť permanentného refreshu v tridsiatkových teplotách nebola núdza.
Prvý koncert, ktorý som nielen počul ale aj videl, boli české Metastavy. Príjemne ma vpili do prostredia a s každým ďalším songom to bolo lepšie. Pokojne si ich viem predstaviť aj za neskoršieho večera. Tak šikovní mladí ľudia, vravím si (a nie poslednýkrát). Naplno ponorený do metastavov som v programe prehliadol krájanie torty k 10. narodeninám festivalu! Tak aspoň sa ušlo iným.
Zdroj: Miloš Štefanka
České zastúpenie plynulo pokračovalo na menšom Kriaky stagei, kde vystúpila melancholická Pavla Bastlová alias Tokyo Drift. Beaty a spev príjemný, aj keď pocitovo vždy ako niečo, čo som už počul. Dala však zo seba dobrú pohybovú energiu a ako pomalé smerovanie k večeru úplne fajn. Následne ma už oddýchnutého vtiahli slovenskí XCES. Žánrovo mimo môjho bežného spektra, počul som v tom doom metal, rap, noise, bolo to pestré a silné, a hlavne to dokázali odovzdať publiku.
Priznám sa, nielen tortové aktivity v Intereztane som v prvý deň vynechával, takže k stand-upu či seriálovému maratónu vám veľa nenapíšem, ale vedzte, že tam boli. Tešil som sa totiž na Dušana Vlka a všetko to ďalšie, čo malo nasledovať. Prešovský raper to zvládol perfektne a v porovnaní s Porsche Boyom (dočítaš sa ďalej), ukázal úprimnú snahu o kontakt s publikom, živelné pódiové prevedenie, prácu na sebe a nepózovitosť. Pridanou hodnotou je samozrejme to, že hudobne aj textovo ide o súčasnú výpoveď jeho generácie. Určite sa oplatí vidieť.
Zdroj: Miloš Štefanka
Piatkový headliner: Koncertovať chceme už len vo východnej Európe!
Toto je priama citácia chlapcov zo Sad Night Dynamite z UK, ktorú som po ich koncerte začul v backstagei. Výborná hudba, sympatickí a energickí "šráci", flaamovské publikum v ošiali. Bez hanby, opäť raz bez póz a s jasným cieľom: sme tu tu a teraz, vy takisto, poďme si to naplno užiť. Absolútne vzájomné prepojenie. Keď zaznel track Krunk, skákal snáď každý.
Potrebný výklus následne ponúkol Toyota Vangelis z Čiech, príjemne snové, krásne elektronické ale taktiež nabíjajúce energiou. Opäť raz charger potrebný k tomu, čo malo prísť. Program síce stále hlásal Berlin Manson, organizátori sa však už nejakú hodinu vysporadúvali s faktom, že kvôli chorobe speváka Adama kapela nemôže vystúpiť. Vyriešili to však úplne skvelo a vďaka samozrejme patrí aj samotnému "náhradníkovi" Fvck_Kvlt-ovi, že sa dokázal narýchlo zmobilizovať. Už v stanovom mestečku som si všimol, že je obľúbeným reprákovým fenoménom a to, čo odpálil na pódiu, bola úplná smršť. Denis Bango do toho ide po hlave, rapuje, spieva a vystupuje živelne, a tí, čo ho v tej chvíli počúvajú, to naplno cítia. Perfektná šou.
Po týchto koncertných náložiach som už tušil, že DJ sety Kewu a Italo Mario Italo vynechám, podľa ohlasov však obaja na Kriakoch urobili dobrú párty.
Zdroj: Miloš Štefanka
Zdroj: Miloš Štefanka
Zdroj: Miloš Štefanka
Deň dva: Ešte lepšia hudba, ale aj prvé sklamanie
Sobotné zobudenie začalo rovnako divne ako to piatkové. Ten istý kamarát mi napísal, že tentokrát odišiel Vašo Patejdl, spevák a skladateľ, ktorého som si aj cez občasné ironické poznámky veľmi vážil.
Nakoplo ma to však k tomu, aby som sa zúčastnil výstupu na Zobor s Bilčom a dobre som spravil. Celkovo sú ranné flaamovské aktivity skvelý nápad – či už ide o cyklovýlet, upcyclingový workshop, ranný jogging s Máriom alebo iné explorácie okolia. Prečistilo mi to hlavu, vďaka Bilčovi a jeho evanjeliu som sa príjemne zasmial a dlhšie som nebol dojatý viac, ako keď v autobuse cestou do Nitry vytiahol gitaru a celé prítomné osadenstvo si zaspievalo Ak nie si moja. Silné, vďačné.
Počas výletu som premeškal divadlo aj diskusiu "Chcem tu zostať – A prečo vlastne?". Dostavil som sa až na prvý sobotný koncert hlavného pódia, ktoré odohralo Spectrum Quartett. Uvádzal ho riaditeľ festivalu Majo Tesák a šlo o prvý koncert vážnej hudby v histórii Flaamu. Sláčikové kvarteto vytvorilo odrazu dôstojnú atmosféru, skladby boli navyše veľmi chytľavé, pri Dvořákovej Humoreske si pohmkával zrejme každý. Poprosím niečo podobné aj nabudúce.
Zdroj: Miloš Štefanka
Keďže Purist som videl na jar v Slovenskom rozhlase, rozhodol som sa skúsiť si Hudobný kvíz s Pepom a Momom. Bola to až nečakane dlhá zábava, niektoré kategórie boli naozaj umne vymyslené a chytili ma. Niektoré ale veru pomenej, napríklad ukazovanie výsekov coverov albumov na telke, na ktorú priamo svieti slnko. Ale s tým sa dá do budúcna určite niečo urobiť.
Ku koncertnému programu som sa vrátil cez český projekt Tamara. Pohodovka, slniečko, česky vďačné. Milé a zase raz umne hudobne dramaturgicky zaradené. Tak a ide sa s ľahším krokom ďalej. Kamarát hrá vo Vojdi, ale doteraz som veľmi nemal čas zisťovať, o čo vlastne ide. No a vošiel som teda do riadneho hurikánu. Sami sa definujú ako rýchly a zbesilý power pop, a úprimne, nie je to pre každého. Chlapci sú výborní hudobníci a nechcú sa na pódiu nudiť. Plne rešpektujem, publikum očividne majú veľmi vďačné.
Zdroj: Miloš Štefanka
Luvver sú každoročnou klasikou a keď som minulý rok písal, že ma stále bavia o niečo viac, môžem to copypastnúť aj pre tentokrát. Uveriteľní, dôstojní, hudobne zaujímaví. Ďalšia z domácich kapiel na vzostupe, Shallov., čiastočne nadviazala na predošlého interpreta, ponúkla však iný typ uhrančivosti a až akejsi scénickosti. Na pomedzí smútku, ale ustojiteľné. Určite odporúčam ako live act.
Zdroj: Miloš Štefanka
Porsche Boy nabúral
S jedlom rastie chuť. A s lokálnou slávou rastie čo? Asi arogancia, tak ako všade. Porsche Boyovi sa náramne darí, toto leto si zahral aj na najväčších slovenských festivaloch, jeho skladby znejú v prehrávačoch veľkej časti mladých ľudí, je vzorom v merchi. No na tejto ceste stratil niečo veľmi podstatné, a to pokoru.
To, že vie pracovať s davom, je fajn, ale zase, neponúka v rámci interakcie s publikom nič svetoborné (aj keď super bolo, že tentokrát tu mal aj tanečnú zložku). Držím mu palce, nech sa mu darí, ale v porovnaní s ostatnými umelcami, mnohokrát etablovanejšími, vyznieval jednoducho príliš mačovsky. Musím ale objektívne dodať, že publikum ho žralo, čo napokon dokazujú aj fotky. Práve na jeho koncerte to pod pódiom žilo najviac.
Zdroj: Miloš Štefanka
Sobotný večer priniesol rytmický a emocionálny vrchol
O ten prvý sa na menšom z pódií postarali slovinskí Pantaloons. Kto nebol, môže úprimne ľutovať. Ak som sa toto leto niekde dosýta vytancoval, bolo to tam. Živelné, neokukané, kombinácia tuby, saxofónu a bicích bola jednoducho dokonalá. Pustite si to a leto a úsmev na perách máte zaručené. Po ich vystúpení už môj fyzický fond pomaly prestával disponovať zásobami, ale nemohol som obísť headlinera, ktorý pricestoval až z Austrálie.
Kirin J Callinan bol vrcholom celého festivalu. Sám, intímny, rozdávajúci sa davu, pompézny, do pol pása nahý a v kovbojských čižmách. Trošku sa tu hrám s prídavnými menami, ale snažím sa priblížiť k čo najpravdivejšiemu obrazu, ktorý počas svojho vystúpenia pripravil. Ľudí v dave si okamžite omotal okolo prsta svojou bezprostrednosťou a sympatickou kombináciou sebavedomia a pokory. Znakom toho, že sa zrejme nadmieru príjemne cítil aj on, bolo to, že jeho siluetu ste mohli ešte nejakú hodinku po skončení vystúpenia a zatvorení hlavného stageu vidieť v družných debatách s rôznymi ľuďmi, ktorí sa pri ňom pristavovali.
Zdroj: Miloš Štefanka
Živió a ďakujeme!
Je krásnym zvykom Flaamu na záver programu hlavnej scény poďakovať samým sebe. Vec tak potrebná a tak málokedy videná. Majo Tesák postupne za potlesku z hľadiska vyvolával jednotlivých členov tímu a sekundový potlesk na záver s lights off dostal aj on.
Apropo, navštívte stránku Flaamu a venujte trošku času napočúvaniu si tohtoročných kapiel. Každá z nich má pod svojou zložkou veľmi pohodlne umiestnené odkazy na všetky ich sociálne siete či streamovacie platformy.
Prajem ti, drahý Flaam, a samozrejme verím, že aj všetci návštevníci, ešte minimálne takto úspešnú dekádu, stále tak kvalitné publikum, šťastnú ruku pri dramaturgii a kolegoch, partneroch festivalu, prajnosť počasia a čo najmenej strastí, ktoré však viete pred návštevníkmi skvelo schovať, či na mieste vyriešiť.
Pozrite si 100 najlepších fotiek z Flaamu 2023
Zdroj: Miloš Štefanka
Zdroj: Miloš Štefanka
Zdroj: Miloš Štefanka
Autor: Michal Húska
