Viac než 100-tisíc fanúšikov zažilo minulý týždeň v metropolách našich západných susedov unikátne spojenie austrálskej rockovej legendy AC/DC s frontmanom nemenej slávnych Guns N' Roses. Či už ste boli vo Viedni alebo ste vycestovali do Prahy, určite dáte našim redaktorom Júlii Šimkovej a Ivanovi Strakovi za pravdu, že na tento koncert sa ísť oplatilo.
(Júlia Šimková: reportáž z Prahy, 22. mája 2016)
Čierny Woodstock. Aj tak by sa dala nazvať nedeľňajšia atmosféra Letiska Letňany, ktoré praskalo vo švíkoch už od 16tej hodiny. Na rozdiel od polmiliónového festivalu síce do Prahy zavítalo "iba" niečo cez 60-tisíc návštevníkov, k nepriechodnosti areálu a zápcham v metre to však absolútne stačilo. A to všetko aj napriek reklamáciám vstupeniek, ku ktorým dochádzalo po avizovaní novinky, že za mikforón sa namiesto dlhoročného speváka Briana Johnsona postaví frontman skupiny Guns N' Roses - Axl Rose. Tento fakt, ani rad ďalších nepríjemností okolo hard-rockovej legendy AC/DC však neviedol k žiadnym katastrofickým scenárom. Naopak. Jeden z najkontroverznejších momentov v histórii rockovej hudby vyústil do prekvapivo vynikajúcej šou.
Pobúrenie a skeptické názory fanúšikov pritom boli pochopiteľné. Veď určite sa medzi nimi našli aj takí, ktorí si pamätali koncert "zbraní a ruží" v pražskej O2 aréne v roku 2010. Vytrpieť si museli trojhodinové omeškanie, ktorého dôvodom vraj bolo to, ze Axl v šatni sledoval "futbalový zápas na najväčšej plazme, aká sa v tom čase dala v Prahe zohnať". No a samozrejme nikto nespochybňuje fakt, že keď už sa raz vyberiete na koncert obľúbenej kapely, chcete ju vidieť v čo najautentickejšej zostave.
Skupina však namiesto toho prešla interným zemetrasením. Kým za zakladajúceho člena kapely Malcolma Younga, trpiaceho demenciou, zaskakuje jeho vlastný synovec Stevie Young, pozíciu bubeníka obsadil Chris Slade. V zostave tak nahradil Phila Rudda, ktorého kapela vyhodila nielen kvôli problémom so zákonom. Poslednou morovou ranou pre AC/DC sa stala zdravotná indisponovanosť speváka Briana Johnsona (pevnú súčasť kapely tvoril od smrti pôvodného člena Bona Scotta v roku 1980), ktorého lekári varovali pred nenávratnou stratou sluchu v prípade ďalšieho koncertovania. Na jeho pozíciu teda nastúpil za veľkých emócií kontroverzný líder Guns N' Roses, ktorý si ako bonus naviac zlomil nohu a prvých pár koncertov odspieval posediačky na koncertnom tróne požičanom od Davea Grohla.
Zdroj: Profimedia.skAngus Young, AC/DC - viac fotiek z pražského koncertuNávštevníci práve prebiehajúcej európskej časti Rock Or Bust World Tour sú teda namiesto autentickej zostavy skôr svedkami "podnikateľského konceptu", ktorý sa v hudobnom biznise založenom na idoloch len tak nevidí. Kapela plní funkciu "firmy" a dobre známej značky a jej spoluzakladateľ Angus Young ako správny manažér vie, ako riešiť krízové situácie, aby jeho brand prežil na trhu desaťročia. Mnohí fanúšikovia prijali tento neromantický koncept ako jedinečný moment, ktorý sa už v histórii rocku zrejme opakovať nebude a poniektorí ho patrične podporili aj tričkami s tvárou Axla Rosa, ktorú korunoval nápis AC/DC.
Tí, ktorí "zariskovali" a koncert na Letňanoch s prižmúreným okom navštívili, však rozhodne neoľutovali - Angus to zmanažoval geniálne a pre svojich fanúšikov pripravil elektrizujúcu rockovú smršť. Prvé prekvapenie večera prišlo hneď po predskokanoch Doctor Victor (ČR) a Tyler Bryant & The Shakedown (USA), ktorých muzika sa niesla v duchu ostrieľaných hard & heavy kapiel z najsilnejších rockových dekád. AC/DC s Axlom Rosom totiž vybehli na pódium dokonca o dobrých desať minút skôr než bolo avizované! Šou odpálili tematickou skladbou v duchu turné Rock Or Bust (2014) a už prvé minúty koncertu nenechali nikoho na pochybách, že pôjde o skvelý zážitok. Kapela je zohratá naozaj vynikajúco a nestratila nič zo svojej "šťavy". Skvelé, elektrizujúce gitarové explózie ktoré nenudia, navyše podčiarknuté vynikajúcou rytmikou. Jednoducho návrat v čase k nahrávkam, ktoré ste ako fanúšik kedysi omieľali dokola. Sila na pódiu a vynikajúca kondícia.
Najväčším prekvapením bol samotný líder Guns N' Roses. Slová pokora a Axl Rose znejú ako dobrý oxymoron, ale na Letňanoch ste tohto historického momentu boli naozaj svedkom. Rose sa postavil k svojej hosťujúcej role naozaj zodpovedne, ubral zo svojho ega a snažil sa čo najlepšie zapasovať do zostavy. Zmenu bolo cítiť aj na jeho vokále, tlmil vibrato, jeho typický jačavý vokál však k riffom AC/DC sadol ako šerbeľ na riťku. Polohy skladieb Dirty Deeds Done Dirt Cheap a High Voltage mu sadli tak výborne, že ste si ich mali chuť pustiť v tejto verzii ešte aj po príchode domov. Ich v poradí len šiesty spoločný koncert teda ukázal, ako je s kapelou vynikajúco zohratý. Navyše sa už po pódiu, aj napriek masívnej ortéze na nohe, pohyboval vcelku suverénne. Trón na sedenie využíval len minimálne, väčšinou počas šťavnatých gitarových sól Angusa Younga, ktorý toho koniec-koncov nabehal na pódiu najviac. Tu sa zároveň ukázala výhoda, ako kapele pomôže, keď šou nestojí len na človeku, ktorý drží mikrofón.
Šesťdesiatjedenročný gitarista, dnes jediný zakladajúci člen v zostave, neostal nič dlžný svojej povesti gitarového šoumena a okrem kačacej chôdze a hry v ležme predviedol vynikajúce explozívne rockové sóla so slidom, pre ktorý si v skladbe Sin City zvolil svoju vlastnú kravatu. Rozburácané davy, ktoré ešte viac hecoval k pokrikom prikladaním ruky k uchu vyzneli vcelku komicky, keď na jeho postaršiu tvár s načúvacím gestom za skandovania 60-tisícového davu jeden z návštevníkov vtipne poznamenal, či je hluchý. Nálada gradovala s každou ďalšou skladbou, vynikajúco sa ujali hity Thunderbird, T.N.T, Hells Bells, či Highway To Hell. Obrovským prekvapením bola skladba Touch Too Much, ktorú mohli fanúšikovia v Prahe počuť ako prví po 35 rokoch. AC/DC ju naposledy hrali naživo v roku 1979 vo Francúzsku s dnes už zosnulým pôvodným spevákom Bonom Scottom.
Vypracovaná bola aj pódiová šou: kým veľkoplošné obrazovky zaberali predovšetkým dianie na pódiu (hodnotené veľmi pozitívne), samotný stage s rožkami a osvetľovačskými efektmi, gigantická nafukovacia burleska k skladbe Whole Lotta Rosie, slávny AC/DC zvon v Hells Bells, či delá, ktoré v záverečnej For Those About To Rock (We Salute You) odpaľoval Rose pokrikom Fire! (Páľ!) skvele dotvárali atmosféru zavŕšenú megalomanským ohňostrojom. Ten bol skvelým dotvorením veľkolepej rockovej oslavy, ktorá demonštrovala fakt, prečo sa jedna z najväčších kapiel v histórii rocku drží na scéne už neuveriteľných 43 rokov.
Stará šou s novým spevákom a energiou
(Ivan Straka: reportáž z Viedne, 19. mája 2016)
V rámci šnúry k poslednému albumu Rock or Bust Austrálčania v Rakúsku už raz vystúpili. V máji 2015 výrazne zaznačili na hudobnú mapu nenápadné sedemtisícové mestečko Zeltweg. Vystúpili tam totiž pod holým nebom pred obrovským, v našich končinách nevídaným 115-tisícovým davom. Išlo o najväčší koncert, aký sa kedy v Rakúsku konal. Tentokrát sa na viedenskom štadióne Ernsta Happela uspokojili s necelou polovicou a fanúšikovia sa zase museli uspokojiť s náhradným spevákom. Aj v Rakúsku prinieslo angažovanie Axla Rosea rozporuplné až nahnevané reakcie. Veľká časť verných fanúšikov Briana Johnsona mu nemôže prísť na meno, pripomína jeho škandalóznu minulosť či nezlučiteľnosť s metalovými hodnotami AC/DC, a radšej by volila ukončenie činnosti skupiny a jej odchod zo scény so cťou. Mnoho fanúšikov sa preto rozhodlo vrátiť vstupenky zakúpené niekoľko mesiacov pred koncertmi, napríklad v Belgicku ich bolo až sedemtisíc (pochopiteľne, rýchlo ich nahradili iní záujemcovia). Angus Young im odkázal, že je mu to ľúto, lebo takto prídu o úžasnú noc. A Axl sa k nemu pridal so slovami: "Budú mi chýbať, nikdy ich nespoznám!"
Úprimne sa priznám, že aj ja som patril k skeptikom, pokiaľ ide o spoločné fungovanie Axl/DC, ako začali niektorí trochu ironicky označovať toto spojenie. Pritom nejde v rockovej histórii o ojedinelý prípad. Spomeniem len nástup Ronnieho Jamesa Dia namiesto Ozzyho Osbourna v Black Sabbath, trojročné pôsobenie Paula Di'Anno-a
päťročné pôsobenie Blazea Bayleyho v Iron Maiden namiesto Brucea Dickinsona, či sedemročnú dočasnú výmenu Roba Halforda Ripperom Owensom v Judas Priest. Samozrejme, situácia a okolnosti, za ktorých sa to udialo, boli vždy individuálne, jedno však majú spoločné: značka zostala zachovaná. Aj preto som bol veľmi zvedavý, ako to nakoniec na viedenskom koncerte AC/DC dopadne. Navyše som mohol porovnať výsledok koncertnej symbiózy AC/DC s Axlom, s koncertom, ktorý odspieval takmer presne pred rokom v Zeltwegu Brian Johnson.
Pochopiteľne, mnohé odlišnosti pri porovnaní oboch koncertov vyplynuli z objektívnych predpokladov. Ernst-Happel-Stadion ponúka asi polovičnú kapacitu plochy v Zeltwegu, no zároveň umožňuje lepšiu dostupnosť zo Slovenska a Maďarska, prišli však aj fanúšikovia z Poľska, či dokonca Ukrajiny. Po 18:00, kedy sa brány štadióna otvorili a plocha na státie zaznamenala prvý útok, sa najmä tribúny zapĺňali pomerne pomaly. Niečo po siedmej, keď už bola plocha na státie takmer plná a netrpezlivých divákov pokropila dažďová prehánka, nastal čas na vystúpenie predkapely. Tou boli mladíci Tyler Bryant & The Shakedown. A bola to veru zaujímavá skupinka, ktorú tvorili traja gitaristi a bubeník. Zahrali asi 45 minút poctivého hard rocku slušne okoreneného bluesom. Iba 25-ročný frontman už stihol koncertovať ako predskokan s takými hviezdami ako Jeff Beck, Lynyrd Skynyrd, Aerosmith, REO Speedwagon, Heart alebo Pat Benatar.
Pár minút pred deviatou, keď už tma nechala dobre vyniknúť tisíce načerveno blikajúcich čertových rožkov, sa to začalo. Intro. Nekonečný vesmír. Na veľkoplošných obrazovkách sa objavila kozmická loď, ktorá pristála na neznámej planéte a vystúpili z nej dvaja astronauti. Natrafili na večný oheň horiaci vo forme s nápisom AC/DC. Oheň sa prebudí a ohnivá guľa sa vráti na Zem. Potiaľto je to úplne rovnaké ako pred rokom. Do toho sa ozvú prvé riffy skladby Rock or Bust a ozve sa spev. Je akýsi povedomý, ale predsa nezvyčajný. Reflektory zasvietia do stredu javiska a tam na veľkom kresle sedí muž v koženom klobúku s pierkami a bandážou na ľavom lýtku. Je síce trochu silnejšej postavy, ako si ho pamätáme z Guns N' Roses, ale je to on, Axl Rose osobne! Na veľké prekvapenie všetkých po chvíľke vstáva a chodí po vlastných. Vo Viedni to bol jeho prvý koncert s AC/DC, na ktorom väčšinu času neodsedel a do kresla sa vracal len občas. Rakúsky bulvár to označil za "zázrak", no skôr to bude tým, že sa mu noha postupne lieči.
Zdroj: AP Photo/Armando FrancaAC/DC a Axl Rose na prvom spoločnom koncerte v Lisabone, 7. 5. 2016Axlov spev znie zaujímavo a prirodzene zapadá do celkového hudobného kontextu, dokonca mám pocit, že zafarbením sa viac podobá prvému spevákovi skupiny AC/DC Bonovi Scottovi. 54-ročný spevák už síce nevyužíval kyslíkový stan, ako počas posledného viedenského koncertu Guns N' Roses v roku 2012, ale jeho snaha nadviazať kontakt s publikom medzi skladbami bola aj teraz slabá a obmedzila sa na príhovory typu "You having a good time? I am having a good time!". V druhej polovici koncertu si dokonca sňal klobúk z hlavy a počas prídavkov mal na hlave typickú červenú šatku a oblečenú kockovanú sukňu ako za starých GNR čias.
Aj v súvislosti so zmenou na poste speváka skupina pozmenila koncertný setlist. Oproti roku 2015 z neho vypadla novinka z posledného albumu Play Ball, ale zato pribudli Rock'n'Roll Damnation (z albumu Powerage vydaného v roku 1978) a tiež Givin' the Dog a Bone (Back in Black, 1980). Spevák sa svojej úlohy zhostil dobre, najmä Shot Down in Flames alebo kultová klasika High Voltage zneli v jeho podaní vynikajúco. Kvalitne odspieval aj pieseň Hells Bells, ktorá je, podľa jeho vyjadrenia v nedávnom rozhovore, jeho obľúbenou skladbou z repertoáru AC/DC, a zároveň "najtvrdšia skladba, akú kedy spieval". V niektorých piesňach bolo u neho cítiť slabšie zaváhanie, ale má na to, aby napríklad v Dirty Deeds Done Dirt Cheap dosiahol ešte lepší výkon.
Axlova prítomnosť v skupine akoby mala na ostatných členov AC/DC povzbudzujúci stimul. Predsa len je o niečo mladší, a ak sa pozriem na rakúsky koncert o rok späť, zdá sa mi, že napríklad Chris Slade búchal teraz o stupeň silnejšie, Stevie Young bol pri hre na gitaru razantnejší, a aj inak stoický basgitarista Cliff Williams sa usmieval. Nepochybne, opäť najväčšou hviezdou večera bol 61-ročný Angus Young, ako vždy oblečený v školskej uniforme a krátkych nohaviciach. Jeho energia je neuveriteľná - nespočítateľne veľakrát prešiel krížom-krážom cez pódium so svojím húpacím tancom a v skladbe Let There Be Rock predviedol takmer 15-minútové legendárne gitarové sólo, vrátane polohy ležmo. Keď k tomu pridáme približne 50-tisíc salutujúcich fanúšikov, zdá sa, akoby sa čas zastavil. Viac ako dvojhodinový koncert napokon ukončili tri prídavky. Medzi dva zvyčajne zaraďované hity Highway To Hell a For Those About The Rock (We Salute You) sa tentoraz dostala skladba Riff Raff, ktorú skupina AC/DC naposledy naživo hrala v roku 1979 a špeciálne pre toto turné ju na radosť tých najväčších fanúšikov oprášila.
Ak sa zamyslím, tak v doterajšej histórii AC/DC sme si zvykli na určité zaužívané atribúty, no vo Viedni, a zrejme aj počas ostatných koncertných zastávok v rámci turné Rock or Bust 2016 predviedli jej členovia spolu s vymeneným spevákom niečo nové. A zafungovalo to, aj keď predohra k tomuto finále nebola vždy priaznivá. Axl Rose svojou účasťou na tomto turné ukázal a ešte bude ukazovať, že jeho éra ešte neskončila, a že aj napriek inému "pôvodu" s ním značka AC/DC môže byť zachovaná. Skupina a jej príbeh odvíjajúci sa (nielen) posledný rok je potvrdením toho, že problémy sa nevyhýbajú ani tým najúspešnejším. Nezlomnosť a schopnosť ich prekonávania však dáva fanúšikom nádej, že - či už s Brianom alebo Axlom - ešte nejaký ten čas budú AC/DC k našej radosti produktívni. Nech im to vydrží čo najdlhšie!
Setlist koncertu AC/DC + Axl Rose:
1. Rock Or Bust
2. Shoot To Thrill
3. Hell Ain't a Bad Place to Be
4. Back in Black
5. Got Some Rock & Roll Thunder
6. Dirty Deeds Done Dirt Cheap
7. Rock 'n' Roll Damnation
8. Thunderstruck
9. High Voltage
10. Rock 'n' Roll Train
11. Hells Bells
12. Given the Dog a Bone
13. Dog Eat Dog [iba v Prahe]
14. If You Want Blood (You've Got It)
15. Sin City
16. You Shook Me All Night Long
17. Shot Down in Flames
18. Have a Drink on Me
19. T.N.T.
20. Whole Lotta Rosie
21. Let There Be Rock (gitarové sólo Angusa Younga)
Prídavky:
22. Highway to Hell
23. Touch Too Much [Praha] / Riff Raff [Viedeň]
24. For Those About to Rock (We Salute You)
Autori: Júlia Šimková (Praha), Ivan Straka (Viedeň)
Foto: Profimedia.sk
Súvisiaci interpreti: AC/DC
