Šiesty ročník Uprising Reggae Festivalu bol vo viacerých ohľadoch výnimočný. Prispeli k tomu novinky v areáli, počasie bez vrtochov, aj kvalitne zostavený a vyvážený program, vďaka ktorému si prišli na svoje nielen fanúšikovia jamajskej hudby. Väčšina návštevníkov sa zhoduje, že išlo o najlepší ročník.
Samotný areál Zlatách pieskov je pritom plný živých stromov a kríkov, čo tiež zvádza k porovnaniu s atmosférou Szigetu, navyše tento rok bola kvôli dlhodobému suchu aj pôda rovnako prašná ako na slávnom maďarskom festivale. Samozrejme v prípade veľkosti a hudobnej produkcie tieto festivaly nemožno porovnávať, hoci nemecká skupina Seeed - najväčší zástupca reggae na tohtoročnom Szigete - by raz mohla prísť aj na Uprising. Fanúšikovia sa však na nedostatok hviezd rozhodne sťažovať nemohli.
Zimomriavky pod vlajkou Jamajky
Večerný piatkový program na hlavnej scéne ponúkol hneď tri veľké mená z kolísky reggae. Ešte pred nimi však pódium patrilo v Británii narodenému rastafariánovi menom Macka B, ktorého okrem kapely sprevádzala aj ďalšia britská legenda - producent Mad Professor za zvukárskym mixom. Veľmi zaujímavé spojenie, v ktorom sa klasické reggae a dancehall prelínali s inštrumentálnymi dubovými pasážami. Väčší efekt by vystúpenie určite malo v neskorších hodinách, no takto bolo už o 18tej pod hlavným pódiom plno. Macka B si dav poľahky získal skvelou komunikáciou aj skladbami o vegánskom jedálnom lístku, 7" vinylových singloch či piesňou Lingua, v ktorej spieva dvadsiatimi jazykmi, vrátane slovenčíny.
Prvým z reprezentantov Jamajky bol nový objav na scéne - Protoje. Debutový album vydal len v roku 2011, no už sa stihol vypracovať na jednu z najväčších hviezd súčasnej karibskej hudby. Jeho štýl sa zvykne označovať ako reggae fusion a v Bratislave s kapelou The InDiggNation názorne predviedol, čo tento pojem znamená. V jeho hudbe sa okrem reggae, dancehallu a dubu miešajú aj prvky soulu, jazzu, rocku a popu a jeho spoluhráči (napríklad basák Donald "Danny Bassie" Dennis z Firehouse Crew) patria v rodnej krajine k absolútnej muzikantskej špičke. Protoje nemá na konte obrovské hity, ktoré by väčšina publika spievala s ním, no výkony hudobníkov, improvizácie a množstvo vzrušujúcich zmien štýlov a nálad počas koncertu udržali pozornosť fanúšikov až do konca a ich záverečný potlesk patril k tým najsilnejším. 32-ročný spevák bol jednoznačným lídrom formácie, no veľký priestor nechával aj svojim sprievodným vokalistkám, ktoré si za svoje zimomriavkové sóla vyslúžili veľké ovácie.
Pozrite si 20-minútovú ukážku z koncertu Protoje & The InDiggNation:
Ďalší Jamajčan Capleton sa na Uprisingu predstavil už v roku 2011, kedy sa kvôli búrke jeho koncert presunul na neskorú nočnú hodinu. Vystúpenie legendárneho speváka s kapelou David House Crew bolo vtedy veľkým zážitkom - tisícky fanúšikov, ktorí sa na festival po niekoľkohodinovom prerušení vrátili, určite neoľutovali. Tentoraz v "riadnom hracom čase" s inou zostavou (Prophecy Band) odohral opäť kvalitný koncert s hitmi ako Small World alebo Jah Jah City, no (pre mňa) o niečo menej intenzívny. Magický koncert, na ktorom počas chladnej noci znova zapálil oheň Uprisingu 2011, toto vystúpenie neprekonalo.
Najväčšie očakávania boli v piatok večer spojené s hlavným headlinerom celého festivalu. Tým bol Ky-Mani Marley, syn najväčšej osobnosti reggae hudby Boba Marleyho. Približne 90-minútový koncert odštartoval skladbou Roots, Rock, Reggae, ktorú nahral jeho otec. Nasledovalo niekoľko skladieb z jeho vlastného repertoáru (Warriors, Working All Day), neskôr sa s ním na pódiu objavil aj Protoje, s ktorým zaspieval spoločnú skladbu Rasta Love. Finále Ky-Maniho koncertu tvorili najmä piesne Boba Marleyho ako napríklad Iron Lion Zion, Is This Love, I Shot The Sheriff, Could You Be Loved a v neposlednom rade No Woman, No Cry, ktorá predstavovala vrchol prvého dňa Uprisingu.
Ky-Mani priniesol na Uprising to, po čom mnohí fanúšikovia roky túžili - nezabudnuteľné Marleyho skladby v jeho podaní priniesli radosť aj slzy, pre mnohých je práve on speváckym prejavom najviac podobný svojmu slávnemu otcovi. Na druhej strane bez otcových pesničiek by jeho koncert zrejme k natoľko výnimočným momentom nepatril. Z hľadiska vlastnej tvorby sú o niečo zaujímavejší jeho nevlastní bratia Ziggy, Julian a Damian, takže organizátori Uprisingu stále majú z čoho vyberať.
Po trojici jamajských hviezd nasledovala na hlavnom pódiu ešte divoká tancovačka pod taktovkou portugalskej formácie Buraka Som Sistema. Jeden producent, dvaja bubeníci, ktorí makali v neuveriteľnom tempe, a trio vokalistov nenechali fanúšikov vydýchnuť, ich chytľavé rytmy kudura zmiešané so súčasnou elektronikou boli skvelou bodkou za prvým dňom. A komu nestačilo, zvyšné tri pódiá fungovali v rytmoch drum&bassu, dubstepu či dancehallu až do rána.
Zdroj: Marko ErdKy-Mani Marley - viac fotiek z koncertuEšte pestrejšia sobota
Napriek tomu, že "papierovo najsilnejšie" mená vystúpili už v piatok, ani druhý deň festivalu nesklamal. Program na hlavnej scéne začal už o 12:30 vystúpením kubánskej speváčky Glendy López, nasledovali Riddimshot, Fireson, Missy M, Mr. Roll a Messenjah a po nich bulharskí Roots Rocket. O 17tej už pred slušne zaplneným areálom vystúpila slovenská hip-hopová skupina AMO s kapelou, ktorá potešila fanúšikov známymi skladbami ako Abstinent, Spolu, či Bratislava, ale tiež niekoľkými novinkami z pripravovanej štvrtej štúdiovky s názvom Rok Nula. Krátko po skončení ich koncertu boli diváci svedkami zasnúbenia, keď na hlavné pódium vyšiel nemenovaný mladík, ktorý následne pozval na stage aj svoju priateľku a požiadal ju o ruku.
Jedna z legiend reggae, Jamajčania Israel Vibration, vystúpili rovnako ako Macka B už za svetla, no ani to nezabránilo výbornej atmosfére koncertu. Členovia kapely Lascelle "Wiss" Bulgin a Cecil "Skelly" Spence sa zoznámili už v detstve v rehabilitačnom centre, kde sa liečili z obrny. Obaja chodia o barlách, no ani tento hendikep im nezabránil odohrať plnohodnotný koncert, čo fanúšikovia patrične ocenili.
Zdroj: Patrik StankoIsrael Vibration - viac fotiek zo sobotyOd 20:00 ožilo hlavné pódium opäť hip-hopom, keďže na rade boli americkí The Pharcyde. Imani a Bootie Brown v sprievode dídžeja, klávesáka a gitaristu previedli viaceré klasické hity ako napríklad Ya Mama, Passin' Me By, či Runnin', pričom rapovali aj strofy bývalých členov Slimkid3 a Fatlipa. Svoje vystúpenie dopĺňali aj tanečnými kreáciami, keďže ešte pred odštartovaním hudobnej kariéry sa venovali predovšetkým tancu. Ich vystúpenie však v porovnaní s minuloročnými hip-hopovými headlinermi Delinquent Habits postrádalo energiu a omnoho silnejšie ohlasy mali z hip-hopovej scény domáce hviezdy Delik a PSH, ktorí v neskorších hodinách vystúpili na Dancehall stage.
Ide o podstatne menšie pódium, takže mali samozrejme menej ľudí ako The Pharcyde, no o to silnejšia bolo zapojenie fanúšikov. Kuriozitou je, že aj vďaka nim to na pódiu vyzeralo ako v nemocnici. Delik, ktorý vystúpil vo dvojici s producentom, dídžejom a gitaristom Jozefom Engererom, si pred festivalom stihol zlomiť obe ruky a Orion z PSH mal okrem mikrofónu na pódiu aj barle. Zrejme z toho dôvodu oba koncerty napriek elektrizujúcej atmosfére trvali kratšie ako mali. Výborný koncert na Dancehall stagi odohrala aj dvojica britských raperiek Lady Leshurr & Paigey Cakey.
Na hlavnom pódiu v sobotu večer zahrala aj talianska kapela Mellow Mood, z ktorej som žiaľ kvôli koncertu Delika stihol len úplný záver, no podľa ohlasov stáli za to. Nasledoval koncert Francúzov Dub Incorporation, ktorý patril po troch rokoch od ich prvého vystúpenia na Uprisingu opäť medzi absolútne vrcholy. Energická zmes reggae, ska, dubu, hip-hopu a dancehallu s prvkami orientálnej a africkej hudby, podobne ako deň predtým nemenej eklektický Protoje, vyvrátila všetky klišé o jednotvárnosti reggae kapiel. Na pódiu hrá tucet hudobníkov plných energie, výnimočná je najmä kombinácia vokalistov, ktorí zvládajú rôzne techniky spevu a rapu. Kým Hakim "Bouchkour" Meridja je majstrom emotívneho ťahavého spevu na štýl orientálnej world music, Aurélien "Komlan" Zohou vyniká chrapľavým ragga vokálom. Navyše to obaja fantasticky vedia s publikom.
Príjemným prekvapením na záver bol ďalší zástupca mladšej generácie jamajských hudobníkov Busy Signal. Spevák nahodený v obleku ponúkol koncert, ktorý bol ako na hojdačke - energické dancehallové pecky sa striedali so "slaďákmi" plnými hudobných odkazov na popové hity. Tieto pomalšie pasáže boli možno pre niekoho až príliš "cheesy", no oplatilo sa vydržať do konca. Dianie na hlavnom pódiu Uprisingu 2013 a zároveň aj svoje letné festivalové turné totiž Busy Signal zakončil tanečnou bombou z dielne Major Lazer - Watch Out For This (Bumaye), v ktorej hosťuje. Zahral ju snáď trikrát po sebe a publikum stále nemalo dosť, takže sa mohlo presunúť za nočnou zábavou na ostatné scény.
Zdroj: Marko ErdUprising 2013Pýcha Bratislavy
Festival Uprising je dôkazom, že aj podujatie postavené na menšinových žánroch sa môže zaradiť medzi najväčšie festivaly v krajine a neustále sa zlepšovať. Po šiestich rokoch na scéne je pojmom nielen na Slovensku, ale v rámci celej európskej reggae scény. Do Bratislavy každoročne mieria najväčšie hviezdy jamajskej hudby a príbuzných žánrov a spolu s nimi aj návštevníci z rôznych miest a krajín. Uprising má zo slovenských festivalov po trenčianskej Pohode najväčšie medzinárodné (a možno i etnicky/rasovo pestrejšie) zastúpenie medzi návštevníkmi. Nie nadarmo sa hovorí, že hudba spája, v prípade Uprisingu to platí stopercentne.
Svoju pozíciu si Uprising vybudoval pomerne rýchlo a napriek viacerým problémom v minulosti (najmä nešťastný rok 2011) nemá problém s návštevnosťou - stal sa značkou, ktorej ľudia veria. O to viac teší, že nestagnuje a napreduje aj z hľadiska kvality organizácie. Okrem vysokého štandardu samotných koncertov, ktoré vždy začínajú načas a sú väčšinou výborne nazvučené, si usporiadatelia tentokrát šplhli aj v rámci služieb a vizuálnej stránky festivalu. Aj keď hudobne Uprising nemusí sedieť každému, je príjemné vedieť, že aj Bratislava má festival svetovej úrovne, na ktorý môžeme byť hrdí.
Autor: Patrik Marflák
(+SITA: niektoré pasáže o vystúpeniach - Ky-Mani Marley, AMO, Israel Vibration, The Pharcyde)
Foto: Marko Erd (všetky okrem Israel Vibration - Patrik Stanko)
Súvisiaci interpreti: Ky-Mani Marley
