Legendárna americká kapela Metallica sa minulý víkend (18.8.) v rámci svetového turné zastavila v Prahe, no jej hity v ten istý večer zneli aj v Košiciach. Postaral sa o to fínsky fenomén Apocalyptica, ktorý sa na východe Slovenska predstavil prvýkrát a v plnej sile. Otvorený priestor košického Amfiteátra bol pre výbušný zvuk štvorčlennej formácie priam ideálny.

Fíni so sebou priviezli program Apocalyptica plays Metallica, s ktorým sa svet prvýkrát zoznámil v roku 1996. Rovnako sa totiž volal aj ich debutový album, ktorý v dobe vydania vzbudil obrovský rozruch a zaslúžený úspech. Hoci metal nachádzal v 90. rokoch kvantum nových cestičiek, hranie tohto žánru pomocou violončiel znamenal predsa len veľkú vec. Nečudo, že si ľudia z metalového tábora formáciu vzali za svoju takmer bez výhrad. 

V súvislosti s tým sa i dnes natíska otázka, ako by mohol vyzerať typický fanúšik Apocalypticy. Asi to najskôr bude nejaký metalista s tričkom Korpiklaani a otvoreným vkusom. Do úvahy by mohol pripadať aj dlhovlasý rocker, ktorý si je vedomý toho, že vážna hudba je základ všetkého. Už menej sa kapela hodí pre poslucháča komornej hudby. No v amfíku sa zišla všehochuť všetkého spomenutého, vďaka čomu napriek skeptickým predkoncertným odhadom v hľadisku napokon až tak veľa prázdnych miest nezostalo.

Apocalyptica v Košiciach, 18.8.2019 Zdroj: Peter Guspan

Metelica v horúčave

Prvé štyri zásadné počiny vydala Metallica v rokoch 1983-1988, no prelomovým sa stal (v pozitívnom i negatívnom zmysle) "čierny" album, po produkčnej, zvukovej a kompozičnej stránke archetyp začiatku 90. rokov. Mánia fanúšikov opadla s vydaním šiesteho opusu Load, takmer súčasne so spomínaným debutom Apocalypticy. I preto sa kapela prakticky stále zameriavala na toto "zlaté" obdobie Metallicy a nie inak tomu bolo v Košiciach. 

Neprekonateľný Master of Puppets (1986) reprezentovala titulná skladba, Orion a prekvapivo aj Battery, ktorú jeden z členov uviedol slovami: "Kedysi sme sa báli hrať takéto rýchle veci, ale časom sme sa stali nebojácni, dokonca až nehanební." Skladba predstavuje v diskografii Metallicy jeden z najrýchlejších kusov a muzikanti sa museli poriadne zapotiť. Našťastie si Američania aj v krkolomných skladbách vedeli dopriať melodické, oddychovejšie pasáže.

Potvrdilo sa to i v titule Fight Fire with Fire z albumu Ride the Lightning (1984), z ktorého Fíni siahli aj po kúskoch For Whom the Bell Tolls a Creeping Death. Eicca Toppinen a Perttu Kivilaakso vzdialene pripomenuli dvojicu Hetfield - Hammett, akurát to hobľovanie so sláčikmi mali o čosi ľahšie a o zvyšok priestoru sa znamenite postaral Paavo Lötjönen. Efekty, kvákadlá a ďalšie neodmysliteľné propriety len dodali celku na autenticite. 

Kedysi mala kapela len sláčiky, dnes pôsobí v zostave aj bubeník Mikko Sirén. Bez jeho vkladu by hudba nevyznela tak dynamicky a výbušne, obzvlášť naživo by bola ochudobnená o podstatnú zložku. Hoci Mikko nemá vek ani skúsenosti Larsa Ulricha, jeho technické zručnosti, stelesnené množstvom prechodov, vzbudili zaslúženú pozornosť a dosť vierohodne sa priblížili k originálom.

Apocalyptica v Košiciach, 18.8.2019 Zdroj: Peter Guspan

Nielen Metallicou je človek živý

Bokom nezostal ani spomínaný "čierny" album z roku 1991, no namiesto obligátnej Nothing Else Matters mohli členovia za tie roky radšej zaradiť niečo menej známe (napr. úchvatnú My Friend of Misery). Debut pripomenula členitá Seek and Destroy a na potvrdenie toho, že komplexné veci išli Ulrichovcom najlepšie, musela zaznieť geniálne gradujúca One z nedoceneného ...And Justice for All (1988). Slovami klasika, thrash metal vznikol preto, aby raz mohla Metallica zložiť túto perlu.

Kto v 80. rokoch žral tento žáner, určite zakopol aj o brazílsku Sepulturu, ktorá svetu dala nejeden klenot a jeden z najjagavejších sa podarilo zvečniť aj Apocalyptice. Ich podanie Inquisition Symphony berie dych a akoby sa pred nami zhmotnili bratia Cavalerovci i so zvyškom osadenstva. Kontrastne pôsobil Hall of The Mountain King od nórskeho skladateľa Edvarda Griega, vrhajúci kapelu do sveta vážnej hudby, aj keď v zbesilej, typicky fínskej forme.

Od roku 1998 tvorí Apocalyptica aj svoje vlastné piesne, takže sa nezabudlo na ich najznámejší titul Path s chytľavým motívom. Okrem neho a Somewhere Around Nothing sa však Fíni nevrhali do prezentácie vlastných kusov a radšej lovili v cudzích vodách. Ak si uvedomíme, že práve kvôli prevzatým veciam prišla väčšina divákov, je to v poriadku. Členovia sú s týmto poslaním stotožnení a berú svoj status s nadhľadom (riff z Thunderstruck od AC/DC hovorí za všetko), ale zároveň prezradili, že v zime vyjde ich ďalší štúdiový album s výlučne pôvodnou tvorbou.

Apocalyptica v Košiciach, 18.8.2019 Zdroj: Peter Guspan

Treba povedať, že pôvodná tvorba Fínov je menej populárna a veľa ľudí ich má zafixovaných ako coverband Metallicy. Na druhej strane málokto si dnes môže dovoliť postaviť koncertný setlist na prevzatých tituloch a prilákať naň tisícky poslucháčov. Apocalyptica to dokáže, navyše je stále zvukovo, inštrumentálne a "imidžovo" na veľmi vysokej úrovni. 90-minútová show ubehla veľmi rýchlo, no nič viac by sa do programu už asi nepomestilo.

Po dlhých rokoch pôsobenia to kapela už má presne vyrátané a vie, kedy by sa mohlo fidlikanie divákom zunovať. Predsa len, violončelom a bicími nenakŕmite dav rovnako ako Metallica svojimi povestnými koncertnými maratónmi. A hoci si Praha v ten večer užívala dva a polhodinovú šou slávnych Kalifornčanov, Košičanov o hodinu kratší set v podaní stále vynikajúcej sláčikovej alternatívy určite nemohol sklamať. 

Setlist koncertu Apocalyptica v Košiciach
(Amfiteáter, 18. 8. 2019)

1. Path
2. Master of Puppets
3. Somewhere around Nothing
4. For Whom the Bell Tolls
5. Fight Fire with Fire
6. The Unforgiven
7. Orion
8. Wherever I May Roam / Enter Sandman
9. Creeping Death
10. Battery
11. Inquisition Symphony
12. Seek and Destroy

Prídavky:
13. Nothing Else Matters
14. One
15. Hall of the Mountain King

Autor: Marek Danko
Foto: Peter Guspan

Súvisiaci interpreti: Apocalyptica, Metallica