Jej hra na flautu alebo klavír pôsobí príjemne liečivo. Skladateľský rukopis má nemenej očarujúci. V roku 2014 vydala možno svoj najvyzretejší album Expresie. Interpretačne jej asistovala plejáda zvučných muzikantov. Náš rozhovor je najmä o ňom. Dozvedeli sme sa však aj iné zaujímavosti z jej bohatého života.

Sisa, prečo Expresie zachytávajú Vaše dramatickejšie obdobie? Máte na mysli len hudbu alebo to súvisí aj so súkromím?

Expresie sa viažu ku konkrétnemu obdobiu, sú expresiami prenesenými aj do hudby. Ak niečo prežívam, sadnem si za klavír a prenášam svoje pocity do hudobnej reči, premieňam city na reflexie, tlkot srdca na vibrácie a kontrapunkt smútku s výbuchmi radosti na hudobný jazyk. Alebo povyšujem "zmätok v hlave" na drámu. Jedna skladba z albumu má názov Fight (boj). City zvádzajú nestály boj v mojej hlave i živote.

Ako ste prišli na kombináciu hang drum plus harfa? A v čom spočíva čaro tohto spojenia?

Blyslo mi to hlavou pri prvom stretnutí s Jurajom Rašim. Je jedným z mála, ktorí hrajú na hang drum. Týchto nástrojov sa vyrobí veľmi málo, našťastie Juraj sa stal jeho vlastníkom. Mám rada hudobné myšlienky, ku ktorým Vás inšpiruje interpret svojím zjavom. Harfistka Mária Kmeťková je vzácnym človekom. Dokáže oživiť harfu do stavu éterického nástroja. Niekedy sa mi zdá, že ju premieňa na lyrickú gitaru. Mária nahrávala niektoré skladby s Paľom Berezom a ľudia pri počúvaní váhali, či počúvajú harfu alebo znie gitara.

Situáciu priniesla "próza" života, potrebovala som hang drum a harfu do inscenácie v divadle Aréna, pre ktoré som komponovala hudbu. Tak sme sa ocitli v štúdiu pri nahrávaní. Bolo mi ľúto nezaranžovať túto skladbu do nádherne lyrickej podoby na CD. Stala sa "cukríkom" albumu. Pohladí dušu inak - kontrastne.

Na albume máte bohatú zostavu, z čoho vyplýva veľmi veľa pozitív. Má takéto osadenstvo aj nejaké negatíva?

Negatívom je, že nemôžeme vystupovať všetci interpreti na pódiu v zostave z CD-čka. Pre usporiadateľa by išlo o drahú záležitosť. Snažíme sa to skresať tak, že sme piati alebo šiesti, s jedným spevákom, ktorý spieva všetky pesničky. Spieva s nami Samo Hošek alebo Hanka Gregušová. K tomu sa pridáva rytmika, klávesy, gitara, bicie a basa. Takto sme vystupovali na viacerých festivaloch. Znie to síce inak než na CD, ale diváci reagujú dobre. Hang drum sa väčšinou použiť nedá, aj keď na krste albumu sme mali všetky nástroje. Na festivale na Zelenej vode sme však mali harfu. Bohatá zostava interpretov prináša farebnejší, plnší koncert. Veľmi ma teší, keď môžeme hrať všetci.

Ak by ste porovnali 3plus1, Zimných kúzelníkov a vašu súčasnú tvorbu, v čom by boli rozdiely? V čom je to teraz naozaj expresívnejšie?

Zimní kúzelníci je filmovo-divadelná muzika. Expresie sú skôr moderným jazzom. Obsadením nástrojov a štýlovo sú v inej zóne hudby. Každé CD ma posunulo ďalej. Tvorba bola zaujímavá svojou inakosťou i keď vždy dominuje melódia. Albumy dokumentujú to, čím prechádzam a čo prežívam. V Expresiách som si zvolila inú rytmiku. Juraj Griglák s Mariánom Ševčíkom vytvorili svojimi štýlmi hrania odlišné hudobné "výboje".

Aké pocity máte pri hraní naživo, ak by ste ich mali porovnať s minulosťou?

Čím viac narastá počet interpretov, tým intenzívnejšie prežívam atmosféru hudobnej komunikácie. Viac si teraz vážim skúsenosti v súhre. Hranie má zmysel, ak je súhra interpretov a atmosféra medzi interpretmi prenesená medzi divákov a obidva póly hudby sa stretávajú akoby v tretej dimenzii. To cítim ako jedinečnosť chvíle, sviatok hudby a človeka. Okamihy naplnenia a vzájomného vnímania. Nie je to hranie kdesi vzadu, pri chlebíčkoch. Mám radosť, keď môžem s divákmi komunikovať, vtedy sme uvoľnení, prestávam sa divákov báť a vtedy sa teším.

Je ťažké urobiť zapamätateľnú jazzovú pesničku s viac-menej pevne danou štruktúrou, v ktorej sa objavia vplyvy vážnej hudby a etna? Pri zmienke všetkých týchto troch žánrov slovíčko "pieseň" vyznieva dosť paradoxne. Aký je Váš názor?

Paradox má body stretnutí; aj tri žánre dostávajú v hudbe (chvalabohu) možnosť slobodných stretnutí. Zložím pieseň, otextuje ju textár Peter Konečný, ktorý vie slovami veľmi citlivo navodiť na atmosféru piesne. Potom sa snažím nájsť formu, štýl, obsadenie nástrojov... Čiže prichádza to postupne. Potom hľadám speváka. Je hudobným hercom piesne - musí mu "sadnúť", má priniesť do piesne svoje poňatie. Niekedy sú ľudia prekvapení, čo dokázal vdýchnuť piesni. Je vzrušujúce počuť, ako sa zmení moja prvotná interpretácia s klavírom pri stretnutí s iným názorom muzikantov. Dobrí muzikanti vedia posunúť pôvodnú kompozíciu ďalej. Oživia myšlienky svojim hudobným myslením.

A Vy osobne nemáte záujem písať texty?

Nie. Ľudia sa ma na to občas pýtajú. Mne vyhovuje prozaický text k vlastnému vyjadreniu i keď obdivujem poéziu. Nebudem písať texty v jednoduchšej verzii, je to ako vysvetľovanie metafory, alebo hudby - vulgarizujeme ich. Ozajstnú poéziu, ktorá obsahuje duchaplnosť filozofickej iskry prenechávam textárovi - básnikovi Petrovi Konečnému. Musí v tom byť ozajstná poézia. Bez prvoplánových posolstiev popových piesní.

Dobre, skúsime to inak. Neprispôsobujete niekedy náladu už hotovej piesne napísanému textu?

K skladbám pre dospelých písal textár lyriku na už hotovú hudbu, šije ju a vystihne skôr on. No nahrala som tri CD-čka Veľkí herci malým deťom a tam som robila hudbu na hotový text. Tak, ako boli texty rôzne, snažila som sa využiť rôzne hudobné štýly. Chcela som ich deťom priblížiť tak, aby sa čo najviac dozvedeli o rôznych nástrojoch. Je tam jazz, flamenco, klasika, a pod.

Ako vlastne vyzerá Váš tábor fanúšikov?

Potešilo ma, ako narastal záujem o moje CD-čka nielen u dospelých, ale aj u detských fanúšikov hudby. Jedno dievčatko začalo hrať na flaute v čase, keď navštevovalo moje koncerty. Skladby zo Zimných kúzelníkov, nahrávky v interpretácii klavírnych virtuózov Mikiho Škutu a Borisa Lenka zo Sivého holuba (CD ku knihe Sisa a Sivý Holub) vzbudili záujem čitateľov knihy aj záujemcov o hudbu.... Objavujem poslucháčov, ktorí "presedlávajú" z popu na jazz. Dúfam, že aj vďaka mojej hudbe.

Máte možnosť vyučovať hru na flaute?

Áno, mala by som tú možnosť, no nie som dostatočne trpezlivá na to, aby som vyučovala hru na flaute, alebo iný hudobný nástroj. Som veľmi citlivá na sluch a začiatky pri hraní sú veľmi ťažké pre učiteľa i žiaka. Obdivujem trpezlivosť učiteľov.

Pokiaľ Vás to neohrozuje finančne, tak vlastne ani nie je dôvod...

Neživí ma iba hudba. Účinkujem v divadelných projektoch a pripravujem divadelné workshopy. S manželom realizujeme vo svojom štúdiu hudobné projekty, hudbu k divadelným inscenáciám. V súčasnosti sme pripravili s talianskym režisérom Matteom Destrom hru s maskami Silent rhapsody a pre deti hru "Haló mimozemšťan?". Venujem sa fyzickému divadlu a štúdiu hereckého prejavu s maskou. Dokončujeme CD s americkým klaviristom Benitom Gonzalesom Dream rhapsody.

Existuje podľa Vás umelec, ktorý je so svojim výtvorom definitívne spokojný aj s odstupom času?

Keď sa na svoj výtvor pozerá umelec s odstupom času, je tam vždy niečo, čo chce zmeniť. Ak si vypočujete CD po niekoľkých rokoch, objavíte inú variantu alebo variabilitu svojich vecí. Ľudia, ktorí tvoria, sú nekľudní (netvrdím, že všetci), pretože majú veľké spektrum videnia alebo myslenia v danej oblasti. Logicky nikdy nemôžete byť spokojný - umelec sa vyvíja dopredu a stále na sebe pracuje, chce niečo nové, podlieha neustálej sebareflexii. Ale zo svojich CD-čiek sa teším. Ak niekedy cítim zimomriavky, znamená to, že "dielko" má dušu, vtedy si skladbu pustím zasa a znovu. A oddávam sa pocitu, prerodu impresie do expresie a naopak.

V minulosti ste mali zdravotné problémy. Váš prístup k liečeniu možno inšpiroval niektorých ľudí, ktorí mali problémy prejsť ťažkým obdobím. Ako ste na tom zdravotne v súčasnosti a ako to vplývalo na tvorbu novinky?

Na CD Sisa a sivý holub sú skladby, ktoré hudobným jazykom dokresľujú atmosféru môjho citlivého obdobia, vyrozprávaného v knihe: Sisa a Sivý holub. Choroba mi drasticky zobrala možnosť hrať na klavíri. Flautu som neudržala v rukách. Obmedzenú pohyblivosť prstov som vzdorovito dala do krehkej hudby. V rovnomennej knižke, ktorá vznikla po roku od zastavenia choroby, som opísala svet, ktorý som zažila. Bol to svet, v ktorom som premieňala realitu na nádej vo sne. Obidva svety mi splývali. Na ich motívy vznikla v súčasnosti aj hra Silent rhapsody so spomínaným talianskym režisérom. Hudobné obrazy tohto obdobia môžete počuť i v niektorých nových piesňach. I keď žijem v druhej časti svojho života a veľmi sa z neho teším. Myslím, že to na tvorbu Expresií malo veľký vplyv. Čím dlhšie som po tej chorobe, tým viac vnímam nádheru života.


Autor: Marek Danko
Foto: Peter Konečný

Súvisiaci interpreti: Sisa Michalidesová