Slobodnú Európu vnímam od jej ranných začiatkov. Vtedy, po nežnej revolúcii, ich generačná výpoveď znela z rádií, televíznych staníc. My ako stredoškoláci sme refrén "Všetko je podvod" točili pri každej možnej príležitosti. Prešlo 25 rokov a Slobodka opäť po väčšej pauze chystá nový album.
Rozhovor o tom, čo bolo, o súčasnosti i o plánoch do budúcna, nám vyšiel práve na obdobie, kedy sa kapela symbolicky lúči s prvým štvrťstoročím svojej existencie. Do druhého vykročí s novými silami a čerstvými skladbami z albumu, na ktorý fanúšikovia čakajú už 11 rokov. Už tento týždeň kapela odohrá jediné tohtoročné koncerty v Bratislave a predstaví novú skladbu s názvom Stredná trieda. Koncerty sa uskutočnia v Randali - domovskom klube Slobodky - zajtra a pozajtra (3. a 4. októbra). Fanúšikovia sa tak budú môcť naposledy vychutnať aktuálny koncertný program.
Skvelá správa pre mimobratislavských a lenivých, resp. pod papučou: štvrtkový koncert so špeciálnym hosťom - undergroundovou legendou Chór vážskych muzikantov - budeme exkluzívne streamovať v priamom prenose na Hudba.sk. Podrobnosti nájdete už zajtra na našej titulke.
Stále hráme poctivo, robotníckym spôsobom
Budúci rok oslávite 25 ročné výročie fungovania Slobodnej Európy. Prežívaš to nejako?
Whisky: Neprežívam. Akurát si uvedomujem, že som starý.
Máte za sebou veľké úspechy, cestu hore, ale aj pády. Ako to poznamenalo Teba a kapelu?
Whisky: Jasné. Ideš nejako tým životom. Ale hudobne sme nemali nejaké vzostupy a pády. Začínali sme tak, že všetci chalani v Slobodke okrem mňa boli zo Zóny A. Preto sme nezažilli rolu začínajúcej kapely. Začali sme hrať a o niekoľko mesiacov sme mali koncert v Lucerne. A potom sme robili nejaké sprostosti, ktoré sme našťastie prestali robiť.
Držíte si hudobne aj textovo svoju špecifickú punkovo-undergroundovú líniu. Je to zvyk, istota, alebo to stále takto cítite?
Whisky: Už nás to nebaví. (smiech)
Ďuro Černý: Mňa to osobne baví, ale ostatných veľmi nie.
Whisky: My sme nikdy neriešili hranie nejakého štýlu. Keď sme prišli do skúšobne robiť nové pesníčky, nebavili sme sa o tom, že tá pesníčka by mala byť v takom alebo hentakom štýle. Niekto doniesol pesníčku, urobil sa text a už sme ju hrali.
Sveťo Korbel: My nehráme pre cieľové skupiny.
Whisky: Ani o novej platni neviem povedať, aký to bude štýl. Máme pesníčky, ktoré sa nejak zoradia a bude to. A či sa to ľuďom bude páčiť, je ich problém. Hlavné je, aby sa to páčilo nám.
Sveťo Korbel: Aj Ďurko Černý by o tom mohol viacej povedať. Alebo o Tublatanke. (smiech)
Ďuro Černý: Dnes nadránom sa mi naozaj snívalo, že sme mali s Maťom Ďurindom aj s Paľom Horváthom skúšku.
K 25. výročiu pripravujete veľkú koncertnú šnúru, nový album... Povedz o tom trochu viac.
Whisky: Po 11 rokoch to vyzerá tak, že vydáme platňu. Už dohadujeme štúdio, termín. Urobil som aj nejaké texty, hudba je hotová. A to 25. výročie... My aj tak hráme okolo 80 koncertov ročne, čiže šnúru hráme stále. Možno sa k tomu nabalí niečo a bude to trochu vo väčšom štýle. Ale ešte to nie je celé jasné. Ale v zásade budeme robiť to, čo stále – hrať rock'n'roll všelikade, hore - dole.
Nemáte to teda do detailov premyslené. Skôr idete do vecí živelne, ako prídu...
Whisky: My to berieme tak starosvetsky. Hráme koncerty, na ktoré chodia ľudia a to chvalabohu funguje. Nerobíme to tak, ako niektorí muzikanti, že zoženú veľkého sponzora, a urobia niečo bombastické. My hráme stále poctivo, robotníckym spôsobom.
Ty osobne si človek, pre ktorého je dôležitá pre fungovanie sloboda. Ako teda vnímaš v tomto kontexte globalizáciu?
Whisky: Ja to už radšej nevnímam. Cestujem po svete a vidím, čo to robí. Vidím, že všetko ide do riti. A nie je to podľa mňa tak úplne o globalizácii, ako o tom, že svet začínajú ovládať bandy všelijakých developerov a hajzlov. A politika už nie je politika, ale šoubiznis. Ale to je na dlhú debatu. No ja to radšej nechcem vidieť. Odsťahoval som sa na samotu pri lese. Tam žijem. Odoberám .týždeň, občas si pozriem Smečko, či nie je vojna. Ale už sa o to nezaujímam.
Čo si myslíš o globalizačných snahách v kultúre?
Whisky: Len to najhoršie. Ľudia, ktorí s tým prichádzajú do styku, si hlavne chcú kúpiť "hezkej domeček". A to je na tom najsmutnejšie.
Ste v kapele všetko zrelí chlapi. Každý má svoj pohľad na život, muziku. Viete sa ešte zladiť v názoroch a smerovaní kapely, texty?
Whisky: V tomto sa nemáme nejako extra o čom dohadovať. Nesadneme si a nebudeme sa dohadovať, či budeme hrať teraz hip-hop. A texty robím ja. A to tak, že stále do mňa všetci drbú, aby som ich už konečne spravil. A ja ich nakoniec urobím. A oni sa tešia. Ale stojí ma to veľa sily. Ale naozaj my neriešime. Každému je od začiatku jasné, že chceme robiť toto – teda normálne pesničky.
V roku 2010 ste si strihli nejaké koncerty s Lacom Lučeničom. Pripravujete aj do budúcna nejakú spoluprácu s ním ?
Whisky: S Lacom my spolupracujeme dávno. Keď sme nahrávali prvú platňu, stretli sme sa v Opuse v štúdiu. Mňa strašne prekvapilo, že on poznal našu muziku, vravel, že sa mu to páči. Začal som sa s ním občas stretávať. Na druhej platni nám nahrával nejaké veci, na tretej tiež. Podľa mňa je to jeden z najviac nedocenených ľudí, možno aj vlastnou zásluhou. Je tak fantastický rockový gitarista a basgitarista, že ma veľmi mrzí, že nehráva rockovú muziku naživo. A Laco raz navrhol, že si s nami môže aj zahrať naživo. A keď bolo po tom, sám Laco sa tešil, že si tak dobre už dávno nezahral. Ale určite si to niekedy zopakujeme.
Sledovanie trendov? Radšej hudba starých bardov a ticho
Aká muzika Ťa zaujala v poslednom čase?
Whisky: Je to dosť zlá otázka na mňa, lebo ja som taký ohučaný, že skoro žiadnu hudbu už nepočúvam. A keď počúvam, tak je to niečo úplne iné, ako by ľudia očakávali. Púšťam si pomalú hudbu s dobrými textami - Boba Dylana, Nicka Cavea. V poslednej dobe ma zaujal a veľmi príjemne prekvapil Leonard Cohen, o ktorom som dlhé roky vedel, ale nikdy som si nedal tú námahu, aby som si zohnal jeho platňu. A teraz ho počúvam. Ale v princípe som z tých 80 koncertov tak ohučaný, že som už alergický na hluk.
Ďuro Černý: Hrana. Ale inak paradoxne, aj keď som hudobník, sa veľmi nevenujem muzike. Lebo keď človek hrá hudbu, je rád, že ju doma v istom veku nemusí počúvať.
Ako vnímaš mladú hudobnícku generáciu?
Whisky: Ja o tom vôbec nič neviem. Nepoznám žiadne mladé kapely. Fakt to nesledujem.
Ďuro Černý: Asi áno, ale neviem si spomenúť. Som už po päťdesiatke trochu spomalený a všetko mi trvá trikrát dlhšie ako kedysi. Neviem. Ja sa veľmi nevenujem hudbe, iba v Slobodnej Európe. Na sledovanie nových trendov som už akýsi starý.
(Ďalej už odpovedá len Whisky)
Kto z ľudí Ťa hudobne aj ľudsky ovplyvnil?
Keby sme sa bavili v rámci hudby a textov, ovplyvnilo ma napríklad, že kedysi dávno mi Jožo Virgala, novinár, dal do ruky audio kazetu. Na jednej strane bol album New York od Lou Reeda (1989) a na druhej strane Brick by Brick od Iggyho Popa (1990). A to zmenilo môj život. Tam som pochopil, čo sú to dobré texty. A je blbé hovoriť, čo ma ovplyvnilo, ale toto ma naozaj ovplyvnilo, lebo zrazu som pochopil, že hudba a texty nie sú o hovadinách, ale o talente. A ľudsky - to by som ti mohol rozprávať celý svoj život. Veľmi ma ľudsky i hudobne ovplyvnil gitarista skupiny Kosa z nosa Špako, s ktorým som bol na vojne niekedy v roku 1987. On ma naučil hrať paroháča na gitare. Tam som vymyslel asi dva, alebo tri roky pred Slobodkou pesníčku Analýza dokázala hovno. A on ma ovplyvnil aj ľudsky.
V jednom rozhovore si povedal, že si sa pomerne často stretával s Karlom Krylom...
Bola to veľká vec. Samozrejme ako malý chlapec som ho počúval. Potom som v 1989 zvučil revolúciu. S Ďurindovými Marshallmi som stál na Námestí SNP a dával mikrofón Dubčekovi a všetkým ostatným. Zrazu sa tam objavil Kryl a pre mňa to bolo, ako keby pristálo UFO. Tak som sa ho spýtal, či ide po mítingu naspäť do Prahy. A on, že nie, že v Bratislave spí. Navrhol som mu koncert a on súhlasil. Bolo asi päť hodín poobede, bežal míting. Zbehol som na Pasienky do haly, či tam môže hrať večer Kryl. Najprv na mňa divne pozerali, ale nakoniec súhlasili. Náhodou som zohnal chlapcov, ktorí mali v dodávke aparatúru. Za dve hodiny to stálo a večer bol koncert. Mal som vtedy 20 rokov a myslel som že odpadnem. Potom som sa s ním stretával, keď prišiel do Bratislavy. Vtedy chodil často. Tak sme zašli na pivo. Bol to veľký človek.
Whisky, Ty si o sebe hovoril, že máš rád samotu. Ako sa to dá zladiť s pozíciou frontmana bigbítovej formácie?
Úplne logicky. Tým, že hráme koncerty, tak som stále cez víkendy obklopený miliónom ľudí. A už mi to na staré kolená lezie na nervy. Nie tie koncerty samozrejme. Ale keď prídem domov, som rád, že stretnem pri svojom dome na samote akurát veveričku.
Je o Tebe známe, že rád cestuješ. Prešiel si viac ako 50 krajín. Čo Ťa na tom láka a baví?
Príde mi to úplne prirodzené, že človek chce spoznať planétu, na ktorej žije, iné kultúry. Aj mňa to od detstva lákalo.
Aké máš naplánované krajiny na najbližšie obdobie?
13. októbra idem na mesiac do Maroka.
Plánuješ si cesty sám, iba tak, že si kúpiš letenku?
Áno. Dokonca som predtým chodil podľa guide bookov ako Lonely planet. No dnes ich používam na to, aby som vedel, kam nemám chodiť. Lebo ja práve hľadám fleky, kde sú zachované pôvodné kultúry, kde chodí najmenej turistov. A tak si idem do Indonézie, požičiam si motorku a flákam sa úplne voľne.
Venuješ sa amatérsky lietaniu. Ako v tom napreduješ?
Lietam stále. Ale nechce sa mi ísť niekde na Boeingy. Mám svoju prácu a nepotrebujem na tom zarábať peniaze. Dokonca mi raz povedal kamoš, dopravný pilot, že ak chceš prísť o pasiu z lietania, začni sa tým živiť. Takže ja do tohto nejdem.
A čím sa momentálne živíš?
Robím cestovateľské premietania, hrám koncerty a to mi stačí.
Aká je Tvoja životná filozofia, pohľad na život?
Raz som išiel smutný po Indii, a jeden domorodec mi povedal: Nakoniec bude všetko dobré. Keď to ešte nie je dobré, znamená to, že ešte nie je koniec.
Autor: Laco Ontko
Foto: Košice 2013 / David Hanko
Súvisiaci interpreti: Slobodná Európa
