Kapela Purist nie je na slovenskej hudobnej scéne dlho, podarilo sa jej však zaujať inovatívnym zvukom na pomedzí elektroniky a popu. V súčasnosti má trojica pripravené skladby na debutový album, ktorý už tento mesiac nahrá v Red Bull Studios v Kodani. Odkiaľ Purist prichádzajú, kam smerujú a aký bude ich album sa dočítate v rozhovore.
Už pred vydaním debutu tak Purist ukázali, že patria medzi slovenské kapely s najväčším potenciálom presadiť sa za hranicami. K tomuto cieľu sa v súčasnosti priblížili ešte viac. Vďaka spolupráci so spoločnosťou Red Bull totiž dostali možnosť nahrať svoj prvý album v špičkovo vybavenom štúdiu Red Bull Studios v Kodani, ktorého poloha v krásnej historickej budove v centre dánskej metropoly vytvára inšpirujúce prostredie pre tvorbu a nahrávanie hudby.
Štúdio podporuje hudobníkov naprieč celým spektrom žánrov a štýlov a poskytuje im prístup k najmodernejším záznamovým zariadeniam. Svoj album No Mythologies To Follow tu nedávno nahrávala napríklad aj dánska speváčka MØ, americký producent a multiinštrumentalista Graham Marsh so speváčkou Jessicou, či vychádzajúce domáce hviezdy Reptile Youth a Reverend Shine Snake Oil Co.
Hľadanie podstaty v multimediálnom šume
Mladá kapela po výmene na poste bubeníka pôsobí v zostave Juraj Peták (spev, gitara, klávesy), Alan Prekop (basgitara, vokály) Liam Whybrow (bicie - Liam je Brit žijúci na Slovensku a tvoriaci elektronickú hudbu pod pseudonymom Woluux). Nahrávanie v Red Bull Studios trojica absolvuje už o niekoľko dní - od 8. do 12. apríla. Svoje dojmy budú chalani v týchto dňoch sprostredkovávať fanúšikom formou blogu na stránke www.redbull.com/purist. Ešte predtým si však môžete prečítať rozhovor, ktorý pripravila Michaela Ivaničová.
Svoj debutový album nahráte už čoskoro v Kodani. Ako vznikla vaša spolupráca s Red Bullom?
Juraj: Myslím, že to bolo po krste nášho EP, zástupca Red Bullu bol na našom koncerte a oslovil ma s tým, že sa mu naša tvorba veľmi páči a aby sme sa stretli a porozprávali sa o tom, ako by nás Red Bull mohol podporiť. Spolupráca vznikla úplne spontánne a myslím si, že celý projekt sa uberá správnym smerom.
Koho považujte za svoju inšpiráciu?
Alan: Inšpirácia u nás prevláda v rôznych formách, keďže každý počúvame niečo iné a navzájom sa ovplyvňujeme. Medzi hudobné vzory, na ktorých sa zhodneme, patrí napríklad dánska speváčka MØ, kapely Disclosure či Totally Enormous Extinct Dinosaurs... Ale dosť nás ovplyvňujú aj gitarovky, nielen elektronika.
Juraj: Našou inšpiráciou je veľké spektrum hudobných štýlov. Vyrastali sme na gitarovkách, ja som chodil na gitaru a som gitarista. Obrovskou inšpiráciou je pre mňa napríklad projekt The Last Shadow Puppets (superskupina speváka Arctic Monkeys Alexa Turnera); Jack White s ktorýmkoľvek jeho projektom – The Raconteurs, Dead Weather, alebo The White Stripes... A čím ďalej, tým viac je pre mňa inšpiráciou "obyčajná" klubová hudba, napríklad keď začínali hrať Disclosure, Totally Enormous Extinct Dinosaurs alebo Anthony Gonzalez, ktorý stojí za projektom M83... Je toho veľmi veľa.
Ako máte rozdelený tvorivý proces? Robíte všetci všetko, alebo je každý zodpovedný za nejakú časť?
Alan: Spočiatku sme fungovali traja – bubeník, basa, a Juraj – spev, gitary, klávesy atď. Vtedy to fungovalo tak, že väčšinou Juraj doniesol nejaký nápad, ktorý sa v skúšobni rozpracoval, a podieľali sme sa na tom nejakým spôsobom všetci. Teraz je to skôr tak, že Juraj sa v produkcii zlepšil, už nás k tvorbe až tak nepotrebuje. Zmenilo sa aj zloženie kapely, Stano (bubeník Stanislav Ilušák) odišiel a zostali sme s Jurajom na to dvaja. Teraz to pri produkovaní albumu prebieha tak, že Juraj na tom pracuje, a ja sem-tam prídem do skúšobne a urobíme nejaké basové linky.
Juraj: Pre mňa je to teraz omnoho osobnejšie, venujem tvorbe strašne veľa času. Zároveň by som však kapelu nechcel mať bez Alana a ďalšieho vstupu... To znamená, že nikdy to nemôže byť stopercentne tvoje dielo, pretože po určitom počte vypočutí skladby strácaš potrebný nadhľad. Je dôležité mať okolo seba ľudí, ktorým veríš a ktorí ti povedia svoj názor, s ktorými sa priatelíme a ktorí do toho dokážu nejakým spôsobom vstúpiť. Je pravda, že skladby robím ja, ale určite to nie je iba moja zásluha.
Čo sa stalo s pôvodným bubeníkom? Ako došlo k výmene?
Alan: Bolo to celkom vtipné, priam osudová zhoda okolností. Na poslednom koncerte minuloročného turné v Košiciach sme sa zoznámili s Liamom. Vtedy sme ešte netušili, že to bude náš posledný koncert so Stanom. Dva dni na to, keď sme sa vrátili do Bratislavy, Stano sa rozhodol, že nám povie o svojom odchode z kapely. Začali sme teda hľadať nového bubeníka a nakoniec sme sa dopracovali k Liamovi. Keď sme šli na náš prvý koncert, zhodou okolností som sa stretol so Stanom, akoby "poprial" nášmu ďalšiemu fungovaniu.
Juraj: Spolupráca s Liamom je podľa mňa veľmi dobrý krok v tom, že má background klasického bubeníka a zároveň so svojím projektom Woluux tvorí elektronickú hudbu. Je výborné mať v kapele člena, ktorý dokáže povedať viac ako len o rytme, vyzná sa v produkcii a robí skladby aj sám, takže pozná obe strany tvorivého procesu, ktoré sa spájajú. Zároveň je to Brit, dokáže opraviť moje texty a výslovnosť, je to super.
Poznali ste Liamovu tvorbu predtým, než sa stal členom kapely? Vybrali ste si ho podľa toho?
Alan: Ja vôbec.
Juraj: Vôbec nie. Dokonca robíme dosť odlišnú hudbu, ale je super, že má úplne iný názor a zároveň sa vieme zhodnúť. Je to fajn.
Aký význam pre Purist malo účinkovanie na Electronic Beats?
Juraj: Všetko prišlo naraz, myslím, že v ten istý deň som telefonoval s Tiborom Holodom, ktorý nás angažoval na Electronic Beats, a zároveň mi volal niekto z festivalu Pohoda, že chcú, aby sme tam hrali. Bol to pre mňa úplne najšťastnejší deň. Tým sa to všetko začalo. Neskôr na festivale Grape sme si spolu s ďalšími slovenskými aj zahraničnými kapelami a DJmi zahrali v nadupanom Red Bull Tourbuse. Nasledovala koncertná šnúra po Slovensku, dokonca sme hrali aj na poľskom festivale Open'er, čo bol zatiaľ náš najväčší koncert, a sme veľmi hrdí, že sme tam vystúpili ako prvá slovenská kapela.
Alan: Sme vďační, že sme si na EB mohli zahrať. A zážitok z festivalu Open'er bol naozaj veľmi silný. Keď sme tam prišli, začali sme naháňať ľudí po stanovom mestečku a rozdávať CDčka, aby na naše vystúpenie vôbec niekto prišiel. Mali sme obavu, pretože to bol úvodný koncert festivalu. Ľudia však už boli takí nabudení, že po druhej pesničke bolo celé priestranstvo zaplnené, všetci skandovali, tlieskali, spievali s nami pesničky, ktoré nepoznali, bolo to úžasné!
Črtajú sa aj tento rok nejaké hrania na festivaloch?
Juraj: Zatiaľ nemáme potvrdené žiadne slovenské festivaly, najmä kvôli tomu, že budeme nahrávať album a chceme sa prezentovať s novým materiálom, novým bubeníkom, novým zvukom, s lepšou kapelou Purist. A pred letom určite vydáme singel. Rokujeme s jedným francúzskym festivalom, dohadujeme sa na podmienkach, snáď to vyjde. A budeme sa pokúšať aj o ďalšie, najmä zahraničné.
Pripravujete debutový album. Čo by sme o ňom mali vedieť?
Juraj: Album sa bude volať Colourful Noise a je pre mňa veľmi osobný a je to projekt, prípravou ktorého som strávil veľmi veľa času. Teším sa na jeho vydanie. Je o dosť iný ako naše prvé EP.
Z čoho pochádza názov Colourful Noise?
Juraj: V dnešnej dobe nás obklopuje obrovský informačný šum, žijeme veľmi rýchlo a človek častokrát nevie vyselektovať správnu informáciu, ktorá je preňho dôležitá, pretože je dezorientovaný kvôli množstvu multimediálnych a multikultúrnych impulzov. "Zoom" na to všetko vytvorí akúsi plochu, šum, ako keď sa priblížiš k obrázku a vidíš z neho len pixely. Tento šum môže byť čiernobiely a vnímaš ho tak, ale keď ho začneš rozoberať, zistíš, že má viacero úrovní, je farebný a dokážeš si z neho vybrať akúkoľvek farbu.
Juraj, opisuješ to veľmi vizuálne, aké je tvoje profesijné zameranie?
Juraj: Obaja s Alanom sme architekti. Na VŠVU som maľoval, navštevoval som ateliér maľby. Veľmi rád porovnávam hudbu s architektúrou i dizajnom.
Nakoľko vaša profesia zasahuje do vašej tvorby, reflektujete ju nejako?
Juraj: Určite, veľmi, takým spôsobom, že je pre nás aj inšpiráciou.
Alan: Do našej hudby sa snažíme pretaviť pocit čistoty, očistenie sa od zbytočných dekorácií. Sústreďujeme sa na podstatnú dejovú alebo hudobnú či architektonickú os.
Juraj: A rovnako to funguje v akomkoľvek inom médiu. Začnete s nejakým konceptom, ktorý má zmysel. Keď ho rozoberáte hlbšie, dostanete sa k jeho podstate a nakoniec z toho vznikne veľmi jednoduchá vec, ktorá má za sebou obrovský background. Veľmi dôležitá je pre mňa veta, ktorú už určite niekto povedal: "K jednoduchosti vedie zložitá cesta." O tom je celé Purist, a aj Colourful Noise, zameranie sa na tú najmenšiu časticu, ktorá je v podstate veľmi jednoduchá.
Album by mal obsahovať aj niekoľko inštrumentálnych skladieb, bude to tak?
Alan: To je zatiaľ v štádiu zvažovania. Môj osobný názor na inštrumentálne skladby je, že pokiaľ nie sú na začiatku alebo na konci albumu, dosť ho rozdelia. Pokiaľ sa kapela neštylizuje do podoby inštrumentálnej kapely, ktorá spieva len občas, je to v poriadku. My spievame, a aj inštrumentálka, ktorá bola na EP, sa tam dostala kvôli širšiemu spektru skladieb. Náš album by mal byť nejakým smerom zameraný a koherentný. Inštrumentálky by ho podľa mňa rozdeľovali.
Juraj: Album bude komplexný a určite predstaví veľa nálad, ktoré sú však prepojené a žánrovo ohraničené. Možno sa na ňom naozaj objaví nejaká inštrumentálka. Viem, že do nahrávania albumu zostávajú necelé dva týždne (v čase vzniku rozhovoru, pozn. red.), ale tie sú najintenzívnejšie, veci sa menia radikálne, možno aj zo dňa na deň. Teším sa na nahrávanie, viem, že v štúdiu budem vo veľkom strese, ale je možné, že aj tam sa ešte niečo zmení a verím tomu, že niektoré veci necháme úplne na "poslednú chvíľu". Nie však preto, že by sme nestíhali alebo boli nezodpovední. Na EPčku sme mali všetky skladby pripravené dopredu a presne sme vedeli, čo ako bude. Teraz by som chcel, aby mal album aj "feel" živej nahrávky a aby z neho bolo cítiť intuitívnosť a že v štúdiu vznikne niečo nové.
Alan: CD je ako kniha. Každá skladba je ako jedna kapitola, ktorá vytvára dejovú líniu. Skladby sa snažíme komponovať tak, aby zrazu vznikol príbeh. Aby každá skladba bola podstatná sama o sebe, ale zároveň dopĺňala celok.
Juraj: Bude to farebný šum pesničiek.
Bude sa album v Kodani aj mastrovať?
Juraj: Gitary, basa a spevy, ktoré nahráme v Kodani, budú finálne. Pretože tam však nemáme toľko času, produkcia sa bude robiť na Slovensku. Oslovili sme Miloša Fedora, ktorý mastroval naše prvé EP, je veľmi zdatný, dokáže ma počúvať, rozumieme si, a teším sa na spoluprácu s ním.
Už viete, na ktorom labeli album vydáte?
Juraj: Nie, nahrávame ho už teraz a potom nás čaká dlhý proces oslovovania vydavateľstiev. Boli by sme veľmi radi, ak by sme si ho nemuseli vydávať sami.
V Red Bull Studios v Kodani by mal vzniknúť aj spoločný projekt s českým hudobníkom Radimom (Prago Union, Champion Sound). Máte niečo pripravené?
Juraj: To je "čistý punk". Teším sa, pretože s Radimom sa poznáme z jednej akcie, kde sme spolu hrali. Prišiel za mnou a predstavil sa mi s tým, že sa mu páči moja skladba. Bol som veľmi prekvapený, že len tak prišiel sa so mnou porozprávať. Máme jeden nápad, ktorý tam skúsime rozpracovať, ale či to bude to, čo nakoniec nahráme, netuším. Záleží aj od Radimovho vstupu.
Radimo bol participantom prvého česko-slovenského Red Bull Music Academy Bass Campu, ktorý sa uskutočnil vo februári v Bratislave. Nechceli ste sa na ňom zúčastniť?
Juraj: Boli sme pozvaní ako hostia, najmä z toho dôvodu, že už sme vedeli, že ideme nahrávať album do Kodane. Som však jedným z množstva ľudí, ktorí si tento rok podali prihlášku na Red Bull Music Academy do Tokia. Je to pre mňa obrovský projekt, Tokio je mojím snom od desiatich rokov. Určite sa tam nedostanem, ale som veľký fanúšik tohto projektu.
Chcete preraziť za hranicami Slovenska. Máte predstavu, ako na to? Nejaký plán?
Juraj: Chceli by sme začať oslovením zahraničných labelov a hraním na zahraničných festivaloch. Tento proces sme úspešne spustili na festivale Open'er, kde sme videli, že naša hudba vie zaujať aj ľudí, ktorí ju nikdy nepočuli a kapelu nepoznajú. A dokáže zaujať nielen poslucháčov, ale aj ľudí z hudobného biznisu. Budeme vďační za každú ponuku, ktorú dostaneme. Chceme ísť "šťastiu oproti".
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Patrícia Kvasňovská
Súvisiaci interpreti: Purist
