Nenechajte sa pomýliť titulkom - hoci sa o účese Mira Šmajdu hovorilo veľa už za čias jeho účinkovania v SuperStar a ťahá sa to s ním dodnes, v našom rozhovore táto téma podstatná nie je. Práve naopak. Sústredíme sa na hudbu, kapelu Terrapie, cestovanie aj experimentovanie.

Na začiatok je dôležité sa spýtať - prečo vznikla Terrapie ako nová značka a kapela, keď si mal zabehnutý svoj band? 

Moja zostava sa dosť zmenila, takže to vzniklo tak spontánne. Sedeli sme s chalanmi na pivku aj s takými novými tvárami, s ktorými sme potenciálne riešili, že budeme spolu hrať. A tam vznikol nápad, že poďme založiť bandu, ktorej muzika bude tvrdšia, výraznejšia. Na jednej strane je to o dosť veselšie, ako boli tie moje predchádzajúce veci a na druhej strane ešte tvrdšie. Dajme tomu, že moja druhá sólová doska bola šmahnutá do melanchólie, ako celok pôsobila zasnívanejšie.

A myslím si, že toto je také rozmanité, tvrdšie, veselé, expresívnejšie. V Česko-Slovensku sme jediná česká kapela so slovenským spevákom, ktorá ešte aj spieva po slovensky. Ale priznám sa, že u mnohých usporiadateľov a organizátorov zatiaľ nie je jednoduché etablovať sa iba ako Terrapie, lebo samozrejme nikto nevie, čo to je. Bude chvíľu trvať, než sa tá značka etabluje. Takže aj tak sa uvádza Miro Šmajda a Terrapie.

Máš pocit, že vaša hudba má terapeutické účinky?  

Akákoľvek muzika to je, tak by mala mať terapeutické účinky. Pretože keď ti to robí dobre, zrelaxuješ sa a vypneš, tak je to terapia. A prečo sa tak rovno nepomenovať?

Dalo by sa povedať, že si sa hudobne hľadal, keďže Terrapie je zase o niečo tvrdšia než tvoje minulé projekty?  

Určite. Ja si myslím, že každý posun v muzike sa samozrejme odzrkadlí na nejakej zmene štýlu a tým pádom je to výsledok nejakého hľadania. Pretože človek dospieva, posúva sa niekam, má nové zážitky a vnemy. Možno ďalší album bude ešte tvrdší alebo budem ovplyvnený niečím úplne iným a bude to zase epickejšie, mäkšie. Ťažko povedať. Nerád hovorím, že áno, teraz som sa našiel a budem robiť len tvrdú muziku. To sa nedá povedať.  

Vcelku paradox je ten, že si prešiel od mäkšieho poprocku k tomu, čo hráš teraz. Dnes to kapely väčšinou robia presne naopak...  

Mne je vlastne tá tvrdá muzika omnoho bližšia a vždy mi bola. Po Superstar, keď som robil prvú dosku, tak som bol nútený zmluvou a ovplyvnený rôznymi radami ľudí z vydavateľstva. Vtedy si nevieš úplne zhodnotiť mieru, do akej si môžeš obhájiť, čo chceš robiť. Pretože keď ti niekto povie – no, mal by si to trošku zjemniť, aby sa to predávalo, tak si povieš, aha, tak sa to robí. Ale zrazu človek zistí, že sa to dá úplne inak, že si ten názor môžem presadiť , chcem to robiť po svojom. A myslím si, že k tomu som dospel, sme nezávislí. Nie je to jednoduché, pretože nemám oporu v peniazoch, kontaktoch a tlačenke, ale zase nikto mi nediktuje, čo mám robiť a ten pocit slobody je fajn.  

Ako vlastne album vznikal, kto sa podieľal na jeho tvorbe?  

Produkoval som ho celý ja, mixoval som ho celý ja, mastroval som ho celý ja, napísal som všetky texty, napísal som všetky songy. Ale nejakým spôsobom sme to prosto dávali dokopy. Ja to mám tak, že väčšinou nepíšem veci priebežne. Mám naukladaných hrozne veľa vnemov, inšpirácií a nápadov, rôzne útržky textov a melódií a keď sme si koncom novembra povedali, že chce to nový album, tak od druhej polovice novembra do druhej polovice decembra bol celý hotový. Napísaný, zaranžovaný, hudba, muzika, texty. A v marci sme ho vydali. Dokážem hrozne rýchlo zapnúť motor, ale chalani vedia, že to nerobím naschvál. Sami povedali, že s tým sa nedá bojovať a niekto potrebuje dlhšie obdobie. Prišlo to spontánne, no je veľká výhoda, že tie veci, ktoré napíšem, sú odrazom nás všetkých a všetci sú s tým stotožnení.


Max Jason Mai? Pod tým sa dá skryť veľa

Vystriedal si toho už viac, fungoval si ako Max Jason Mai, mal vlastnú kapelu, hosťoval v ďalších projektoch. Nemôže to fanúšikov skôr zmiasť?  

Ja si myslím, že keď máš Miro Šmajda a Terrapie... Toto je všetko akoby jednojazyčné, je to všetko slovenské a Max Jason Mai je po anglicky, čo je zásadný rozdiel. Keď si vezmeš v rámci tohto trhu, viacerí speváci si spravia sólovku, majú kapelu a ešte bokovku a je to všetko jednojazyčné. A nemajú v tom ľudia bordel?  

Skôr ide o to, že tu rezonuje najmä tvoje meno vo viacerých projektoch a ľudia nemusia vedieť, ktorý z nich je vlastne aktívny a ktorý už nefunguje.  

Jasné, ono je to pravda. Od Max Jason Mai mám momentálne pauzu už viac ako dva roky. A ako som teraz dokončil album Terrapie, tak zhodou náhod som sa pustil do Max Jason Mai. Dúfam, že tento rok to vyjde. Hrozne sa teším, znie to husto.  

Ďalším takým kúskom medzi tvojimi hudobnými aktivitami je aj Nae6. Ako to všetko stíhaš?  

To som spravil len tak experimentálne. Neviem, či sa s tým bude niečo diať, uvidíme. Mal som nápad na song, tak som to len tak vydal, ale normálne sú dva projekty, ktoré sú jasné a v tých budem pokračovať, a to je Terrapie, Max Jason Mai a hotovo.  

Terrapie je jasná, ako majú ľudia chápať Max Jason Mai? Bude to sólový anglický projekt ako na začiatku?  

Ťažko povedať, pod tým sa dá skryť veľa. Môže to byť meno kapely, môže to byť pseudonym. Ako napríklad Bon Jovi je meno speváka, ale zároveň aj názov kapely. Tak isto Van Halen či Daughtry. Takže zbytočne budeme niečo nejako označovať, že je to takto a takto.     

Minulý rok si vraj veľa cestoval, vrátane Ázie. Ako ťa to ovplyvnilo v tvorbe?  

Veľmi. Síce som o tom nenapísal nejaký konkrétny song, teda o tom, čo som videl, ale nejakým spôsobom som tam načerpal inšpiráciu. Nedá sa to však konkrétne pomenovať, chytiť, opísať. Otvorí to u človeka iné rozmery zmýšľania, vnímania a hlavne porovnania si života tam a života, ktorý je tu. A potom aj na určité témy pozeráš úplne inak. Či už je to láska, vzťahy, akékoľvek dianie okolo nás. Ja to nemám tak, že idem niekde cestovať a rovno tam píšem texty. U mňa je to skôr také vypnutie a dosť mi to pomáha v tom, že som potom veľmi produktívny.

Väčšinou, keď som takto v jednom behu, nemám prúdy inšpirácie, lebo som zaseknutý v koncertoch, organizovaní, dávam veľa energie, prijímam veľa energie, ktorá nie je nejakým dobrým podnetom pre tvorbu. Ale práve keď vypadnem, uvoľním sa, nie som zavalený povinnosťami, v tom zmysle ma to strašne ovplyvňuje, a preto hrozne rád cestujem. Radšej investujem do toho, ako do nejakých materiálnych vecí.

Potom to je asi vždy šok, keď sa vraciaš znova do tohto kolobehu.  

Prvé dni sú strašne kritické. Dajme tomu, keď vidíš, aká je strašná chudoba v Kambodži a tí ľudia sú tam vysmiati, neriešia, sú v pohode a pracujú za desať dolárov na týždeň, a tu sú ľudia na seba večne nasraní, hádky, bordel, sťažujú sa a pritom sú za vodou, majú prachy. My tu vyhadzujeme jedlo a podobne. Potom sa sem človek vráti a udrie mu to do hlavy, že preboha! Najhoršie na tom je, že by som najradšej na celý svet nakričal, že zobuďme sa, kde to sme? A nedá sa to.


Nemám dôvod experimentovať, zistil som, čo som potreboval

V máji je v pláne jediný koncert Terrapie na Slovensku, neplánuješ to potiahnuť aj trochu východnejšie od Bratislavy?  

My sme pôvodne chceli dať teraz aj Slovensko, lenže tak nejako prirodzene sa vyvinuli termíny v Čechách, že to vyzerá, že Slovensko dáme až v zime. Tu by to zase vyšlo tak, že ideme Čechy a dva koncerty na Slovensku. Tak sme si povedali, že to koncepčne prestaviame, dáme jar českú, a potom dáme jeseň, zimu a dáme tam viac koncertov na Slovensku. Bratislavu, Bystricu, Žilinu, Košice.  

Aké sú reakcie slovenských fanúšikov, keďže si usadený a tvoríš v Čechách?  

Dobré. Priznám sa, že dosť veľa ľudí nám píše, že by chceli, aby sme hrali kde-kade. Hlavne z východu a z Košíc. Ale momentálne to technicky asi nebude možné, lebo máme vlastne už skoro všetky víkendy plné až do konca júna a nemá zmysel ísť v lete kluby. Takže fakt to vychádza na jeseň a zimu. Ale zase nevadí, budú vonku ďalšie klipy a ľudia to budú mať napočúvané.  

Tak predsa len, musia si zvyknúť aj na novú značku.  

Keď sme dali vyrobiť plagáty, zistili sme, že keď mám ostrihané vlasy, tak ľudia na prvú šupu vôbec neregistrujú, čo to je. Nebolo tam moje meno, iba meno kapely. A keď som mal hrivu, tak tam mohlo byť napísané aj Pat a Mat a ľudia by zaregistrovali, že Šmajda. Ale teraz len nejakí ostrihaní týpci.  

Opäť sa to dostáva k tým tvojim vlasom! To sa s tebou vlečie od samého začiatku.  

Vieš čo, ja som si akoby naivne myslel, že sa o tom prestane debatovať. Že keď sa ostrihám, tak sa ľudia začnú sústrediť na muziku, ale nie. Takže stále sa to k tomu vracia. Aj my vidíme, že tie vlasy fungovali. Na jednej strane to bolo také, že mňa to sralo, že sa o tom furt niekto bavil a riešil to, ale na druhej strane tu nikto taký nie je. Ja to však neľutujem, cítim sa super, po jedenástich rokoch mi to dobre padlo. Ale v tomto musím povedať, že čo sa týka proma, tak to nie je úplne produktívne, skôr naopak, lebo ľudia na tie vlasy reagovali.  

Si toho názoru, že človek by sa mal pokúsiť preraziť všemožnými rôznymi spôsobmi, tak ako ty so svojím striedaním rol

Mám 26 rokov. Kedy by som to mal skúšať? Nebudem to skúšať, keď budem mať 40 alebo 50. Určite nebudem experimentovať smerom, ktorý mi príde, že v ňom nie je potenciál. Teraz je to také, že som mladý a rád riskujem. Nebojím sa zainvestovať peniaze do niečoho, kde nie je istota, že to pôjde a bude tam zisk. Ja viem, že aj keď niečo nepôjde ideálne a niekto mi povie – ja som ti hovoril, že to nevyjde, tak mi je to úplne u prdele, lebo mne rôzne negatíva priniesli toľko pozitív, poznatkov a skúseností, ktoré ma obohatili, že viem, čomu sa vyhnúť a čo už v budúcnosti nespraviť. A to sú veci, ktoré ti môže niekto povedať stokrát, ale nie je to tvoja skúsenosť.

Ja mám svoje skúsenosti, ja som si tú hubu nabil a viem, ako to bolí a že už si ju nabiť nechcem. Myslím si, že najväčšia chyba je báť sa spraviť chybu. Viem sám, že to nie je jednoduché obdobie, lebo rozbiehame niečo, za čím nie je finančný background. Ale absolútne tomu verím, cítim v tom veľkú silu a viem, že to pôjde, len netreba poľaviť. Ako hovorím, viem kopec vecí, viem, čo som skúsil a viem, čo už nechcem. Teraz už nemám dôvod experimentovať toľko, koľko som experimentoval posledné tri či štyri roky. Keď po tých skúsenostiach nastúpim na cestu, ktorá sa mi vykryštalizovala, tak to bude mať silu a verím tomu. Spravil som toho dosť, zistil som, čo som potreboval a ide sa ďalej. 

Autorka: Michaela Žureková
Foto: Facebook.com/mirosmajdaofficial / Tomáš Moudrý

Súvisiaci interpreti: Miro Šmajda